Mlyn a pekáreň Jedľa (6)

Autor: Gilbert

Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.

Mlynárstvo je pojem, ktorý poznáme naozaj dávno. Múka je najdôležitejšia potravinárska surovina. Kam sa len pozrieme, zistíme, že v minulosti mlyny na spracovanie obilovín boli na rôznych miestach. Najčastejšie pri tečúcej vode. Keďže sa mienim teraz venovať mlynom v Pressburgu, či dnešnej Bratislave, musím začať celkom od začiatku.

Približne v XIII. storočí v okolí Pressburgu vznikali celkom prvé kolesové vodné mlyny pod Karpatmi na strane od Záhoria a Moravy. Je to priestor v ktorom boli pri tečúcej vode vybudované stredoveké mlyny. Bolo to na toku potoka či riečky Vydrica. Táto pramenila v Malých Karpatoch v oblasti nad dnešnou „Železnou studienkou“ a tiekla Vydrickou dolinou. Dnes sa toto údolie volá „Mlynská dolina“, ale po mlynoch a toku nezostalo až na niektoré výnimky vôbec nič. Celkovo tam bolo deväť obilných mlynov, ktoré fungovali až do polovice XIX. storočia. Ak ideme pozdĺž toku, tak nad Červeným mostom (železničný most smerom na Malacky), ktorý sa nachádza nad Vojenskou nemocnicou, boli mlyny dva. Najbližšie k prameňu bol mlyn IX., ktorý bol prestavaný na víkendový hotel, či ubytovňu. Pod ním bol mlyn VIII. prestavaný na víkendovú reštauráciu a prezývaný Klepáč. Na jeho ruinách bola postavená replika mlyna v rokoch 2006 až 2008. Oproti Vojenskej nemocnici bol mlyn VII., prestavaný na prvý parný (suchý) mlyn, neskoršie na Kűhmayerovu továreň, dnes Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Túto oblasť dnes volajú pri Suchom mlyne. Budovu VI. mlyna pohltila továreň na vojenskú muníciu – Patrónka. Raritou v tejto lokalite bola lanovka z Patrónky na Hlavnú železničnú stanicu. Ďalší mlyn V. bol situovaný na dnešnej ulici „Pri Habánskom mlyne“ a bol zbúraný, zachovali sa len niektoré budovy z jeho areálu. Mlyn IV. bol zbúraný pri stavbe cesty a stál v priestore výcviku psov pre Ministerstvo vnútra. Mlyn III. stál asi 800 metrov od Dunaja a bol zbúraný v roku 1940. Mlyn II. stál asi 500 m od Dunaja. Po skončení mlynárskych aktivít tam boli rádové sestry „Uršulínky“ a bol zbúraný v roku 1978. Mlyn I. bol pri ústí Vydrice do Dunaja. Neskoršie bol prestavaný na „Lafrankoniho vilu“, ktorá padla za obeť výstavbe mosta Lafranconi cez Dunaj.

Štafetu mlynárstva v Pressburgu prevzali mlyny v inej okrajovej štvrti, presnejšie Blumental a Nivy. Túto oblasť som spomínal ako okrajovú lokalitu Pressburgu, kadiaľ išli najstaršie Pressburgské koľajnice. Neskoršie tam začala vznikať nová priemyselná zóna „Mlynské Nivy“. Názov evokuje existenciu viacerých mlynov. Najvýznamnejší Ludwigov parný mlyn bol situovaný neďaleko bývalej výpravnej budovy konskej železnice nazývanej Blumentál, ktorá leží na Krížnej ulici. Najskôr sa podnikateľ Ludwig venoval chovu ošípaných pre bitúnok na Miletičovej ulici. Neskoršie kúpil vedľajšiu budovu vtedajšieho najbližšieho mlyna s ktorým spolupracoval a rozšíril mlynskú výrobu zakomponovaním nového parného stroja. Prvé izbové žiarovky svietili v Pressburgu práve v Ludwigovom mlyne. Boli napájané z dynama, ktoré poháňal spomínaný parný stroj. Mlyn fungoval pravdepodobne do konca vojny, kedy jeho okolie bolo zbombardované. Pravdepodobne to súviselo s bombardovaním okolitých tovární a rafinérie Apollo. Na jeho mieste dodnes stojí betónové silo, žiaľ už nefunkčné. Pokiaľ fungovali koľajnice okolo Filiálky, tak vagóny s obilím boli presúvané po nich na ďalšie spracovanie.

Existencia ďalšieho významného mlyna Jedľa siaha do čias prvej ČSR, kedy v roku 1928 vznikla „Jedľa – účastinná spoločnosť v Bratislave“. Predpokladám, že práve táto spoločnosť sa postarala o vybudovanie mlynu a pekárne neďaleko Čabelkovej križovatky oproti „Zvaráku“. Tento mlyn a pekáreň mal dvojkoľajovú vlečku, na ktorej sa posunovali vagóny bez lokomotívy. Ťahanie a postrkovanie zabezpečoval elektromotor s lanom navinutom na veľkom bubne.


