„Som toho názoru, že týmto rozhodnutím krajského pamiatkového úradu bol porušený zákon,“ napísal prokurátor v reakcii na náš podnet. Jeho protest proti rozhodnutiu povereného šéfa bratislavských pamiatkarov Karla Práška má 10 strán. Karel Prášek v ňom totiž súhlasil s likvidáciou Starej sladovne.
V našom podnete prokuratúre sme namietali hneď niekoľko bodov. Vo všetkých nám dal prokurátor za pravdu.
Rozhodnutie podpísané Karlom Práškom je v rozpore s predošlým rozhodnutím z roku 2014 v rovnakej veci – a to nemalo byť. Okolnosti sa nijako nezmenili. Úrad sa vtedy za sladovňu postavil ako za pamiatkovo hodnotný objekt. Nič sa nezmenilo, aby ním zrazu sladovňa prestala byť. Naopak, jej hodnota rastie s miznúcimi pamiatkami rovnakého druhu.
„Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu … nie je v súlade ani so Zásadami ochrany pamiatkového územia – Pamiatková zóna Bratislava – centrálna mestská oblasť,“ potvrdil tiež prokurátor. A platí aj, že toto rozhodnutie je neodôvodnené. „Ak rozhodnutie nemá zodpovedajúce odôvodnenie, je neurčité, nepreskúmateľné, a preto nezákonné,“ poučil prokurátor pána Práška, dočasne povereného riadením KPÚ Bratislava.
Zhrnuté a podčiarknuté: pamiatkový úrad v kraji s najväčším počtom pamiatok ešte stále vedie človek, ktorý rozhoduje nezákonne a proti verejnému záujmu zachovávať kultúrne dedičstvo. Naskytá sa otázka, či tak činí z nekompetentnosti, alebo je k takýmto rozhodnutiam dotlačený alebo motivovaný (prípadne všetko spolu). Sme presvedčení, že v civilizovanej krajine by vo svojej funkcii okamžite skončil.
A samozrejme, spolu s pánom Práškom aj všetci tí, ktorí sa na tejto kauze podieľali. Pán Prášek sa totiž „dočasným vedením“ Krajského pamiatkového úradu nepoveril sám. Poverila ho ním generálna riaditeľka Katarína Kosová, ktorá týmto za celý príbeh preberá priamu zodpovednosť.
Bohužiaľ to nie je všetko. Ešte minulý rok novinári opísali, ako politik Peter Marček loboval na Ministerstve kultúry SR pod vedením Ľubice Laššákovej za zbúranie sladovne. Vyzerá to tak, že uspel. Podľa našich informácií prišiel pán Snopčok z ministerstva na magistrát Bratislavy aj spolu s pánom Marčekom, aby lobovali za zmenu územného plánu zóny Dunajská. Na to potrebovali práve toto „Práškovo“ rozhodnutie.
Našťastie, podľa nám dostupných informácií, noví predstavitelia magistrátu pána Snopčoka spolu s pánom Marčekom vypoklonkovali, za čo im patrí uznanie. Dúfame, že mesto bude trvať na takom územnom pláne zóny, ktorý so Starou sladovňou bude počítať.
Vieme aj o ďalšom toxickom rozhodnutí pána Práška. V tejto veci už pomáhame s ďalším podnetom na prokuratúru. Tým situácia dospela do stavu, keď zvažujeme už aj právne kroky priamo proti osobe Karla Práška.
Nepochybujeme, že väčšina pamiatkarov sú šikovní a čestní ľudia. Za každý tip na nebezpečné a nezákonné rozhodnutia sme vďační. Urobíme čo je v našich silách, aby sme škodám na kultúrnom dedičstve zabránili.
Krajský pamiatkový úrad v Bratislave sa musí s protestom prokurátora vysporiadať do 30 dní (približne stred apríla).
Prípad sladovne budeme naďalej pozorne sledovať spolu s našimi priateľmi z Čiernych dier.
