Mlyn v Urmíne

Nedávno sme dostali pozvanie od majiteľa strojného mlyna na exkurziu. Keďže nikto z nás sa v tie končiny v najbližšej dobe nechystal (ale časom sa tam určite zastavíme), poprosili sme vlastníka o predstavenie jeho dedovizne slovom a obrazom…

Mlyn v dnešných Mojmírovciach, vtedajšom Urmíne, pri Nitre, je mnohým dosť neznámy. Keď idete okolo, asi by vás nenapadlo, že sa v tej veľkej budove môže skrývať mlyn. Celý areál mlyna boli pôvodne 2 obrovské sýpky, pravdepodobne grófsky majetok, ktorý po prvej svetovej vojne bol zoštátnený. Tento areál kúpil roku 1926 Šebestián Ondra, rodák zo Slavkova na Morave a pustil sa do rekonštrukcie. Časť prerobil na mlyn, časť na sýpku a dom pre svoju rodinu.

image0022.jpg

Mlyn je štvorpodlažná, samostatne stojaca budova, v ktorej sú ešte takmer všetky pôvodné zariadenia. V mlyne sa nachádza strojovňa, kde je piestový spaľovací motor na drevený plyn, ktorého chod kontroloval strojník, a v priľahlej miestnosti je „damfovací“ kotol, ktorý obsluhoval kurič.

image0042.jpg

„Damfovací“ kotol – vyvíjač drevoplynu.

Tento spaľovací motor je asi najväčšia zaujímavosť. Poháňal celý mlyn, keďže v 1926-tom ešte nebola elektrina. Zároveň poháňal aj dynamo, ktoré sa žiaľ nezachovalo, vďaka nemu mal dom aj mlyn už vtedy elektrinu a tiež čerpadlo, ktoré naberalo vodu do chladiaceho systému a na spotrebu v domácnosti. Stroj spaľoval drevný plyn, ktorý sa vyrábal v „damfovacom“ kotle spaľovaním dreva.

image0061.jpg

Plynový spaľovací motor pohľad na pohon ventilov.

image0081.jpg

 

Plynový spaľovací motor pohľad na zotrvačník.

Časť strojného zariadenia je od firmy Wichterle &Kovařík, Prostějov, časť z Pardubíc, Josef Prokop a synové. Stroje boli prepravené železnicou do Ivanky pri Nitre, odtiaľ do Urmína na sedliackych vozoch. Dneska je dosť nepredstaviteľné, ako mohli so všetkými tými strojmi manipulovať, keď nemali žiadne mechanické žeriavy, len laná a svoju silu.

image0101.jpg

 

Mlecie zariadenie.

V mlyne mali svoju miestnosť tovariši a učni, ktorý tam často prespávali. Takéto miestnosti sa prezývajú šalandy. Chod mlynárovej domácnosti pomáhalo udržiavať aj pár pomocníc, keďže v tých dobách sa všetci zamestnanci stravovali spolu s mlynárovou rodinou. Denne sa v mlyne vystriedalo množstvo ľudí, lebo vtedy si každý doniesol vlastné obilie, ktoré si dal zomlieť.
V roku 1932 bola do Urmína zavedená elektrina, spaľovací motor sa využíval už len v obmedzenej miere – bol nahradený elektrickým motorom.

image0121.jpg

Kancelária.

Druhá svetová vojna sa Urmína priamo nedotkla, mlyn pracoval stále rovnako. Po skončení vojny mlynár plánoval mlyn ešte nadstaviť, zvýšiť kapacitu, avšak prišiel rok 1948, nástup komunizmu, mlyn bol zoštátnený a zaradený do Nitrianskych mlynov. Pravidelne sa tu mlelo možno do polovičky 50-tych rokov. V roku 1965 bol mlyn preradený pod JRD, stolice na mletie boli definitívne zaplombované a do mlyna sa ďalej chodilo už len šrotovať. Možno niekedy do konca 70-tych rokov. Počas tohto obdobia mlyn značne schátral a zatekalo do neho. Po reštitúciách sa mlyn vrátil pôvodným vlastníkom, opravilo sa zatekanie, ale mlyn je doteraz zatvorený a pomaly chátra.
Mlynár Šebestián Ondra postavil v roku 1935 ešte mlyn v susednom Cabaji, ktorý však počas komunizmu zrútili. V 50-tych rokoch bol načas aj zavretý za „kradnutie“ v mlyne. Ťažko znášal, že to, čo celý život budoval, mu niekto len tak zobral. Zomrel v roku 1973. Preto žiaľ už dneska presne mnoho vecí o mlyne nevieme.

Mlyn v Urmíne uľahčil život ľudom, ktorý už nemuseli chodiť do vzdialenejších dedín dať si zomlieť obilie. Je dosť škoda, že sa dneska už vytratil z takýchto mlynov život. Na mlyn má spomienky mnoho generácií Urmínčanov, ako sa v ňom chodili hrávať, mlieť…

Mlyn je možné si prezrieť po dohode s majiteľom.

Kontakt: skerlikpeto (zavináč) gmail (bodka) com

Peter Škerlík


2 komentáre to “Mlyn v Urmíne”

  1. caffko peter jaky spisuvatel………….neco steba bvudee

  2. .. veľmi zaujímave, a v dnešnej dobe by snáď bolo aj potrebné ….

Komentáre - Zanechajte nám komentár