Múzeum lanovky Von Roll na Chopku

Vrchol Chopku až do konca minulého storočia pretínal unikátny systém lanových dráh, ktorého štyri úseky spájali Liptov s Horehroním niečo cez pol storočia a z lyžiarskeho strediska Jasná robili jedno z najlepšie vybavených. Novým štandardom však nevyhovoval a preto bol demontovaný. Našťastie, v pôvodnej medzistanici južného úseku vzniklo vďaka zachovalej technológii a nadšeniu domácich múzeum. Čo ešte zostalo z tejto unikátnej technickej pamiatky?

Úseky lanovky boli budované postupne. Na severnej strane Chopku:
I. úsek Jasná (Koliesko) – Luková (1240 m.n.m. – 1670 m.n.m.), bol uvedený do prevádzky ako prvý 23.10.1949 (výstavba od r. 1946), jeho dĺžka bola 1135 m a prevýšenie 430 m, kapacita 600 osôb/hod (pôvodne 220) a v prevádzke bol do mája roku 1997.
II. úsek Luková – Chopok (1670 m.n.n – 2004 m.n.m.), bol budovaný súčasne s IV. úsekom a sprevádzkovaný bol 29.8.1954 (výstavba od r. 1952), dĺžka bola 1113 m a prevýšenie 335 m, kapacita bola 220 osôb/hod a v prevádzke bol do septembra 1997. Demontovaný bol v júni 2009.
Na južnej strane Chopku:
III. úsek Kosodrevina (v minulosti tiež nazývaná „Medzistanica Baba“ potom „Medzistanica Juh“) – Chopok (1494 m.n.m. – 2004 m.n.m.), bol dobudovaný ako posledný a do prevádzky bol odovzdaný 29.8.1957, dlhý bol 1448 m, zdolával prevýšenie 516 m, prepravná kapacita činila 300 osôb/hod. V prevádzke v osobnej doprave zostal najdlhšie, do februáru 1998. Do demontáže ešte premával sporadicky za účelom nákladnej dopravy. Demontovaný bol na jar 2012.
IV. úsek Srdiečko – Kosodrevina (1213 m.n.m. – 1494 m.n.m.), bol sprevádzkovaný ako tretí 19.9.1954 (výstavba od r. 1952), s dĺžkou 281 m a prevýšením 281 m, prepravnou kapacitou 300 osôb/hod; prevádzku ukončil ako prvý, už v roku 1994. Demontovaný bol v roku 1994.
Teda stanice Luková a Kosodrevina boli prestupné. Lanovky premávali vždy v letnej aj zimnej turistickej sezóne.

Kompletné technicko-prevádzkové údaje I. úseku sú tu, II. úseku tu, III. úseku tu a IV. úseku tu.

Jazdu „sedačkovým výťahom“ v roku 1959 a na začiatku 90tych rokov si možno vychutnať aj na týchto videách (kliknite na obrázok):

Po druhej svetovej vojne sa spočiatku uvažovalo o výstavbe iba dvojúsekovej lanovky zo severnej strany Chopku. Vďaka rozkvetu zimných športov a narastajúcemu významu osady Srdiečko na južnej strane bolo rozhodnuté o vybudovaní aj ďalších dvoch úsekov práve zo Srdiečka.

Technológia lanovky bola vyrobená v závode Transporta Chrudim v licencii švajčiarskej firmy Von Roll Seilbahnen. Transporta bola pôvodne firma Františka Wiesnera, ktorá vyrobila visutú lanovú dráhu Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso – Lomnický štít.

Lanovka sa vyznačovala bezpečným a pohodlným nastupovaním vďaka odpojiteľným vozňom (patent Von Roll), ktoré sa pripínali na dopravné lano až po bezpečnom nastúpení cestujúcich. Dialo sa tak na povel obsluhy, ktorá po dosiahnutí potrebnej vzdialenosti predchádzajúcej sedačky v trati vozeň ručne „spláchla“ na trať. „Spláchla“ preto, pretože sa tak dialo ručne, zatiahnutím lana s rukoväťou visiaceho z konštrukcie a vedúceho k štartovaciemu ústrojenstvu, čo pripomínalo splachovanie toalety. Tento pohyb vyvolal uvoľnenie vozňa na staničnej koľaji, ktorá bola v spáde. Vozeň sa po nej vplyvom gravitácie rozbehol a po dosiahnutí potrebnej rýchlosti sa samočinne pripojil k dopravnému lano (vďaka odpojiteľnému uchyteniu, tzv. spínaciemu aparátu v zariadení nazývanom „zapínadlo“) a pokračoval do trate.