AKTUALIZÁCIA 2.9.2020: STARÁ SLADOVŇA SA BÚRAŤ NEMÁ, JE ROZHODNUTÉ
Podarilo sa odvrátiť hrozbu zbúrania Starej sladovne z roku 1872 (pivárne Mamut) v centre Bratislavy, v pamiatkovej zóne pri Ondrejskom cintoríne. Búranie umožnil v prekvapivom rozhodnutí bývalý šéf bratislavských pamiatkarov Karel Prášek.
Spolu s Čiernymi dierami sme sa obrátili na prokurátora. Ten vyhodnotil rozhodnutie ako nezákonné a podal voči nemu protest. Vec sa dostala na nadriadenú inštitúciu, Pamiatkový úrad SR, následne po odvolaní majiteľov aj na Ministerstvo kultúry SR. Našťastie, obe inštitúcie rozhodli v prospech zachovania sladovne a Práškovo rozhodnutie zrušili.
Dnes tak neexistuje žiadny právoplatný dokument, na základe ktorého by sa mohli majitelia pokúšať vybaviť si povolenie na búranie na stavebnom úrade. Sladovňu vlastní rodina bývalého poslanca Petra Marčeka. Namiesto historickej budovy avizovali 7-podlažný objekt bez zachovania histórie.
V marci sme s Čiernymi dierami podali aj podnet na Pamiatkový úrad SR, aby posúdil vyhlásenie sladovne za národnú kultúrnu pamiatku. K tomuto podnetu sa pripojila aj kultúrna komisia bratislavského mestského zastupiteľstva. Podnetu úrad nevyhovel so zdôvodnením, že sladovňa už bola v minulosti prestavaná a že ju v súčasnosti dostatočne ochraňujú pravidlá pamiatkovej zóny. Rozhodnutiu rozumieme a rešpektujeme ho. Problém je, že uplynulé mesiace ukázali, že pravidlá neplatia vždy – napríklad keď ide o politické obchody, tak sa aj vlastné pravidlá pamiatkarov vedia zmeniť len na zdrap papiera…
V normálne fungujúcej spoločnosti by za takto podozrivé ohrozenie kultúrneho dedičstva bola vyvodená zodpovednosť. Obzvlášť keď ide o ľudí, ktorí sú platení za to, že pamiatky majú chrániť, nie umožňovať ich likvidáciu. Aj o toto sa v rámci našich možností pokúsime.
Stará sladovňa; autori fotografie: Štefan Cipár a Martin Matula
Ešte v októbri minulého roku o prípade informoval Denník N. Novinári odkryli pravdepodobnú súvislosť, že pozitívne vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave k zámeru zbúrania, môže byť poďakovaním vládnej strany Smer nezaradenému poslancovi Petrovi Marčekovi, ktorý dodal vládnej koalícii hlasy v dôležitom hlasovaní. A práve brat poslanca Marčeka objekt Starej sladovne vlastní. Starú sladovňu mieni zbúrať a nahradiť 7 poschodovým objektom.
Bratislavskí pamiatkari sa ešte v roku 2014 vyjadrovali k investičnému zámeru Marčekovcov a jasne napísali, že s odstránením Starej sladovne nesúhlasia. V stanovisku uviedli, že „tento zámer vyžaduje asanáciu pôvodných stavebných konštrukcií areálu Starej sladovne vrátane dvoch podlaží nad sebou radeného trojlodia klenbových polí“ a že „objekt Starej sladovne dotvára charakter pamiatkovej zóny a je z hľadiska svojho významu určujúci v danom priestore“ a preto „má hodnotu pamiatkovú a historicko-architektonickú vo svojom pôvodnom objeme“.
Následne ich pred Marčekovcami podržal aj nadradený Pamiatkový úrad, ktorý pripomenul, že v rámci pamiatkovej zóny je tento “nárožný objekt vyhodnotený ako nehnuteľnosť s pamiatkovou hodnotou.”