Okolie mlynu Jedľa.

Podobne ako u iných industriálnych a ostatných objektov, tak aj Jedľa mala podobný osud. Vlastnili ju najskôr členovia židovského spoločenstva. V období vojnového Slovenského štátu podliehala aj Jedľa arizácii, teda jej pôvodní židovskí majitelia firmu museli opustiť a dostala nových „slovenských“ majiteľov. Pod týmto vedením prosperovala spomedzi všetkých mlynov a pekární v Bratislave a okolí najlepšie. Vypracovala sa na najväčšieho pekárenského a potravinárskeho producenta na Slovensku v tom období, teda do konca II.svetovej vojny. Denne v Jedle spracovali približne 6 vagónov pšenice, 4 vagóny jačmeňa, 1 vagón raži. Toto obilie bolo privezené najčastejšie zo sýpky na mieste Ludwigovho mlyna.

Spomínam si na to Silo, pretože ako študent (na prelome 70/80-tych rokov XX. stor.) som v po-obedných nákupoch často navštevoval predajňu „1000 drobností pre domácnosť“ na ulici Vuka Karadžiča neďaleko spomínaného sila. Koľajnice šli práve popred túto predajňu a končili už len v areály sýpky. Bola to činnosť, ktorá bola postupne na útlme. Nakoniec jedného dňa koľajnice postupne vytrhali a obilie vozili už len nákladiaky. Pokiaľ tento posun ale existoval, tak v mlyne Jedľa spracovali hore uvedené množstvo vagónov obilia a vyprodukovali asi 3 vagóny krúp. V pekárni hneď v areáli upiekli okolo 7 až 8 ton rozličného chleba. Piekli prakticky väčšinu pekárenských výrobkov. Denne to bolo až 40 000 kusov rohlíkov, pleteniek,  praclíkov, či uzlov. Okrem toho upiekli niekoľko sto kusov vianočiek rôznej veľkosti s hrozienkami, či bez. Ďalším produktom bolo čajové trvanlivé pečivo, sušienky a keksíky.

Mlyn a pekáreň Jedľa fungoval nepretržite od vybudovania počas prvej ČSR, za Slovenského štátu, cez II. Svetovú vojnu až do znárodnenia. Tento prevrat, či víťazstvo pracujúceho ľudu, prinieslo, ako som naznačil, deštrukciu všeobecných zásad správania. Po tomto prevrate v roku 1948 objekt prešiel do vlastníctva socialistickej organizácie „Mlyny a cestovinárne Piešťany národný podnik“. Bol to prosperujúci podnik, pretože si mohol dovoliť v areáli umiestniť plastiky sochárov venujúcich sa chlebovej tématike. Po rokoch fungovania tohto podniku ako národného, či štátneho, nastala v roku 1989 radikálna zmena. Nežná revolúcia umožnila rehabilitácie a vrátenie komunistami zhabaných podnikov do súkromných rúk, teda aj bývalá Jedľa bola sprivatizovaná.

Noví majitelia, aj keď spočiatku áno, no časom už nedokázali držať krok s veľkopekárňou, ktorú niekdajšie Mlyny a cestovinárne vybudovali ďalej od centra Bratislavy smerom na Raču. Pri bývalej Dynamitke, pri Gaštanovom Hájik,u bolo vybudované nové silo a pekáreň. Prevádzka nazvaná „Chlebostroj“ neďaleko námestia Biely Kríž bola vybudovaná začiatkom 60-tych rokov. Štafetu najväčšieho pekárskeho výrobcu, teda prebral Chlebostroj, ktorý neskoršie pohltila Palma. Je zaujímavé, že objekt Jedľa prežil až sedem požiarov a z každého sa pozviechal, no po poslednom ôsmom v roku 2008 podľahol a nikto ho už obnoviť nemienil.

Jedľa podľahla ošiaľu likvidácie industriálneho dedičstva nielen v Bratislave. Ako som naznačil na inom mieste, tak mať lukratívny pozemok vo vychytenej lokalite je „in“. Nesmú na ňom ale byť žiadne budovy a tobôž nie staré továrne a ostatná industriálna architektúra. Vtedy to tam zaváňa ryžovaním a to je dnes „cool“.

Gilbert, spracované v rokoch 2011-2012



Mlyn Jedľa pri pohľade z Filiálky.


Mlyn pri pohľade z hlavnej koľaje
.


Mlyn pri pohľade z odstavnej koľaje.

