Uhorská kráľovská tabaková továreň

bratislavska-tabakova-tovaren-pohlad-z-dnesnej-mytnej-ulicem.jpgV Bratislave na Račianskom mýte medzi ulicami Mýtna a Radlinského sa nachádza jeden z najstarších industriálnych komplexov v Bratislave. Zatiaľ je jeden z mála tých, ktoré ešte ostali. Možno dnes pri začínajúcej finančnej a tým aj stavebnej kríze ostane ešte dosť dlho zachovaný tak, aby v budúcnosti vstal z popola ako Fénix… Ale možno vzhľadom na fakt, že nie je pamiatkovo chránená ľahne, ako jej neďaleká sestra Kefáreň…

image002.jpg


Porovnanie fotografie z pohľadnice a súčasného stavu tabakovej továrne.

Foto Martin Entner.

Územie, ktorá tabaková továreň zaberá je určite dosť lukratívne na to, aby ostalo nepovšimnuté a tak si môžeme na webe nájsť rôzne štúdie, ako „zhodnotiť“ toto územie.

Táto štúdia predpokladá totálnu prestavbu (pravdepodobne zbúranie) pôvodných budov tabakovej továrne od Račianskeho mýta až po roh s Vazovovou.

 image004.jpg
Zdroj : http://img530.imageshack.us/img530/4199/novamytna2la0.jpg

Druhá štúdia tiež predpokladá zbúranie budovy na Radlinského, avšak budovu na Mýtnej ponecháva.

 image006.jpg
Zdroj: http://www.matuska.org/jan/skyscrapercity/radlinskeho_mytna.jpg

image008.jpg
Na rohu od Račianskeho mýta sa už teoreticky začalo stavať, ale po oplotení staveniska a odstránení „drevenej dediny“ – krčmy ostalo ticho. Asi došli financie…

Ako teda vyzerá tabaková továreň zvonku a zvnútra?

image010.jpg


Pohľad od „Bernoláku“na budovu na Radlinského

 image012.jpg

 image014.jpg

image016.jpg

image018.jpg

image020.jpg

 image022.jpg

image024.jpg

image026.jpg

image028.jpg

image030.jpg

image034.jpg

 image036.jpg

image032.jpg

image038.jpg

Rez budovy ako do encyklopédie od búracej čaty…

 image040.jpg

image042.jpg

image044.jpg

image046.jpg  

Možno si hovoríte, že čo s touto ruinou, či sa oplatí renovovať? A na čo by mohla slúžiť?  Ale skúste sa pozrieť na stránku Kulturfabrik Hainburg , z ktorej pochádzajú nasledujúce obrázky:

 image047.jpg

image048.jpg 

Nepripomínajú Vám tieto priestory s liatinovými stĺpmi Bratislavskú tabakovú továreň?

V Hainburgu mali tiež opustenú bývalú tabakovú továreň a hoci ležala na lukratívnych pozemkoch v centre mesta s výhľadom na Dunaj, továreň nezbúrali, ale našli jej nové využitie… Prečo to ide v Hainburgu a nie v Bratislave?

Viac o histórii Uhorskej kráľovskej tabakovej továrne sa môžete dočítať v článku
Tabaková továreň v Bratislave – jej vývoj, zánik či záchrana od IVANA GOJDIČA a KRISTÍNY ZVEDELOVEJ
Marian Pavúk Paulini


2 komentáre to “Uhorská kráľovská tabaková továreň”

  1. To by mohla pani Pauliniová v takej prednáškovej sále prednášať prednášky o škodlivosti fajčenia. Ó, koľká symbolika by v tom bola…

  2. Veľmi dobrá prezentácia dosiaľ rozpoznaných hodnôt Tabakovej továrne, najstaršej , alebo jednej z najstarších TOVÁRNÍ /ako nového stavebného typu vôbec, so svojimi rozsiahlymi, temer úplnými liatinovými konštrukciami s hlavicami a pätkami / v Bratislave, ako továrenského areálu, typického prejavu tabakových tovární po celej Európe,charakteristického pre začiatok 2. polovice 19. storočia. Najbližším príkladom zhodnotenia historických tabakových tovární je vami prezentovaný Hainburg s vedeckým archeologickým centrom. V Kremži, v kompletne zachovanom areáli rovnakého typu tabakovej továrne ako je bratislavská, nachádza sa dnes medzinárodná výstavná hala Dolného Rakúska – Kunsthalle, kde asi na ploche 3000 m2 sa konajú tematické výstavy umenia 19. a 20. storočia. Beadeckere mesta uvádzajú, že v areáli sa nachádza aj reštaurácia s domácou kuchyňou. Podobne ako Tabaková továreň – štátna kráľovská, resp c. – k. uhorská tabaková továreň, je koncipovaná aj bývalá Továreň na kefy bratov Grünebergovov, tiež na Radlinského ulici, ktorej exportné teritórium zasahovalo až do Ameriky /USA, Južná Amerika/. Pravdepodobne na rohu Vazovovej ulice sa nachádza továreň, presnejšie manufaktúra, rodiny Kraglovcov na súkno, vatu, atď. Jej existencia sa spomína v 18. storočí /viď J. Tibenský a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. diel, s. 755/, Možno ju rozoznať umiestnením plastiky sv. Floriána na nároží objektu. Tieto, nielen technické objekty, ale ucelené industriálne diela spoluvytvárali výrazne novátorskú, druhú najstaršiu kompaktnú výrobno – továrenskú osadu – Blumentál, pôvodne jednotného architektonického výrazu z obdobia historizmu, z ktorej nám zostali neorománsky farský kostol osady /a ďaľšie drobnejšie stavby/, ale svoju podobu v 30. rokoch 20. storočia prispôsobili novému estetickému cíteniu, vkusu a predovšetkým výrazne sa meniacemu okoliu / Avion a ďalší obytný komplex s bývalým kinom Obzor/, avšak bez straty svojej charakteristickej funkčnej, konštrukčnej a interiérovej kultúrnej podstaty. Prvky stvárnenia schodiska v Tabakovej továrni jednoznačne odkazujú na autorstvo významných architektov a staviteľov tejto doby Kittlera a Gratzla /Karáčoniho palác na Štefánikovej ulici a mnohé krásne vily, resp nájomné domy v Bratislave.

Komentáre - Zanechajte nám komentár