Jasenianska kaskáda – Múzeum mlynárstva a silotvorných vodných diel na Horehroní

Autor: Václav Kortán

perex

Potok Jasenica pretekajúci sa obcou Predajná patrí vďaka svojím ôsmim historickým vodným dielam, ktoré sa zachovali „in situ“ a vytvárajú takzvanú Jaseniansku kaskádu, medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie technické pamiatky Slovenska.

Kaskáda zároveň patrí zatiaľ k neznámej, nevyužívanej a postupne sa strácajúcej atrakcii, ktorej história sa nám nenávratne stráca s každým zvonením umieráčika.

[Čítaj ďalej →]

Zachráňme Propeler Kamzík

Zdroj textu o histórii: Bratislavské rožky, autor S. Papp ml.; autori ostatného textu: O. Kuchár, J. Mandl

OBR.4

Na úvod trochu histórie. Otvorenie prvého oceľového mosta v roku 1891 (Most Františka Jozefa I., dnes Starý most) umožnilo rýchle spojenie Bratislavy s Viedňou, centrom monarchie a Budapešťou, hlavným mestom kráľovstva. Kvôli pravidelnej splavnosti Dunaja pontónový most, ktorý slúžil od roku 1825, rozobrali. Niekdajší pontónový most slúžil na pohodlnú a rýchlu prepravu bratislavského obyvateľstva na druhý breh Dunaja, do dnešného Sadu Janka Kráľa, čo bolo obľúbeným miestom prechádzok pre bratislavských občanov.

[Čítaj ďalej →]

Mlyn a pekáreň Jedľa (6)

Autor: Gilbert

Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.

Mlynárstvo je pojem, ktorý poznáme naozaj dávno. Múka je najdôležitejšia potravinárska surovina. Kam sa len pozrieme, zistíme, že v minulosti mlyny na spracovanie obilovín boli na rôznych miestach. Najčastejšie pri tečúcej vode. Keďže sa mienim teraz venovať mlynom v Pressburgu, či dnešnej Bratislave, musím začať celkom od začiatku.

[Čítaj ďalej →]

FOŽ, Ferona a okolie (4)

Autor: Gilbert

Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.

Moje mapovanie na Filiálke začalo Siemenskou, nadchodom, staničnou budovou a hangárom na jednej z priľahlých rámp. Už pri spomínaní Siemensky som naznačil, že uličkou medzi Siemenskou a Feronou sa dalo zo stanice Filálne nádražie prejsť na Račiansku ulicu, či niekdajšie nazývanú Račišdorfskú ulicu. Opačne nadchodom sa dalo dostať k bývalému Domu Odborov, či poliklinike na Tehelnej ulici.

[Čítaj ďalej →]

(TS) Kto zbúral najhodnotnejšiu industriálnu pamiatku Bratislavy?

 Pomenovanie zodpovedných za kultúrne barbarstvo

prvé výročie zničenia Cvernovky

Bratislava, 17. 6. 2013 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) a iniciatíva Bratislava otvorene (BAO) pri príležitosti prvého výročia zbúrania najhodnotnejších historických objektov komplexu bývalej Cvernovej továrne na Páričkovej ulici v Bratislave („Cvernovky“) pomenovávajú inštitúcie a osoby, ktoré nesú zodpovednosť za zánik tejto unikátnej technickej pamiatky.

 

[Čítaj ďalej →]

STV: Zabudnuté okamihy

Slovenská televízia odvysielala 2.2.2013 dokument s názvom Zabudnuté okamihy, v ktorom rozoberá dôvody nedostatočnej pamiatkovej ochrany a zániku takmer všetkých hodnotných industriálnych pamiatok Bratislavy.
Odkaz na záznam nájdete tu:  [Čítaj ďalej →]

Siemens na Filiálke (2)

Autor: Gilbert

Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.

Ako som naznačil v závere priblíženia „Najstarších pressburgských koľajníc„, prvá uhorská železnica, ktorá mala animálny pohon, teda vagóny ťahali kone, musela ustúpiť modernej parnej ére. Bola pôvodne vybudovaná pre presun pasažierov a vtedajšieho malého tovaru, čo predstavovalo zväčša poľnohospodárske prebytky. Postupom času sa ňou prevážal aj väčší tovar, konkrétne náklad splavovaný po Váhu a po Dunaji. Na takéto objemy už koníky nestačili a preto bola v rokoch 1869 až 1873 prestavaná na parostrojnú.

[Čítaj ďalej →]

Najstaršie pressburgské koľajnice: koňka (1)

Autor: Gilbert

Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.

Spomínal som v článku „Spomienky na ráz krajiny“ konskú železnicu, ktorá prechádzala Šenkvicami, kde bývam. Práve táto bola prvou animálnou železnicou v Uhorsku. Myšlienkou vybudovať takúto „štreku“ sa zapodievali podnikatelia a statkári už v roku 1836. Vtedy vznikla spoločnosť, ktorej vedúcou osobnosťou bol barón J. W. Walterskirchen. Pod jeho taktovkou vznikla akciová spoločnosť na výstavbu animálnej železnice vedúcej z Bratislavy do Trnavy.

[Čítaj ďalej →]

Bratislavská Dynamitka v agónii – čo z toho plynie pre pamiatkárov?

Autor: Tomáš DÉRER

Nobelovu cenu zatiaľ na Slovensku nik nedostal. Mali sme však Nobelovu fabriku. Jej dnešný stav sa dá zhrnúť pár slovami: dlhodobý úpadok, zánik, demolácia opustených prevádzok a nejasná budúcnosť toho, čo ešte zostalo. (V rámci všeobecného trendu premeny Slovenska na krajinu montážnych hál a logistických skladov to však ani neprekvapuje.)

[Čítaj ďalej →]

Zápas o kráľovnú železničiek

mapa

V čase, keď bola už väčšina lesných železničiek na Slovensku zrušená  bolo každému jasné, že je iba otázkou času, kedy toto rozhodnutie postihne aj železničku v údolí Čierneho Hrona. No jej priaznivci predsa len dúfali, že sa podarí funkcie železničky pretransformovať na nové a tak ostane zachovaná a prevádzkovaná aspoň časť. No vládne rozhodnutie bolo neúprosné – odsúdilo železničku na likvidáciu…


[Čítaj ďalej →]