Rozporuplnému rozhodnutiu krajských pamiatkarov z marca minulého roku, v ktorom súhlasili s likvidáciou Starej sladovne, predchádzala výmena na poste riaditeľa Krajského pamiatkového úradu. Po zmene sa stanovisko zmenilo expresne rýchlo. A menilo sa viackrát. Čudovali sme sa, prečo novinári píšu len o „prestavbe“ Starej sladovne. Prišli sme na to, že existujú minimálne dve rozhodnutia pamiatkového úradu z toho istého dňa, obe s pečiatkou úradu a podpisom povereného riaditeľa Karla Práška.
Rozhodnutie, s ktorým pracovali novinári, obsahovalo podmienku „zo severnej strany zachovať 3×3 klenbové polia“ a preto písali o „prestavbe“. Druhé rozhodnutie (pravdepodobne toto je platné), však už túto podmienku neobsahuje a prikazuje len „ponechať vnímateľný odkaz na objekt Starej sladovne a zároveň v koncepte novostavby prezentovať minimálne 3×3 klenbové polia z pôvodnej stavby…“. Tak či tak, obe rozhodnutia sú z vecného pohľadu katastrofálne a protirečia vlastným predošlým stanoviskám. Navyše existencia dvoch opečiatkovaných rozhodnutí KPÚ BA s tou istou značkou a podpísaných povereným riaditeľom Karlom Práškom vyvoláva podozrenia z manipulácie, pretože ak by si rozhodnutie Marčekovci u pamiatkarov ladili podľa svojej chuti, nevyzeralo by to inak.
Rozhodnutia sme si opakovane pýtali od bratislavského pamiatkového úradu, ale na naše infožiadosti nereagoval. Obe rozhodnutia máme k dispozícii. Jedna verzia je tu, druhá (pravdepodobne finálna) tu.
Stará sladovňa sa pritom nachádza v Pamiatkovej zóne Bratislava – Centrálna mestská oblasť. Platia tu tzv. zásady ochrany – základný dokument , ktorý hovorí o tom, ako sa má s jednotlivými objektmi v tejto pamiatkovej zóne nakladať. Vypracoval ho samotný Krajský pamiatkový úrad. Podľa týchto zásad je objekt Starej sladovne definovaný ako objekt s pamiatkovou hodnotou, čo znamená, že ho „nie je v zásade možné asanovať“. Dokument zásad ďalej explicitne uvádza požiadavku „zachovať hmotovo-priestorové riešenie a nosné konštrukcie objektu Stará sladovňa“.
Dotknuté rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu je teda v príkrom rozpore so základným dokumentom, ktorým sa má v tejto pamiatkovej zóne riadiť.
Nechali sme si spracovať právnu analýzu, z ktorej vyplynulo, že rozhodnutie bratislavského pamiatkového úradu je jednoznačne nezákonné. Dnešným dňom podávame podnet na prokuratúru, aby voči rozhodnutiu prokurátor vzniesol protest.
Dôležité bude aj konanie mesta Bratislava, ktoré pracuje na zmene územného plánu zóny Dunajská. Práve prostredníctvom územného plánu zóny, totiž je možné objekt Starej sladovne ochrániť zadefinovaním maximálnych prípustných výšok a objemov na parcelách, na ktorých sa nachádza.
Stará sladovňa z roku 1872 si pamätá dobu, keď patril pivovar Stein medzi najväčšie pivovary. Areál pivovaru Stein však nedávno zbúrali (až na budovu tzv. Spilky) a nahradili novými stavbami, rovnako ako väčšinu cenných priemyselných pamiatok v Bratislave. Pamiatkari navrhovali ochrániť zo Steinu viac, ale zastavilo ich ministerstvo kultúry. Chránená zostala len ikonická kvasiareň (Spilka) so zelenou strechou v tvare kupoly.
