Návšteva susedov, alebo múzeum pre ľudí…
Za čias spoločného Československa bolo pre mňa akýmsi etalónom kvality múzea Národní technické múzeum v Prahe. Tam som dokázal stráviť dlhé hodiny a nasávať vôňu ducha starej techniky. Po otvorení hraníc na západ som navštívil múzeum vo Viedni. Veľmi sa mi páčilo, ale veľký rozdiel medzi tým v Prahe nebol. Potom múzeum vo Viedni na nejaký čas uzatvorili a začali prestavovať. Od jeho prestavby ma nejako nenapadlo, aby som sa išiel pozrieť, ako prestavba dopadla. Až teraz… Najmladší syn Samko dorástol do veku, keď sa už o techniku zaujíma a pre dvoch starších synov (Maroš a Daniel) bola lákavá príležitostná výstava Chrómové šperky (automobily). A tak sme jeden deň jarných prázdnin venovali návšteve Technisches museum Wien… Múzeum sídli na Mariahilfer Str. (ulica) 212 a informácie nájdete napríklad na stránke: www.technischesmuseum.at (dokonca aj po Slovensky). Okrem nás sa k nám pridala aj Kalča so Zuzkou a Adamom, takže sme boli pekná tlupa…
Do Viedne sme sa vybrali vlakom. Nemuseli sme špekulovať, kde zaparkovať a okrem toho to bolo pre najmladšieho účastníka Samka zaujímavejšie. Okrem toho sme mu sľúbili, že do Viedne pôjdeme cez tunel z Bratislavy Hlavnej stanice a bude nás ťahať dieselový rušeň (nakoniec nás tlačil, ale to nám nevadilo…) a späť pôjdeme poschodovým vlakom s elekrickou mašinou a prídeme do Bratislavy Petržalky. Po Viedni sme sa pohybovali pohodlne metrom. Zo stanice Wien Südbahnhof Bstg sme prešli cca 100m na zastávku metra Südtiroler Platz linky U1. Odtiaľ dve zastávky na Karlsplatz, kde sme prestúpili na linku metra U4. Zo zastávky Karlsplatz sme sa odviezli 5 zastávok na zastávku Schonbrunn.
Hneď pri zastávke metra je pre naše končiny nevídaná vec – požičovňa bicyklov (na mince).
Spred múzea zmizli v minulosti vystavené lokomotívy, ale na križovatke je jedna ako zaujímavý pútač s umelecky vytočenými koľajnicami…
Do múzea sa vchádza cez nový podzemný presklenný vchod (vľavo dole).
Už prvý dotyk s múzeom nám napovedal, že porovnávanie s podobnými inštitúciami na Slovensku nie je možné. Naše múzeá ustrnuli v predchádzajúcom storočí… U nás mám vždy dojem, že svojou prítomnosťou ruším kľudný odpočinok postarších dám, ktoré dozerajú na pomaly padajúci prach… Občas premýšľam pre koho sú naše múzeá určené. Možno pre pedagógov, ktorí tam chodia zabíjať čas so študentmi, keď musia počas maturitných písomiek vypratať školu. Vtedy prehrmia cez príslušné múzeum, pedagóg si urobí čiarku o účasti a hotovo…. No v tomto múzeu to bolo úplne iné, posúďte sami:
Po zakúpení vstupeniek sme zistili, že máme k dispozícii nielen priestranné šatne na odloženie kabátov, ale aj skrinky na batožinu a …
…organizované skupiny (hlavne školy) majú na odloženie vecí takéto kontajnery (samozrejme uzamykacie).
Ďalším príjemným prekvapením bolo, že za používanie fotoaparátu nebolo treba (ako u nás) platiť. Fotenie berú ako samozrejmosť, avšak odporúčali nám, že by sme mali fotiť bez blesku (čo nie vždy prinášalo dobré výsledky a tak som sporadicky blesk predsa občas použil).
Priamo v budove múzea sa nachádza predajňa literatúry, modelov a iných predmetov viažucich sa k technike a múzeu. Na prvom poschodí nájdete reštauráciu. Čisté sociálne zariadenia sú na západ od našich hraníc samozrejmosťou, ale tu dokonca mysleli aj situácie, keď zavíta do múzea s malým dieťaťom muž a potrebuje ho prebaliť – nič jednoduchšie, aj na pánskom WC nájdete prebaľovací pult.
Členenie múzea
Po prestavbe má múzeum okrem prízemia 4 poschodia. Na prvom (medziposchodí) sa nachádzajú hlavne pomôcky na dokazovanie princípov fyziky a mechaniky. Nájdete tu naklonenú rovinu, kmity a vlny, ale aj teóriu pravdepodobnosti, lom svetla, elektrinu a podobne. Už iba v tejto časti je možné stráviť niekoľko hodín a dalo mi veľa presviedčanie, že ideme ďalej. Deti sa nenechali utrhnúť.
