Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.
Ako som spomínal, spriemyselnenie Bratislavy nastalo s rozmachom pary. Každá továreň mala v tom čase svoju vlastnú kotolňu, ktorá obvykle slúžila na výrobu pary na pohon zariadenia a na premenu energií. Na túto činnosť bolo treba uhlie a drevo. Toto sa prakticky všade premiestňovalo železnicou. Rozvoj železnice bol preto nevyhnutný.
Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.
Ako som naznačil v závere priblíženia „Najstarších pressburgských koľajníc„, prvá uhorská železnica, ktorá mala animálny pohon, teda vagóny ťahali kone, musela ustúpiť modernej parnej ére. Bola pôvodne vybudovaná pre presun pasažierov a vtedajšieho malého tovaru, čo predstavovalo zväčša poľnohospodárske prebytky. Postupom času sa ňou prevážal aj väčší tovar, konkrétne náklad splavovaný po Váhu a po Dunaji. Na takéto objemy už koníky nestačili a preto bola v rokoch 1869 až 1873 prestavaná na parostrojnú.
Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.
Spomínal som v článku „Spomienky na ráz krajiny“ konskú železnicu, ktorá prechádzala Šenkvicami, kde bývam. Práve táto bola prvou animálnou železnicou v Uhorsku. Myšlienkou vybudovať takúto „štreku“ sa zapodievali podnikatelia a statkári už v roku 1836. Vtedy vznikla spoločnosť, ktorej vedúcou osobnosťou bol barón J. W. Walterskirchen. Pod jeho taktovkou vznikla akciová spoločnosť na výstavbu animálnej železnice vedúcej z Bratislavy do Trnavy.
Táto dvojica článkov voľne nadväzuje na fotoreportáž zo zanikajúcej bratislavskej Dynamitky-Dimitrovky-Istrochemu. Má ambíciu priblížiť verejnosti takmer 140-ročné fungovanie náročnej a rizikovej výroby výbušnín v Bratislave, ktorá by si dnes, krátko po svojom zrušení, zaslúžila trvalú a návštevnícky atraktívnu výstavu. Napokon, ide o vskutku brizantnú tému. Text prináša i viaceré doteraz nezverejnené údaje.
Ako príloha k podnetu na prehodnotenie vyhlásenia Cvernovky za národnú kultúrnu pamiatku, podanému na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky 3. januára, bol dodatočne pripojený materiál Ing. arch. Vladimíra Husáka CSc. „Poznámky k pamiatkovej hodnote Bratislavskej cvernovej továrne.“ Uvádzame jeho druhú, rozšírenú verziu.
Včera, v utorok 25.10.2011, sa vďaka obrovskému úsiliu členov Klubu mestskej hromadnej a regionálnej dopravy podarilo dopraviť rušeň legendárnej Viedenskej električky – lokomotívu Ganz Eg 6 z roku 1913 po 70-tich rokoch späť do Bratislavy.
Nobelovu cenu zatiaľ na Slovensku nik nedostal. Mali sme však Nobelovu fabriku. Jej dnešný stav sa dá zhrnúť pár slovami: dlhodobý úpadok, zánik, demolácia opustených prevádzok a nejasná budúcnosť toho, čo ešte zostalo. (V rámci všeobecného trendu premeny Slovenska na krajinu montážnych hál a logistických skladov to však ani neprekvapuje.)
Lokomotíva Eg 6 z roku 1913 stála na čele Viedenskej električky a ťahala diaľkové vlaky v úseku námestie Korunovačného pahorku – Stanica Kopčany v rokoch 1914 – 1935. Dnes stojí s defektnými motormi odstavená v Rakúsku a čoskoro bude ponúknutá na predaj, alebo zošrotovanie…
Pred pár mesiacmi prišlo na mail klubu pár otázok. Keďže boli zaujímavé, boli sme zvedavý, prečo chce pýtajúci sa odpovede.
Dozvedeli sme sa, že odpovede budú súčasťou študenskej práce o Bratislave. Okamžite sme sa dohodli, že prácu po dokončení zverejníme aj na našej stránke. Práca je zaujímavá z viacerých pohľadov. Podáva pohľad študenta na históriu a súčasnosť Bratislavy. Aj keď je pohľad na to, čomu fandíme my iný, je pre nás dôležité poznať názory mladej generácie, ktorá by nemala byť zviazaná s pozostatkom myslenia minulosti.
Táto práca je prvou študenskou prácou na tejto webovej stránke, ďalšie by mali časom pribudnúť.
Takže pohodlne si sadnite a čítajte, dnes o najmodernejšej metropole strednej Európy – Bratislave. [Čítaj ďalej →]
Copyright © 2007 . YellowJacket design by Antbag ....