Sladovňa v centre mesta pri Ondrejskom cintoríne mala relatívne šťastie. Po zoštátnení v roku 1948 začala výroba piva upadať, ale sladovňu nenechali schátrať. V rokoch 1976 až 1980 ju zmenili na najväčšiu piváreň a reštauráciu v Československu s miestom pre vyše 1000 ľudí. Oficiálne sa volala Stará sladovňa. Ľudia jej hovorili Mamut. S nostalgiou je tu piváreň dodnes, i keď v budove sa udomácnil aj striptíz a herňa.
Čo bude ďalej? Veríme, že pamiatkari svoje stanovisko pod tlakom prokuratúry a verejnosti skorigujú. Úprimne nás vôbec neteší, že musíme riešiť takéto negatívne prípady. Na prípade spolupracujeme s našimi priateľmi z Čiernych dier.
150-ročnú históriu v pamiatkovej zóne hlavného mesta by mali v prvom rade chrániť štátne inštitúcie, ktoré tu na to sú. Cítime potrebu zasiahnuť, keď konajú nesprávne. V rozpore s tým, čo presadzovali predtým a v rozpore s verejným záujmom chrániť kultúrne dedičstvo.
Bratislava si za jednu generáciu zbúrala väčšinu svojho priemyselného dedičstva, množstvo cenných pamiatok. Dnes už máme aj v hlavnom meste príklady, ako sa dajú tieto stavby oživiť na nové funkcie – Stará sladovňa je pritom práve jedna z nich, nehovoriac o vzoroch v zahraničí. Kiež by sme sa z toho konečne poučili.
Historický záber ulice 29. augusta so Starou Sladovňou; zdroj www.ba.foxy.sk
]]>
Bratislava – Staré Mesto, 24. 5. 2018 – Poslanec za Staré Mesto Matej Vagač, predseda Klubu ochrany technických pamiatok Jakub Ďurinda a bývalý lodný konštruktér Jiří Mandl navrhujú obnovenie plavby po Dunaji legendárnym plavidlom Kamzík, tzv. propelerom.
Dunajské nábrežie predstavuje jedno z najvzácnejších území mesta. Niekdajšia kyvadlová plavba do Petržalky, tzv. propeler, či jej prislúchajúce budovy majú až ikonický charakter a tvoria súčasť historického dedičstva Bratislavy. Okrem toho, že budovy propeleru majú aj nesporné architektonicko-kultúrne hodnoty (1930, Emil Belluš), spôsob ich využitia významne vplýva na celkový obraz hlavnej časti nábrežia, najmä na staromestskej strane.
Vo februári tohto roku MČ Staré Mesto vypísalo verejnú súťaž na prenájom budovy propeleru, ktorej jediným kritériom bola cena. Logicky, takýmto spôsobom mohla skončiť budova len ako kaviareň. „Takáto vzácna budova a na takomto dôležitom mieste má väčší potenciál ako sa stať len lepšou kaviarňou – prioritne by mala slúžiť svojmu pôvodnému účelu, teda ako „zastávka“ vodnej osobnej a verejnej dopravy. Preto som ako poslanec Starého Mesta inicioval zrušenie takto nastavenej súťaže a presvedčil ostatných poslancov, aby sa spravilo nové výberové konanie, ktorého hlavným kritériom bude práve využitie budovy propeleru ako ‚mestskej stanice‘ vodnej verejnej dopravy, v kombinácii s turistickým servisným bodom,“ uviedol Matej Vagač.
Otváranie prevádzky propeler v roku 1947, zdroj: www.vtedy.sk.
Je obrovskou škodou, že Bratislava nevyužíva potenciál rieky na verejnú vodnú dopravu – na rozdiel od miest na riekach ako Paríž či Budapešť, kde premávajú lodné linky ako turistické a dopravné spojenia. Vodná osobná preprava by mohla obsluhovať bližšie (Eurovea, PKO), ale aj vzdialenejšie časti samotného mesta (Devín, Čunovo – Danubiana), ako aj prímestskú dopravu z južných obcí (Hamuliakovo, Šamorín).