Prvé poschodie je venované využívaniu energie a počiatkom techniky.
Vo vstupnom vestibule sa hýbe impozantný zotrvačník, nad ktorým je portálový žeriav a zavesené lietadlá.
Nechýba tu ani historická železničná súprava.
Deti si hneď nášli hýbadlá, napríklad takéto prevody, ktorými možno točiť.
Dokáže dcéra zdvihnúť svoju mamu – pre pochopenie páky výborný trenažér…
Aj iné zábavky sú tu pripravené pre deti. Okrem kolesa pre „škrečka“, ktorým sa zdvihal kôš plný loptičiek napríklad rotoped, ktorý vyrábal elektrinu a jazdec mohol prepínať elektrické spotrebiče, pre ktoré svojim pohybom vyrábal elektrinu…
Koleso poháňané vodou ako úvod do energie vody.
Historická “turbína”.
A lákadlo pre deti – nádrž s vodou a rôzne druhy čerpadiel – samozrejme funkčných na kľuku.
Našli sme aj rôzne druhy vodných turbín, ako v reze, tak aj…
…ako ucelené sústrojenstvá. Vľavo je vidieť časť schodiska, ktorým je možné zísť pod úroveň podlahy a …
…zospodu obdivovať dýzy a lopatky turbíny. Podzemný priestor je namodro nasvietený a z reproduktorov je počuť rôzne zvuky vody a pracujúcej turbíny.
Pre deti je samozrejme pripravená malá turbína. Najprv si bolo treba čerpadlom načerpať vodu zo spodnej nádrže do hornej a potom zatiahnuť visiace ťahadlo a tým pustiť vodu do turbíny. Je jasné, že otáčajúca turbína vyrábala elektrinu, takže sa nám rozsvietila žiarovka.
Detail detskej turbíny. Máte doma zbytočné lyžičky?
V časti venovanej parným strojom sme našli rôzne typy a veľkosti parných strojov.
Rez trojvalcovým stojatým parným strojom.
A samozrejme aj parných kotlov.
A znovu pre lepšie pochopenie nechýbali názorné pomôcky. Tu Adam svojou rukou nahrádza paru a roztáča tlakom na piest zotrvačník. Vpravo je vidieť pokusný detský odstredivý regulátor.
Samko sa za pomoci štyroch ventilov a stlačeného vzduch snaží presúvať piest z jednej úvrate do druhej.
Nechýbali ani zariadenia, ktoré stroje poháňali. Napríklad strojárska dielňa…
V časti venovanej energetike a elektrine sme našli ako generátory, motory, ale aj velín rozvodne. A všade nechýbali aktivity hlavne pre deti.
Tu si mladí skúšajú aký výkon má fotovoltická elekráreň pri rôznom uhle nasvietenia, alebo pri zatemnení slnka.
V časti využitie vetra sme našli nielen veternú elektráreň, ale aj zaujímavú pomôcku pre jachtárov výmenou plachiet a natáčaním kruhu bolo možné s lodičkou plávať po a proti vetru vybiehajúceho zo štrbiny.
A čuduj sa svete, aj keď v Rakúsku odmietajú jadrové elektrárne, v múzeu sme ich našli. Dokonca aj ako aktivitu pre deti…
Ďalšia časť bola venovaná baníctvu, hutníctvu a strojárenstvu. Našli sme tu rozobratú parnú lokomotívu, archaický sústruh s drevenou frémou, ale aj konvertor , banské dúchadlá…
Vodným kolesom poháňané dúchadlo.
Umenie, alebo stroj?
Banská elektrická lokomotíva z veľkej časti z dreva…
V múzeu nechýbajú ani veľké modely. Nájdete tu modely strojov, tovární, elektrární, ropných ťažných veží, lodí, železníc, avšak svojim umiestnením za sklom sa veľmi zle fotia…
Po absolvovaní tohto poschodia sme sa pohrávali s myšlienkou, že pôjdeme na obed, lebo čas letel ako voda a už nám začalo aj v žalúdku škŕkať. Ale hlad po poznaní zvíťazil, takže sme vybehli na ďalšie poschodie, ktoré bolo myslím prirobené ako medziposchodie pri prestavbe múzea. Na tomto poschodí bola už spomínaná výstava Chromjuwelen – Autos mit Geschichte. Výstava sa 2.marca 2008 skončila, takže sme ju len tak-tak stihli…
Toto bola pastva pre oči hlavne pre mojich starších synov. Na výstavnej ploche sme našli všetky klasické automobily ako Bugatti, Fiat, Bentley, Jaguár, Porsche…. ale napríklad aj Tatru prezidenta Masaryka, alebo Ford T.
