Zachráňme Propeler Kamzík

Zdroj textu o histórii: Bratislavské rožky, autor S. Papp ml.; autori ostatného textu: O. Kuchár, J. Mandl

OBR.4

Na úvod trochu histórie. Otvorenie prvého oceľového mosta v roku 1891 (Most Františka Jozefa I., dnes Starý most) umožnilo rýchle spojenie Bratislavy s Viedňou, centrom monarchie a Budapešťou, hlavným mestom kráľovstva. Kvôli pravidelnej splavnosti Dunaja pontónový most, ktorý slúžil od roku 1825, rozobrali. Niekdajší pontónový most slúžil na pohodlnú a rýchlu prepravu bratislavského obyvateľstva na druhý breh Dunaja, do dnešného Sadu Janka Kráľa, čo bolo obľúbeným miestom prechádzok pre bratislavských občanov.

Dňa 18. júna 1891 Henrik Hörnes, bratislavský podnikateľ, dostal povolenie od vedenia mesta, aby na úseku bývalého pontónového mosta mohol založiť svoj podnik na vodnú prepravu osôb. Na začiatku realizoval prepravu medzi dnešným Námestím Ľudovíta Štúra a Au Cafe malý parníček Frigyes (1893-1904) a o niečo väčšia Izabella (1892-1922). Pre veľký záujem začali používať aj viacmiestny parník Pozsony (1901-1922). Prvé lode verejnej dopravy v Bratislave boli zaujímavé spôsobom pohonu (lodná vrtuľa – propeler). Aj preto, že v tom čase boli oveľa rozšírenejšie bočnokolesové parníky. A práve táto, vtedy technická novinka sa dostala do povedomia Bratislavčanov, ktorí aj ďalšie lode zaisťujúce prepravu medzi Petržalkou a Bratislavou volali slangovo „propeler“.

Na prelome storočí lode premávali medzi oboma brehmi od 7 hodiny ráno do 19 hodiny večer, v lete od 6 hodiny ráno do 22 hodiny večer. Cena prepravného lístka bola 6 halierov. „Propeler“, ktorý sa objavil aj na dobových bratislavských pohľadniciach, sa stal symbolom mesta, ako aj vtedy už svetoznámy Bratislavský rožok.

V roku 1913 mestská rada uzatvorila zmluvu už s vdovou Hörnesa, tohto znenia: „Kvôli použitiu koryta a priestorov brehov Dunaja, mestu náleží za každý kúpený lístok na parníky 1 halier.“ Zmluva uzatvorená na 18 rokov platila aj po vzniku Československej republiky. Nástupcom podniku sa stal Bratislavský podnik Propeler, ktorý nestrácajúc na svojom význame, patril vo svojej kategórii medzi najväčšie podniky v Bratislave. Parník Pozsony premenovali na Bratislavu (1922-1934), Frigyes sa dostal do Maďarska, parník Izabella dostal meno Alice (1922-1929). V roku 1926 Bratislavský podnik začal používať loď s dieselovým motorom, menom Florence (1926-1934). Lístok vtedy stál 50 halierov. Keďže sa blížil 30. september 1931, deň vypršania zmluvy medzi Propelerovým podnikom Amálie Hörnesovej a mestom, predložila rodina Hörnesovcov vlastný návrh: najprv aby mestu náležali za každý kúpený lístok 3, potom 4 haliere. Medzitým rodina zbohatla, vďaka čomu mohli prevádzkovať kúpele a kaviareň na lodi menom Boon Café kotviacu pri brehu Dunaja v Bratislave.

OBR.1

Mesto zmluvu o preprave osôb nepredĺžilo a podnik sa dostal do majetku mestských vodární. Do začiatku vojny vodárne dostávajú na prepravu pasažierov zo Starého mesta na petržalskú stranu nové lode: Bratislava (1934-1938) a Dunaj (1932-1938).

Po anexii Petržalky nacistickým Nemeckom sa stalo bratislavské pásmo Dunaja hranicou Slovenského štátu a Tretej ríše. Tieto okolnosti neumožňovali činnosť prepravy. Prekročenie hranice bolo možné len po Moste Františka Jozefa I. Dve osobné lode boli predané do Maďarska.

Po II. svetovej vojne sa loď Dunaj (1947-1952) podarilo kúpiť naspäť v hodnote jedného milióna korún československých. Loď sa dostala do lodnej opravovne ČSPD v Zimnom prístave a od augusta 1947 začala prepravovať pasažierov z bratislavskej strany do Petržalky. Loď sa 7. mája 1952 dostala k Československej plavbe dunajskej (ČSPD) a pod menom Devín (1952-1968) fungovala do roku 1968.

