PKO – búranie sa začína…

Podľa posledných informácií sa o chvíľu začne búranie ďalšej historickej budovy v Bratislave.  Takmer všetci túto budovu vnímali ako halu pre zábavu, avšak jej prvotné poslanie súviselo s priemyslom. PKO bol budovaný ako areál Dunajského veltrhu. Viac informácií a stanovisko k búraniu nájdete v príspevku od Igora Thurzu:

Dunajský veltrh a PKO

Na dnešnom Slovensku sa stalo módou industriál bez rozmýšľania odpisovať ako doslova stavebný odpad. Pritom pre mnohé sídla predstavuje súčasť ich genia loci, ich existenčnej charakteristiky. Architekt Vladimír Husák sa zaoberá dejinami priemyselnej architektúry Bratislavy a zhodnotil aj význam prvých definitívnych objektov pre Dunajský veľtrh. Bratislava ako prístav na Dunaji v exponovanej geografickej polohe mala veľký hospodársky význam pre prvú Československú republiku. V záujme rozšírenia hospodárskych stykov s podunajskými štátmi, ktoré boli odberateľmi výrobkov československého priemyslu, založili v Bratislave tradíciu veľtrhov. V roku 1921 tu bol prvý Orientálny trh, roku 1923 ho premenovali na Dunajský veľtrh. Výstavy bývali najprv provizórne na území prístavu, kde sa dnes stavia Eurovea, ale v roku 1931 sa mestské zastupiteľstvo uznieslo vybudovať definitívne výstavisko na nábreží pod hradom. Nábrežie bolo treba umelo rozšíriť, urobiť navážku. Rozšírili ho pravdepodobne už v čase 2. svetovej vojny v súvislosti s budovaním tunela pod hradom, ktorý mal slúžiť aj ako hromadný protiletecký kryt a na navážku využili výkopový materiál z tunela. Na celej koncepcii mal veľkú zásluhu architekt Kamil Gross, ktorý pracoval v službách bratislavského magistrátu. Robil pre túto rozsiahlu investíciu štúdie s využitím zahraničných príkladov (Lyon, Newcastle, Essen a pod.). Umiestnenie komplexu Dunajských veľtrhov na nábreží Dunaja ako medzinárodnej rieky zdôrazňovalo stredoeurópsky význam Bratislavy. Po zrušení Dunajských veľtrhov po 2. svetovej vojne boli tieto budovy určené a adaptované pre Park kultúry a oddychu (PKO).

p1250116m.jpg

Podľa architekta Husáka je PKO v podstate jedna z najstarších a najvýznamnejších konverzií priemyselných objektov, určených pre medzinárodný styk. Adaptácia konverzia pre nový kultúrny účel bola veľmi úspešná, Bratislava získala moderný reprezentačný dom. Architekti Štefanec, Andrik a Gross preukázali schopnosť domyslieť úžasnú prevádzkovú flexibili tu projektu, komplexu, pripraveného prijať rozličn é funkcie, rozličnú náplň od ekonomicko priemyselnej po kultúrnu, bez toho, aby to návštevník pociťoval ako nenáležitý zásah. Predpokladom toho je okrem iného premyslený rozpon konštrukcie a jej architektonická úprava. Ako kultúrny stánok PKO preukázal jeho demokratický obsah, ktorý mu autori architekti a výtvarníci vdýchli. Fakulta architektúry STU vo svojom stanovisku z 24. januára 2008 odporúča vyhlásiť budovy PKO ako „významný fenomén priemyselného dedičstva Slovenska“ za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad SR vo svojom liste primátorovi Bratislavy z 12. februára 2008 naliehavo žiada budovy PKO zaradiť do zoznamu pamätihodností mesta. S ohľadom na to, že v prípade PKO ide o pamiatku na medzinárodné Dunajské veľtrhy, by si tieto budovy zaslúžili, aby boli navrhnuté na zápis medzi Svetové kultúrne dedičstvo pod patronátom UNESCO. Napríklad v izraelskom Tel Avive budovy s podobným architektonickým charakterom v zozname Svetového kultúrneho dedičstva už zapísané sú.