Zvláštnosťou bolo, že cestujúci sedeli bokom k smeru jazdy. Vozne boli dvojmiestne a cestovná rýchlosť 2,5m/s.

Na I. úseku Koliesko – Luková bola v rokoch 1970-1975 vykonaná rekonštrukcia firmou Transporta, pri ktorej bola zvýšená dopravná rýchlosť na 3m/s čím sa stala najrýchlejšiu „Von Rollkou“ v bývalom Československu. Zvýšil sa tiež počet vozňov, čím došlo k podstatnému nárastu prepravnej kapacity. Ostatné úseky fungovali počas celej prevádzky bez rekonštrukcie a výraznejších opráv (nemyslí sa pravidelná údržba), čo svedčí o kvalite použitých materiálov a technológií.

Množstvo fotografií z dávnejšej aj menej dávnej minulosti I. úseku je možné nájsť tu, II. úseku tu, III. úseku tu a IV. úseku tu.

Niekoľko pohľadov na pôvodný IV. úsek na Kosodrevinu ponúkajú aj tieto staré pohľadnice:

Priestor pred bývalou stanicou IV. úseku a hotelom Srdiečko je dnes zmenený na nepoznanie: v priestore „ostrovčeka“ s vysokými stromami je dnes na vyvýšenej betónovej ploche koniec zjazdovky a dolná stanica novšej štvorsedačkovej lanovky na Kosodrevinu, ktorá nahradila pôvodný IV. úsek. Pod betónovou plochou je parkovisko pre návštevníkov strediska.

V priestor údolnej stanice IV. úseku: tu už pôvodnú lanovku nepripomína nič, priestor sa využíva ako sklad.

Nasledujúce zábery pochádzajú zo zimy 2008/2009 a dokumentujú niektoré podpery III. úseku Kosodrevina – Chopok:

V údolnej stanice III. úseku vzniklo prednedávnom Múzeum lanovky Von Roll. Jeho ťažisko je v autenticky zachovanej technológii pohonu III. úseku lanovky vrátane velína. Podľa miestnych, by „pohon ešte fungoval, ak by sa dotiahla elektrika“. Okrem toho sa tu nachádza osobný vozeň, nákladný a montážny a množstvo drobnejších predmetov.

Vpravo horná stanica IV. úseku zo Srdiečka (dráha končila v priestor za veľkými zvislými oknami), resp. dolná stanica III. úseku na Chopok. Fotené zo štvorsedačky dnešnej lanovky Srdiečko – Kosodrevina.

Vstup do Múzea lanovky Von Roll…

Pred zriadením múzea bola technológia a priestor zanedbaný, dokumentujú to tieto zábery z konca roku 2012:

Aj napriek tomu, že bol úsek vyradený z používania v osobnej doprave roku 1998, do svojej demontáže premával ešte sporadicky najmä kvôli zásobovaniu Kamennej chaty pod Chopkom. Stroje sa zjavne podľa nápisov nadobro dotočili až 5.12.2003 o 14:45…

Podpera číslo 1 nad stanicou Kosodrevina…

Pred budovou sa ešte v roku 2012 nachádzal vozeň č. 8, ako pamiatka na pôvodnú lanovku. Dnes už tam nie je…

Za vznik múzea môžeme údajne vďačiť zamestnancom strediska pracujúcim na dnešnej lanovke. Za vlastné peniaze nakúpili štetce, farby a za tri-štyri dni bolo hotovo. Vďaka tomuto ich skutočne záslužnému a obdivuhodnému úsiliu a nasadeniu dnes vyzerá interiér stanice so zariadením takto:

Figurína predstavujúca ikonického staničného pripraveného „spláchnuť“ sedačku na trať. Vzadu na rohu steny je vidieť semafór signalizujúci, že predošlý vozeň je na trati už v dostatočnej vzdialenosti a staničný tak môže „spláchnuť“ ďalšiu sedačku do trate…

Na fotografii je zachytená pôvodná spojovacia koľaj medzi III. a IV. úsekom, jej koniec v smere na IV. úsek tam už nie je, pravdepodobne bol odrezaný pri likvidácii IV. úseku. Pôvodná idea bola pravdepodobne priebežná prevádzka s využitím týchto koľají (podobne tomu bolo aj na Snežke, kde boli dva úseky). V praxi sa ale príliš nepoužívali – cestujúci fyzicky prestupovali zo sedačky jedného úseku na sedačku druhého…

Pre lepšiu priestorovú orientáciu, tu je video z múzea.

