(TS) Kto zbúral najhodnotnejšiu industriálnu pamiatku Bratislavy?

 Pomenovanie zodpovedných za kultúrne barbarstvo

prvé výročie zničenia Cvernovky

Bratislava, 17. 6. 2013 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) a iniciatíva Bratislava otvorene (BAO) pri príležitosti prvého výročia zbúrania najhodnotnejších historických objektov komplexu bývalej Cvernovej továrne na Páričkovej ulici v Bratislave („Cvernovky“) pomenovávajú inštitúcie a osoby, ktoré nesú zodpovednosť za zánik tejto unikátnej technickej pamiatky.

 

 

Pre zachovanie historickej pamäti Bratislavy pripomíname, že v sobotu 16. 6. 2012 celodenným búraním narušil developer, spoločnosť SEG Residential I, ktorej konateľom je Jeremy Cristau (spoločnosť Hamilton Group), najhodnotnejšie objekty historického industriálneho areálu bývalej Uhorskej cvernovej továrne na Páričkovej, Svätoplukovej a Košickej ulici: Kotolňu z roku 1911 a Farbiareň z roku 1903. Tento areál bol posledným kompletne a komplexne dochovaným areálom zo začiatku 20. storočia, a preto unikátom, najhodnotnejšou dochovanou pamiatkou tohto druhu v hlavnom meste (Príloha 1).

Na vzniknutej situácii nesú zodpovednosť nasledovné inštitúcie a ľudia:

–          Ministerstvo kultúry SR (MK SR) na čele s ministrom Marekom Maďaričom, ktoré v roku 2008 za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) nepochopiteľne vyhlásilo len jeden zo štyroch objektov Cvernovky navrhovaných Pamiatkovým úradom SR.

–          Pamiatkový úrad SR (PÚ SR) pod vedením generálnej riaditeľky Kataríny Kosovej, ktorý mal pol roka pred búraním na stole podnet na vyhlásenie aj ostatných historických objektov komplexu za NKP. Úspešným zdržovaním, premrhaním času a nezačatím správneho konania však historické objekty neochránil a umožnil ich likvidáciu.
Podnet na vyhlásenie aj ostatných objektov Cvernovky za NKP podal KOTP na začiatku roku 2012. PÚ SR ale odmietol vo veci ich vyhlásenia konať, pretože si nesprávne vyložil zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a tvrdil, že vyhlásenie je právne nemožné. Úrad však usmernilo Ministerstvo kultúry SR, že je právne možné, aby tieto objekty PÚ SR vyhlásil za NKP (Pozn.: od roku 2009 prešla kompetencia vyhlasovať NKP z MK SR na PÚ SR). Napriek tomu PÚ SR takmer pol roka nebol schopný podniknúť viac, než len „archívny rešerš“. Ten pre svoju povrchnosť nemohol a ani nepriniesol žiadne nové skutočnosti o pamiatkových hodnotách týchto objektov, ktoré by umožnili ich vyhlásenie za NKP. Fakt, že po absurdnej likvidácii ostatných porovnateľných pamiatok bola Cvernovka posledným dochovaným industriálnym areálom, Pamiatkovému úradu SR zjavne nestačil. Pritom v roku 2007, keď ešte stáli iné industriálne pamiatky Bratislavy, navrhol ten istý PÚ SR vyhlásiť aj ostatné hlavné objekty Cvernovky za NKP, a teda uznal ich pamiatkové hodnoty. Je preto čudné a podozrivé, že v roku 2012 – keď všetky ostatné porovnateľné industriálne pamiatky už boli zničené – PÚ SR potreboval hľadať dôvod, prečo tieto objekty vyhlásiť za NKP...

(Pozn.: časť týchto objektov dnes síce ešte stojí, no ich osud je neistý.)

–          Miestne zastupiteľstvo MČ Ružinov (MZ), ktoré vo februári 2012 jednohlasne schválilo uznesenie obsahujúce sled krokov na záchranu historických objektov. Na plnenie týchto krokov malo dôjsť na májovom zasadnutí zastupiteľstva. No časť poslancov (najmä SDKÚ-DS) z „nepochopiteľných“ dôvodov zmenila názor o 180 stupňov a zachovanie Cvernovky prostredníctvom jej zápisu medzi pamätihodnosti a regulácie pomocou územného plánu zóny na májovom zasadnutí MZ nepodporila. Je možné, že významnú rolu zohralo stretnutie s investorom, ktoré sa konalo deň pred týmito dôležitými hlasovaniami a ktorého sa podľa slov starostu mali zúčastniť starosta Pekár (KDH) a poslanci Buocik a Tomášková (obaja SDKÚ-DS) (Príloha 2).