OBR.2

V nasledujúcom roku prepravu pasažierov vyriešili rôznymi typmi lodí medzi oboma brehmi hlavného mesta. ČSPD roku 1978 nechala vyprojektovať a postaviť vo svojej lodenici katamaran s dvoma dieselovými motormi s kapacitou 200 miest, ktorý bol spustený na Dunaj pod menom Kamzík (1978-2003), hovorovo Propeler.

OBR.5

OBR.6

OBR.7

V rokoch socializmu obľúbený Propeler – Kamzík neustále prepravoval pasažierov do zábavného parku na druhom brehu, najmä počas jarných a letných víkendov a rôznych sviatkov. Pre veľa Bratislavčanov to znamenalo prvú cestu loďou a nezabudnuteľný zážitok. Stal sa pevným bodom programu Bratislavčanov pri tradičných majálesoch a rôznych detských podujatiach. Objavil sa aj na dobových bratislavských pohľadniciach, dokonca poštovej známke a tak ako aj jeho predchodcovia sa stal symbolom mesta. V roku 2003 bol Propeler vedením mesta z dôvodu stratovej prevádzky vyradený z premávky, ale jeho kult ešte stále žije v dnešnej modernej Bratislave a jeho meno uchovávajú časopisy a pohostinstvá.

OBR.3

Po 13-tich rokoch stále ku koloritu Bratislavy ako mestu na Dunaji chýba takáto prevozná loď, ktorá tu roky bola a tento kolorit dotvárala. Časom sa síce objavovali pokusy túto stratu nahradiť, ale nebolo to ono. Preprava prevoznou loďou, i keď modernejšieho tvaru ako bol parníček, bola nahradená katamaranom – ale aj ten si získal obľubu Bratislavčanov i návštevníkov mesta čoho dôkazom sú aj mnohé dobové fotografie. Takáto špecifická atrakcia mestu chýba hlavne v letných mesiacoch cez sobotu a nedeľu; bolo by spestrením previezť sa na petržalskú stranu Dunaja na prechádzku do Sadu Janka Kráľa, Auparku, po letnej pláži alebo len tak po hrádzi.

Revitalizovaná loď Propeler–Kamzík by okrem prevozu v starej línii mohla zaisťovať aj kyvadlovú prepravu medzi Euroveou a petržalskou stranou, tak aj k PKO (River Parku).

Súčasný stav

Po vyradení z prevádzky v roku 2003 bolo plavidlo odstavené v severnom bazéne Zimného prístavu a vydané napospas svojmu osudu, chátraniu a postupnej devastácii.

V súčasnosti sa plavidlo nachádza v značne zúboženom stave, zrejme čiastočne vykradnuté, zahádzané rôznym odpadom, resp. niekomu slúži na tento účel.

OBR.8

OBR.9

OBR.10

OBR.11

OBR.12

OBR.13

OBR.14

Bohužiaľ, obrázky nepotrebujú komentár…

Tak ako je vidno z fotografií, plavidlo je za čas odstávky postihnuté devastáciou náterov a následnou povrchovou koróziou. Devastáciou prešla aj kormideľňa, sociálne zariadenia a výstroj plavidla. Strojné zariadenie je tiež po životnosti. Plavidlo ako také bude potrebné celkovo revitalizovať a modernizovať.

Dúfame, že iba dočasne zmizla jedna z charakteristických lodí Bratislavy, lebo lode k Bratislave patria a vždy patrili. Len bohužiaľ sa k tejto téme nepristupuje tak, ako v Prahe, Viedni, Budapešti či iných hlavných mestách na riekach Európy, kde si lodnú prepravu v meste ctia.

Ešte žijú pamätníci na starí parníček a vedia, ako žiaľ neslávne, skončil. Aj to je jedna z vizitiek, aký vzťah máme k technickým pamiatkam a symbolom mesta.

Bolo by smutné, keby tak skončil aj posledný Propeler – Kamzík!

OBR.15

Preto chceme touto „prezentáciou“ vyzvať k záchrane jednak už technickej pamiatky, ale aj v neposlednom rade jednej z dominánt mesta. Zachráňme to, čo sa ešte zachrániť a vrátiť do života dá a čo bolo postavené priamo v Bratislave.

Revitalizácia

Na úrovni štúdie je spracovaný projekt revitalizácie, t.j. modernizácie a uvedenie plavidla do prevádzky.