Spolu s interiérom a pôvodným pohonom III. úseku bola zrekonštruovaná aj podpera č. 1:

A na zrekonštruovanej podpere visí vozeň č. 8…

Vedľajší priestor v objekte slúžil pôvodne ako horná stanica IV. úseku, vnútri sa nachádzala rovnaká pohonná technológia. Tá toľko šťastia nemala a ešte začiatkom 90tych rokov skončila v šrote. Zostal jedine železobetónový blok, na ktorom bol ukotvený pohonný mechanizmus. Ten má ešte pôvodný náter so zachovanými pôvodnými nápismi:

Dnes sa priestor využíva ako sklad, rovnako ako v prípade spodnej stanice tohto úseku…

Náprotivkom stanice Kosodrevina na opačnej, severnej, strane Chopka bola stanica Luková, ktorá bola hornou stanicou I. úseku z Kolieska a dolnou stanicou II. úseku na Chopok. Našťastie, aj tu sa dochovala pôvodná technológia pohonu II. úseku, hoc v nekompletnej a neautentickej podobe. V interiéri tejto stanice je dnes luxusná reštaurácia Von Roll, ktorej atmosféra sa odvíja práve od dochovaných zariadení.

V 90tych rokoch bol asanovaný trakt budovy, ktorý z nej vystupoval v priestore dnes naznačenom stredovým rizalitom. Práve tu sa nachádzala horná stanica I. úseku. Viď túto fotografiu, alebo túto. Dnes sa v tomto priestore nachádza vratná stanica štvorsedačkovej lanovky Koliesko – Luková, ktorá nahradila pôvodný I. úsek.

Objekt bývalej medzistanice Luková: stredový rizalit pripomína a naznačuje dnes absentujúcu časť (trakt) budovy, v ktorej kedysi končil I. úsek z Kolieska.

Pohľad „zhora“ – z kabínky dnešnej lanovky na Chopok…

Výfuk na bočnej stene stanice slúžil kedysi pravdepodobne rezervnému diesel-agregátu.

V reštaurácii dali pozor skutočne aj na detaily… 🙂

Rovnako aj v prípade severnej strany, aj tu bola pri bývalej stanici na Lukovej ako spomienka ponechaná podpera č. 1 II. úseku na Chopok.

Pôvodná staničná budova I. úseku na Lukovú Koliesko dnes slúži ako hangár:

Pohľad zo sedačky súčasnej lanovky na Lukovú…

Horná stanica II. a III. úseku, teda známy ikonický objekt s rotundou na samom vrchole Chopku sa bohužiaľ nedochoval, aj napriek tomu, že sa podľa nášho názoru jednalo o zaujímavú stavebno-architektonicko-technickú pamiatku a napriek pôvodnému zámeru ho zachovať. Povráva sa, že dôvodom jej asanácie bola jednak narušená statika, ale aj požiadavky ochranárov prírody, aby na vrchole Chopku (Národný park Nízke Tatry) nevznikal ďalší objekt novej lanovky a aby sa teda horná stanica novej lanovky nachádzala na rovnakom mieste ako stanica tej pôvodnej… Foto pôvodnej budovy napríklad tu, alebo tu.

Istý čas počas výstavby hornej stanice novej lanovky stála ešte rotunda pôvodnej stanice, nakoniec ale došlo aj k jej asanácii, rovnako z dôvodu narušenej statiky:

K pôvodnej rotunde, sa už tisne stanica novej modernej lanovky.


Na mieste pôvodnej rotundy dnes stojí nový objekt podobných tvarov…

Týmto je prehľad pôvodných staníc a úsekov a hlavne toho, čo z nich zostalo na svojom pôvodnom mieste, na konci. Okrem toho, sa ešte z tohto unikátneho systému dochovala pôvodná tlačná podpera pri jazierku v lokalite Biela púť a jedna spolu s osobným vozňom pri vjazde do Banskej Bystrice z Brezna, ktorá slúžia ako pútač Slovenského lyžiarskeho múzea v Podkoniciach. Okrem toho sa dá v priľahlých regiónoch ešte určite nájsť množstvo pôvodných osobných vozňov, ktoré si miestny pobrali aby si z nich spravili húpačky v záhradách…

Múzeum lanovky Von Roll je otvorené počas väčšiny dňa (rovnako ako reštaurácia v objekte) a je zadarmo. Vznik múzea a jeho stav je bez pochýb úctyhodný počin, za ktorý treba zamestnancom a spoločnosti Tatry Mountain Resors vyjadriť vďaku a rešpekt.

Majú väčšie čaro tie súčasné lanovky, či tie pôvodné…? Pohľad na kabínku prichádzajúcu z Lukovej na vrchol Chopku…

Použité zdroje: lanovky.sk, Wikipédia, tram.rusign.com

Ing. Jakub Ďurinda,
korigoval a doplnil Ing. Andrej Bisták


Komentáre - Zanechajte nám komentár