–          Starosta MČ Ružinov Dušan Pekár, ktorému vyššie spomenuté februárové uznesenie MZ odporučilo začať obstarávať územný plán zóny a následne mohol vyhlásiť stavebnú uzáveru. Neurobil tak, čím nevyužil legálnu a legitímnu cestu ako ochrániť tento unikát. Navyše mu už 1. 6. 2012 Krajská prokuratúra v Bratislave poslala upozornenie prokurátora ohľadne nesprávneho predĺženia búracieho povolenia obyčajným listom predošlého starostu Drozda v roku 2010.
Starosta Pekár bol o skutočnom búraní upovedomený dopoludnia 16. 6. 2012, kedy začalo a zastaviť búracie práce prikázal až podvečer, kedy už boli dotknuté objekty príliš poškodené. V prípade včasného zásahu bolo pritom možné zachrániť najhodnotnejšiu Farbiareň z roku 1903, ktorej historickú fasádu začal developer ničiť až okolo obeda.
Neakcieschopnosť starostu hovorí buď o neochote chrániť jednu z mála pamiatok svojej mestskej časti, alebo o jeho neschopnosti postaviť sa za verejný záujem v podobe zachovania kultúrneho dedičstva.

–          Najmä samotný developer, Jeremy Cristau, ktorý nerešpektoval základné hodnoty, právne predpisy (napr.: „„Podľa nášho názoru nedodržali všetky podmienky,“ oznamuje starosta Pekár po kontrole v areáli.“, http://bratislava.sme.sk/c/6420970/buranie-cvernovky-prerusili.html) ani svoje sľuby (napr.: „Jej výkonný riaditeľ pre Európu Jeremy Cristau pre SME hovorí, že areál nejdú búrať ani prestavovať na sklenené polyfunkčné škatule.“, http://bratislava.sme.sk/c/6139734/bratislavsku-cvernovku-kupili-francuzi.html). Sme presvedčení, že vo Francúzsku by si takto postupovať nedovolil.

Uvedený stav svedčí o hlbokej kríze pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a všeobecnom marazme vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu. Navyše sa v mnohých prípadoch vynárajú oprávnené podozrenia z tendenčného a korupčného správania.

Po zbúraní Tabakovej továrne z polovice 19. storočia, Kabla, Gumonu, továrne Siemens-Schuckert (Danubius Elektrik) či častí pradiarní Danubius zo začiatku minulého storočia tak v Bratislave z bohatého a vzácneho fondu technických pamiatok zostalo len malé torzo. Je nutné zachrániť zostávajúci Matador a Stein, či dodnes zachované objekty Rothovej továrne na patróny (Patrónka), bývalej Dynamitky, Stolwerku a iné.

Začiatok búrania Farbiarne, sobota 16.6.2012.

Porušená Farbiareň, nedeľa 17.6.2012.

Rozbúraná Kotolňa, nedeľa 17.6.2012.

Porušená fasáda Farbiarne, nedeľa 17.6.2012.

Takmer celkom zbúraná Kotolňa, pondelok 18.6.2012.

Posledné zvyšky Farbiarne, piatok 22.6.2012.

Farbiareň – porovnanie máj a jún 2012.

Vyjadrenie Jeremy Cristau o tom, ako „areál nejdú búrať“, zdroj: SME Bratislava, 15.11.2012.


One Response to “(TS) Kto zbúral najhodnotnejšiu industriálnu pamiatku Bratislavy?”

  1. Tieto úžasné fotky vojdú do histórie rozvoja kultúrneho barbarstva na Slovensku nielen preto, že pri ich zhotovení autor riskoval svoje zdravie v oblaku azbestového prachu zo šablónovej krytiny… Ale aj pre ich dokumentačnú hodnotu! Spomenutým vinníkom pribúdajú na „morálnom konte“ vrúbky a slušní občania by mali spoločne zvážiť, ako a kedy spraviť vyúčtovanie aj s nápravou – aby na staré prešľapy nenadväzovali nové chyby i zlé úmysly zodpovedných aktérov.

Komentáre - Zanechajte nám komentár