Predmetom revitalizácie je obnova telesa plavidla, odstránenie deformácii na trupe, odstránenie rôznych nepôvodných častí – návarkov a podobne. Plavidlo musí prejsť totálnou očistou, t.j. odstránením korózie obnovou základných a vonkajších náterov. Rekonštruovať treba sociálne zariadenia, aj kajutu pre posádku. Vzhľadom na stav kormideľne, táto by mala byť, pokiaľ ide o vyhotovenie a vybavenie, nahradená úplne novou.

Čo sa týka cestujúcich, v revitalizácii sa pre nich ráta s novými a pohodlnejšími sedadlami ako boli pôvodné drevené lavice. Počet miest na sedenie sa upraví na 130 osôb. V časti paluby pod prístreškom sa v jednej variante projektu uvažuje s posuvným opláštením pre prípad nepriaznivejšieho počasia.

Revitalizáciou vzhľadom na nevyhovujúci stav, by malo prejsť aj strojné vybavenie plavidla. Na plavidle je navrhnuté použitie nových hlavných motorov na ekologickom základe. Počíta sa aj z hydraulizáciou kormidelného zariadenia t.j. ručný mechanický pohon sa nahradí hydraulickým. Loď by mala byť poháňaná dvomi novými šesť-pólovými elektromotormi, každý s výkonom 120 kW, teda s celkovým výkonom 240 kW čo by predstavovalo zvýšenie výkonu oproti jestvujúcemu o 1/3. Navrhované elektromotory umožňujú dokonca krátkodobé preťaženie na výkon 150 kW. Elektromotor je chladený kvapalinou, rovnako ako aj trakčný menič, čo prispieva k redukcii hmotnosti oproti naftovému motoru. Trakčná batéria by mala pozostávať z celkom 2×180 líthium-iónových článkov o celkovej kapacite 460 kWh, ktoré by boli uložené v podpalubí lode a v prípade zvýšenej teploty by boli chladené. Pri nabíjaní v nočných hodinách by trval jeden nabíjací cyklus zhruba 8 hodín.

Modernizáciou by mala prejsť aj kormidlovňa a ovládanie – riadenie plavidla . Elektrické okruhy, ktoré vyžadujú zvýšenú bezpečnosť prevádzky, by mali byť ovládané priamo z pultu v kormidlovni lode. Pre riadenie pomocných okruhov vrátane monitorovania prevádzky, sa navrhuje použiť systém radu Simatic S7-200 firmy Siemens s decentralizovaným zberom dát, založeným na priemyslovej komunikačnej sieti AS-Interface. Riadiaci systém Simatic S7-200 vrátane dotykového panelu o velikosti 15”, by mal byť nainštalovaný v riadiacom pulte v kormidlovni lode, odkiaľ by bola zbernica AS-Interface vedená do podpalubia. Prednosťou použitia zbernice AS-Interface je podstatné zníženie požiadaviek na kabeláž potrebnú pre meranie a reguláciu, ako aj veľmi vysoká prevádzková spoľahlivosť.

OBR.16

OBR.17

OBR.18

Financovanie a prevádzka

Záchrana Propelera – Kamzíka rozhodne nie je jednoduchý projekt. Vhodné by zrejme bolo, aby si ho ujala samospráva – Mesto Bratislava, alebo Bratislavský samosprávny kraj, resp. Dopravný podnik Bratislava.

*   *   *

Elektromobilita je celosvetový trend – trolejbusy, električky, osobné autá a na elektrický pohon plávajú i lode. Ich nasadenie totiž minimalizuje riziko znečistenia ropnými produktmi, naviac prispieva i k čistote ovzdušia a znižovaniu hlučnosti v oblasti.

Na rozdiel od Bratislavy, napríklad v Brne prevádzkuje dopravný podnik vodnú dopravu už od r. 1946 na Brnianskej priehrade; v súčasnosti tu premáva päť nových lodí (2010-12) s elektropohonom

Tiež v Prahe má dopravný podnik dohodu so súkromnou firmou na prevádzku prevozných plavidiel v rámci MHD.

Nórsko má už prvý elektrický trajekt.

Prečo by sa aj Bratislava nemohla zapojiť do trendu elektromobility? A navyše aj s unikátnou technickou pamiatkou? Výborná kombinácia…


One Response to “Zachráňme Propeler Kamzík”

  1. Konštruktérom tohto plavidla bol môj svokor, dlhoročný pracovník v Dunajplavbe – Milan Hamšík. Veľmi by som sa tešila, keby propelér nebol zošrotovaný, už len z úcty k tomuto mimoriadnemu človeku.

Komentáre - Zanechajte nám komentár