Bývalý vlečka do mlyn, po koľajniciach vlečky už nezostalo nič.

Časť objektu pri pohľade z internátu Kukurica.

Pohľad na priecestie od Mlyna, zdroj: www.imhd.sk.


Areál mlynu Jedľa od priecestia.


Pohľad na výhybku vlečky Mlynu Jedľa.


Pohľad na priecestie od brány vlečky do mlynu.


Pohľad na už  nefungujúcu vlečku podniku.


Mlyn za súmraku – ako predzvesť súmraku industriálu…

Momentka zo spomienkovej jazdy s Karkulkou.

Momentka s umeleckým nádychom.


Ešte funkčný objekt od železnice.

Koľajnice skryté v burine.

Zdvojená vagónová váha priamo v objekte.

Čiastočne zastrešené nakladacia rampa.


Navijak na posun vagónov.


Silný elektromotor s navíjacím bubnom.

Počiatok devastácie.

Opustená násypná jama pre výsyp z vagónov.

Druhá opustená násypná jama.

Mechanizmus na posun bremien z násypiek.


Detail na mechanizmus bez elektromotora.


Vlečková koľaj pozdĺž Mlynu.


Vlečka do Figara.


Popri obvodovom múre mlynu sa presúvali vagóny do Figara.


Ešte stále obvodový múr mlynu.


Vedľa koľají je objekt Figara.


Vlečka do Figara, zdroj: www.vlaky.net.


Mlyn po ukončení aktívnej činnosti.


Jedľa pri požiari v apríli 2008.


Viditeľné stopy po požiari.


Detail – pravdepodobne cisterna.


Časť objektu pekárne.


Objekt pravdepodobne pekárne v smere od Figara.


Budova expedície s Rampou.


V areáli objektu boj aj bytový dom.


Priľahlá budova areálu pri Figare.


Pohľad na vrátnicu od Račianskej ulice.


Predzvesť demolácie – na nádvorí je demolačný stroj…


Smutný pohľad na opustené nádvorie plné odpadu.


Objekt po demontáži zariadenia.


Rozlúčkový pohľad na kus histórie, ktorá sa už nevráti…


Už sa dal demolačný stroj do pohybu.


Ako prvá padla expedičná budova.


Pohľad na demoláciu z Račianskej ulice.


Stroj sa zakusoval postupne do obvodových múrov.


Nechcel by som vnímať hluk pri takomto „zákuse“…


Kusy muriva padali na zem a vírili prach.


Hukot a prach určite lákal zvedavcov.


Pred očami zmizla časť našej mlynárskej a železničnej histíorie.


Naskytol sa ale nevídaný pohľad do útrob hlavnej budovy.


Na tejto kĺzačke sa kĺzali vrecia už od čias prvej ČSR.


Súčasný pohľad na vlečkovú bránu do bývalého areálu mlyna.


Prázdna plocha – nič nezostalo z industriálneho dedičstva…


Obytný dom zostal stáť.


Zbytok obvodového muriva poslednej budovy.


Pohľad na múr od Figara.


Pohľad od železnice.


Prázdna plocha, pohľad od Figara.


Nevídaný pohľad na Zvárak od železnice.


Stena ako obvodový múr v uličke medzi Jedľou a Figarom – foto cez plot Figara.


Tiež bývalá stena zbúranej budovy ako obvodový múr od železnice.


Obvodový múr, za ktorým bola vlečka do mlynu.


Po vlečke do bývalého mlynu nezostalo nič.


Múr oddeľujúci areál mlyna Jedľa a benzinky BZ.


Na Račianskej ulici je vidieť obchodné centrum Slimák.


Obvodový múr na Račianskej dnes.


Medzi areálmi Jedľa a Figaro je funkčná budova reštaurácie.


Pohľad na spomínanú reštauráciu a Figaro.


Vjazd do uličky, na ľavo vrátnica Figara.

Gilbert, spracované v rokoch 2013-2014

Pre zobrazenie všetkých článkov autora o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice zadajte do vyhľadávania slovo „gilbert“.


2 komentáre to “Mlyn a pekáreň Jedľa (6)”

  1. Zaujimavý material a kedže som v areali mlyna pracoval do odovdzania novému majitelovi v roku 2006, vedel by som upresnit komentáre ku jednotlivým fotografiam. Okrem toho som den pred posledným zastavením mlyna mlyn nafilmoval na video za chodu. Teda este sa tocili transmisie a vsetko fungovalo. 7 rokov sa chystam to zostrihat a urobit dokument. Mozno by sme to mohli spolocne realizovat. Bola by skoda toho filmu.

  2. Myslím si, že ako autora ma to teší, ale som len dopisovateľ. Takéto rozhodnutia sú mimo mňa. Gilbvet

Komentáre - Zanechajte nám komentár