Ďalej sme na tomto podlaží našli oddelenie lodí a lietadiel a železníc. Je však potrebné podotknúť, že pre mladých bolo toto podlažie najnudnejšie. Chýbali tu akékoľvek aktivity pre deti ako keby sa predpokladalo, že tieto exponáty sú dostatočne zaujímavé. A tak sme tu strávili najmenej času…
Dlabaný člnok.
Model pohonu lode s bočnými kolesami a kývavým parným strojom.
Vozeň konskej železnice České Budějovice – Linz
Detail drevenej výhybky.
Zaujímavá ukážka steny salónneho vozňa vľavo pohľad zvonku, vpravo zvnútra.
Model výstavby tunela
Najvyššie podlažie bolo pre malé deti príťažlivejšie. Je venované komunikačným sieťam. Nájdete tu poštu, telegraf, telefón, rádio a televíziu (môžete sa zahrať na moderátora pred kamerou), polygrafiu, ale aj výrobu hudobných nástrojov, či spotrebnej elektroniky.
Priestor začínal mnohými aktivitami pre deti.
V časti telegrafov bolo možné listovať v multimediálnej knihe pomocou vysielacieho kľúča a Morseovej abecedy.
V polygrafickej časti sme našli všetky druhy tlače a nielen deti sa divili ako sa zložito vyrábali sadzbou obyčajné noviny…
Pri spotrebnej elektronike som pokrial ja, lebo som našiel nielen počítač Atari, ale aj prvý Laptop, na ktorom som pracoval a rovnako aj u nás prvé rozšírené mobilné telefóny…
Nechýbali ani domáce spotrebiče…
Detské hračky a stavebnice
Po takmer štyroch hodinách strávených v múzeu sme „zatrúbili“ na ústup a za všeobecného reptania detí (my sme ešte všetko nevyskúšali…) sme sa presúvali k východu.
Tu sme ešte zistili, že vedľa v miestnosti bežia pod vedením animátoriek tvorivé dielne. Deti vyrábali z papierovej kaše ručný papier a oproti papier farbili olejovými farbami z vodnej hladiny.
Aby sme splnili sen najmladšieho – pohrať sa v detskom ihrisku v parku pred Technickým múzeom, museli sme nejaký čas stráviť na lavičkách. Ubolené nohy starcov pookriali (aj keď Kalča poznamenala, že na rozdiel od našich múzeí v tomto boli pripravené stoličky na oddych hlavne pri čakaní na deti…) a mohli sme vyraziť na spiatočnú cestu.
Preliezky v parku.
Na spiatočnú cestu sme znovu využili metro, hoci Samko navrhoval staré električky. Dostal prísľub, že nabudúce pôjdeme do prírodovedného múzea a budeme sa presúvať električkami…
Na veľkú radosť mladých sme domov išli poschoďákom…
Čo dodať? Myslím, že každý, kto sa rozhodne pre návštevu Technického múzea vo Viedni neoľutuje, ale hrozí riziko, že potom začne naše múzeá porovnávať. Mnohí, ktorým som ukazoval fotky a rozprával, čo sme prežili poukazovali na fakt, že naše múzeá na takéto prezentovanie nemajú peniaze. No ja som presvedčený o inom. Predovšetkým nejde o peniaze, ale o filozofiu. Podľa mňa musí schopné vedenie múzea dokázať osloviť takýmito projektmi napríklad aj súkromné firmy, ktoré by určite radi prispeli. Neexistenciou poriadneho technického múzea u nás hlavne zanedbávame výchovu mládeže, neučíme ju kladnému vzťahu k technike a tak sa nemôžeme diviť, že počty študentov na školách technického charakteru klesajú. A to sa vystatujeme, že Slovensko na počet obyvateľov vyrába najviac automobilov. Dokedy to bude schopné, keď nebudú vzrastať ďalší strojári, elektrotechnici, chemici…
Určite sa aj u nás nájdu zaujímavé projekty a výstavy. Spomeniem Školu hrou, alebo výstavu Nikola Tesla – Človek, ktorý rozsvietil svet, avšak tieto výstavy nemajú trvalejší charakter a kto ich nestihol môže o nich iba počúvať, aké boli zaujímavé…
Žiadajme naše múzeá, aby nám slúžili. Múzeá nemajú byť určené pre padajúci prach a znudené odpočívajúce dámy, ktoré naznačujú deťom, aby boli ticho, ale pre výuku, poučenie a kladné zážitky !
PS: Národní technické museum v Prahe je v súčasnosti v prestavbe a je uzatvorené, ale už sa teším na jeho otvorenie. Bude porovnateľné s Viedenským?
Marian Pavúk Paulini
Súvisiace články:
Ochrana a využitie (nielen) železničných technických pamiatok.
[…] Návšteva susedov, alebo múzeum pre ľudí… […]
je to krasne a zaujimave
[…] Na záver si ešte pozrite reportaž z navštevy tohoto muzea tu http://kotp.railnet.sk/?p=337. […]