 p1250082m.jpg

Uvedomu jú si bratislavskí úradníci a poslanci zastupiteľstva, o čo vôbec ide, keď rozhodujú o existencii takýchto objektov? Je dôležitejší hlas odborníkov, alebo kalkulácia, koľko kubíkov tehál takýto objekt obsahuje pre výpočet perspektívneho stavebného odpadu? Nie je vylúčené, že členovia mestského zastupiteľstva z čias prvej ČSR alebo dlhoročný pracovník magistrátu architekt Kamil Gross sa pri dnešnom stavebnom vývine Bratislavy obracajú v hrobe. V Bratislave sú okrem iného bez príčiny v nemilosti viaceré objekty, dokumentujúce vývin slovenskej architektúry v posledných desaťročiach minulého storočia.

p1250088m.jpgVo vyjadrení magistrátu sa vôbec nespomína, že návrh na vyhlásenie za kult. pamiatku podporila aj Fakulta architektúry STU. Tón vyjadrenia magistrátu je suverénny až povýšený, akoby sa mohlo s hodnotami, ktoré reprezentujú históriu Bratislavy a dielo popredných architektov a výtvarníkov a sú významným mestotvorným činiteľom, narábať ľubovoľne bez serióznej diskusie s odbornou i širokou verejnosťou.
Magistrát uvažuje iba o negatívnej – demolačnej alternatíve. Úplne chýba náznak pozitívneho prístupu – napr. alternatívna úvaha, ako osloviť investora, rokovať s ním a dohodnúť sa na inom riešení, ako je demolácia. Magistrát automaticky vytvára obraz investorov ako barbarov, ktorým nemá zmysel navrhovať pozitívne riešenia. Magistrát ako majiteľ budovy vykazuje minimálny stupeň kreativity, pozitívneho a perspektívneho myslenia, ako aj zmyslu pre demokraciu – využívať podnety občanov. Pripomienky sa zmetú zo stola, hľadajú sa výhovorky, ako sa vyhnúť serióznej hĺbkovej analýze problému – navodzuje sa atmosféra apatie, bezvýchodiskovosti, pesimizmu, odporu ku kreativite. Predpokladáme, že na úradoch samosprávy by mali pracovať ľudia aspoň minimálne vzdelaní v otázkach tvorby mesta, jeho siluety, proporcií, vzťahu k terénnemu reliéfu a mierky. Bez toho možno v mestách vytvárať iba chaos.

Igor Thurzo

(Autor je architekt urbanista )

Príloha: List Pamiatkovému úradu

Pamiatkový úrad SR,                                             Bratislava, dňa 11. júna 2008

Cesta na Červený most 6,

814 06 Bratislava

Nadväzujem na Váš list zn. PÚ-08/316-1/1371/BRO z 8.2.2008, odoslaný v originále na MV SZOPK v Bratislave. Keďže uvedený list ste posielali na vedomie štyrom organizáciám, verejnosť zaujíma (v súlade so zákonom zabezpečeným právom na informácie), či uvedení adresáti naň reagovali a v akom zmysle.

K predmetnej veci sa v tých časoch vyjadrila hovorkyňa bratislavského magistrátu v tom zmysle, že iniciatíva prišla neskoro a na budovy bolo vydané búracie povolenie. Potrebné je dodať, že spomenuté búracie povolenie zo dňa 19.3.2007 už medzitým stratilo platnosť a prípadné predĺženie jeho platnosti nemá oporu v zákone. Okrem toho je otázna aj pôvodná platnosť tohto povolenia, keďže sa opieralo o dôvod, ktorý bol a je v očividnom rozpore so skutočnosťou, a to o tvrdenie, že predmetné objekty sú „v nevyhovujúcom stavebnotechnickom stave“. Pravda je taká, že ide o budovy stavebne úplne zdravé, bez akejkoľvek známky poškodenia, permanentne využívané aj pre náročné programy, ako napr. Let´s Dance. Ak niekto tvrdí napriek tomu, že ide o zlý stavebnotechnický stav, je potrebné, aby príslušné orgány za takýto stav brali majiteľa objektu na zodpovednosť.

S ohľadom na to, že ide o závažnú problematiku, žiadam znova:

1/ Prehodnotiť architektonické riešenie PKO. Pritom nestačí pohľad zvonka, ale potrebný je aj podrobný rozbor jeho dispozičného a vnútorného riešenia. Ide napr. o spoločenskú halu a prístup do nej, architektonické riešenie staticko-konštruktívnych prvkov, riešenie vstupnej haly apod.

