Pripomienky k návrhu novely pamiaktového zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, je zverejnený na Portáli právnych predpisov.

Zverejňujeme pripomienky, ktoré k danému návrhu podal KOTP, o.z. a ďalší signatári.

Znenie pripomienok k návrhu zákona, podľa bodov návrhu:

1. 10 metrov okolo pamiatky je nedostatočné až smiešne, navrhujeme za bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky stanoviť minimálne 50 metrov.

24. Vypadli oprávnené osoby pri návrhu zásad územných celkov napriek tomu, že majú podstatne väčšie vedomosti a skúsenosti ako pracovníci KPÚ – úradníci po väčšinou bez praxe. Žiadame o opätovné zaradenie oprávnených osôb do procesu návrhu zásad územných celkov.

25. Pojem materiálová skladba je nejednoznačný. Žiadame zákonom stanoviť záväznosť zásad pri spracovaní ÚPD.

33. Navrhujeme pojem „priestorových“, zmeniť na pojem objemových. Z dôvodu neoprávnenosti pracovníkov pamiatkových úradov vstupovať do interiérov nepamiatkových objektov.

46. ods. 7, Výnosy z pokút by sa mali vracať do obnovy pamiatok, napr. na posilnenie grantov a pod. Žiadame o definíciu pojmu autenticita a o jeho priradenie ku kritériám pamiatkových hodnôt.
Pripomienky k aktuálnemu zákonu:

– §34 Žiadame o možnosť žiadať dotáciu na obnovu nepamiatkového objektu v pamiatkovom území, pretože vlastníkom predpisujú výskumy a nariaďujú spôsob často nákladnej obnovy – je to aj v rozpore s ústavou.

Ďalej navrhujeme, aby zákon:

– upravoval nakladanie s pamätihodnosťami a stanovoval stupeň ich ochrany a udával obciam/mestským častiam povinnosť pamätihodnosti chrániť územným plánom,

– stanovil nutnosť spracovať zásady pamiatkovej ochrany v pamiatkovo chránených územiach a ich povinné zapracovanie do Územno – plánovacej dokumentácie,

– umožňoval daňové úľavy, resp. stanovil iné podporné mechanizmy (daňové bonusy) pre vlastníkov pri obnove ich nehnuteľných kultúrnych pamiatok,

– ten, kto spôsobil škodu na pamiatke v zmysle § 42 odsek 1 písm. i) a n) je povinný učiniť spoločenskú náhradu v podobe uvedenia poškodenej pamiatky do pôvodného stavebno-technického stavu pamiatky podľa (predchádzajúceho) pamiatkového výskumu (a to aj v prípade ak pamiatka padla zo statických dôvodov),

– škodu určí súdny znalec v spolupráci s odborníkmi na pamiatkové hodnoty pamiatky,

– „Presadzovanie pamiatkového zákona si vyžaduje jednoznačnú interpretáciu v prospech zachovania historických stôp a dokumentov. Je potrebné určiť pomer medzi verejným záujmom a súkromným majetkom, tak aby inštitúcia konajúca vo verejnom záujme mala zároveň aj právnu ochranu a nemohla byť finančne stíhaná podľa § 28, ods. 1, bod c, ktorý hovorí, že „vlastník má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikovaním tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona.“ [12] Na základe tohto bodu je potom riskantné vôbec vyhlásiť objekt v súkromnom vlastníctve za pamiatkovo chránený bez obavy z nutnosti platenia finančnej náhrady.“ Kvardová, V., Šimončičová, K.: Úskalia pamiatkového zákona pri zachovaní priemyselného dedičstva – Na príklade uhorskej cvernovej továrne. In: Problematika mestských pamiatkových centier. Zborník prednášok, Bardkontakt, Bardejov 2012. ISBN 978-80-971106-3-5


Komentáre - Zanechajte nám komentár