2/ Zvážiť historickú hodnotu objektov. Ich jedinečnosť je okrem iného v tom, že ide pôvodne o prvé definitívne sídlo Medzinárodných dunajských veľtrhov, ktoré mali osobitný význam pre ekonomické postavenie Československa i Slovenska v sústave podunajských štátov. Osobitne by bolo treba hodnotiť prípadný osobný vzťah ekonóma Imricha Karvaša k uvedenej investícii. Aj neskôr (s prerušením v polovici min. stor.) sa tieto budovy využívali pre veľtržné účely. Tieto skutočnosti doteraz nik nebral v patričnej miere do úvahy, pritom podčiarkujú hodnotu objektov ako druh tzv. industriálu.

3/ Prehodnotiť urbanistické riešenie celého komplexu, jeho rozvrh, začlenenie do prostredia, súlad s obrazom krajiny a siluetou mesta, porovnanie s ohľadom na polohu na Dunajskom nábreží ako medzinárodnej „výkladnej skrini“ Slovenska, atď.

Odporúčam prizvať k hodnoteniu aj odborníkov zo zahraničia, ako napr. architektku Radomíru Sedlákovú z Prahy, ktorá je naslovovzatou autoritou v oblasti architektúry 20. stor., aby sa predišlo blamáži, ktorú môže Slovensko utŕžiť v prípade bezhlavej likvidácie komplexu terajšieho PKO.

Pokladám všetky pokusy zmietnuť problematiku komplexu PKO povrchne zo stola, bez podrobného vyhodnotenia, za nezodpovedný prístup k slovenskej histórii a pamiatkovému fondu, za nedostatok citlivosti k prostrediu našich miest a ich urbanizmu, ako aj nerešpektovanie ústavných práv občanov SR. Na vine je aj samospráva.

Žiadam Vás, aby ste ma o výsledku požadovaných hodnotení informovali. Zároveň žiadam stále evidovať žiadosť o vyhlásenie komplexu PKO za NKP.

S pozdravom

Ing. arch. Igor Thurzo,

PS: v utorok 17.06.2008 odvysielala STV v Reportéroch Príbeh PKO (kto si nestihol pozrieť tento zaujúmavý dokument, môže tak urobiť cez internet…): Príbeh PKO

Foto: Zora Pauliniová


13 komentárov to “PKO – búranie sa začína…”

  1. 1. Je humorné, ak štátny úrad odporúča územnej samospráve to, na čo je vyhradená v zmysle Ústavy SR štátna pôsobnosť.
    2. V prípade areálu PKO (kultúrne stavby, časť areálu v majetku HMB) sa dlhodobo operuje (tlač, hovorcovia) pojmom „búracie povolenie“ (rozhodnutie o odstránení stvby). Žiadam občiansku verejnosť, aby presne zistila túto časť problematiky, (v prípade existencie) vyžiadala ho podľa zákona č. 211/2000 Z. z. (zákon o slobode informácií) a publikovala.

  2. […] PKO – búranie sa začína… […]

  3. Купила как-то красивое платье, могу сказать вообще доволен приобретением, советую всем поручение делал через сайт интернет магазина, обработали быстрее чем я думал, консультанты на сайте вежливые и отзывчивые,приятно было.)) Вот ссылка на собственноручно сайт,кому нужно http://онлайн-купить.рф

  4. лагает battlefield

  5. viking hotel

  6. ролики про котов смешные

  7. www ej by

  8. майнкрафт видео голодные игры

  9. смотреть аниме наруто 1

  10. Современные компьютерные игры настолько реалистичны, что, не будь у вас в руках джойстика, больше напоминают художественный фильм или спортивный матч. Эпоха NES давно прошла; сегодня самая популярная и самая востребованная игровая консоль — XBOX 360. http://www.xgamer.com.ua/ – купить xbox 360

  11. 4chan org vk com app4291690

  12. Зашел недавно на сайт 2news, могу говорить полностью доволен, советую всем

  13. MultiChange.net – обмен WMR, WMZ, WMU, WME, Приват24, Bitcoin, OKPAY, EgoPay, MoneyGram и банковский перевод. https://multichange.net/ – bitcoin перевод

Komentáre - Zanechajte nám komentár