Najdosiahnuteľnejšou udalosťou v oblasti vodnej dopravy v Bratislave by mohla byť obnova kyvadlového spojenia staromestského a petržalského brehu, tzv. propeleru. Sme presvedčení, že do jeho oživenia by sa mali zapojiť všetky dotknuté samosprávy, MČ Staré Mesto, MČ Petržalka, Hl. mesto Bratislava, ale aj Bratislavský samosprávny kraj. Okrem kyvadlového spojenia medzi brehmi, by mohol obsluhovať aj vzdialenejšie centrá – napr. od Eurovey cez Nové Lido, Zuckermandel až po nové PKO. Po vzore ostatných európskych miest by prevádzka takejto linky mohla pripadnúť Dopravnému podniku Bratislava. „Ako poslanec Starého Mesta budem kontaktovať kolegov poslancov MČ Petržalka, Hl. mesta Bratislavy a Bratislavskej župy, aby začali uvažovať o obnovení vodnej dopravy na Dunaji a aby v príprave rozpočtu na rok 2019 zvážili vyčlenenie financií na obnovu plavby legendárneho propeleru,“ uviedol Matej Vagač.
Propeler fungoval v Bratislave 110 rokov, od roku 1893 do roku 2003. Spojenie bolo počas prevádzky obsluhované viac ako siedmimi plavidlami, posledné dve si zrejme pamätajú aj dnešné generácie. Bočno-kolesový parníček Devín slúžil v prevádzke najdlhšie, medzi rokmi 1932 a 1968, v nedávnej minulosti doslúžil ako galéria pri pravom brehu Dunaja. Dnes sa jeho trup v dezolátnom stave nachádza vo Vlčom hrdle. „Posledný z propelerov bol ikonický katamaran Kamzík, ktorý doslúžil v roku 2003 a odvtedy je odstavený v Zimnom prístave. Našťastie teda existuje a je v sprevádzkovania schopnom stave,“ uviedol Jakub Ďurinda.
Parníček Devín (ex. Dunaj) v roku 1934.
„Katamaran Kamzík predstavuje aj lokálnu technickú pamiatku, nakoľko ide o prvé plavidlo kompletne vyprojektované a postavené v závode Lodenica Bratislava – ČSPD, n. p. v roku 1978. Vďaka svojmu zaujímavému a nekonvenčnému dizajnu a 25 rokom prevádzky sa stal jedným zo symbolov Bratislavy,“ dodáva Jiří Mandl, lodný konštruktér, ktorý sa podieľal na jeho projektovaní. V súčasností patrí Kamzík spoločnosti LOD a na prevádzku je potrebná jeho rekonštrukcia.
Katamaran Kamzík v roku 1980.
Pre Bratislavu je obnova verejnej lodnej dopravy aktuálna a naliehavá výzva. Vzhľadom na preplnené cesty môže využitie potenciálu rieky ponúknuť zaujímavú alternatívu. Budova propeleru na staromestskej strane sa môže stať prvou zástavkou lodnej „MHD“. Obnovenie propeleru s plavidlom Kamzík by bolo nielen príjemnou atrakciou pre Bratislavčanov a návštevníkov, ale aj záchranou ikonickej technickej pamiatky.
Katamaran Kamzík v roku 2017.
Matej Vagač – poslanec za Staré Mesto
Jakub Ďurinda – predseda Klubu ochrany technických pamiatok
Jiří Mandl – bývalý lodný konštruktér
STM-Múzeum dopravy Bratislava Vás pozýva na prehliadku národnej kultúrnej pamiatky remorkéru ŠTUREC, ktorý je umiestnený na funkčnom historickom lodnom výťahu v južnom bazéne Zimného prístavu. Dňa 17.6. (sobota) od 10,00 do 16,00 hod. Kedže je plavidlo v rekonštrukcii, je nutné dodržať nasledujúce opatrenia: – vstup v pevnej obuvi – deti do 12 rokov musia byť v sprievode dospelej osoby – dodržať pokyny sprevádzajúcich odborných lektorov Organizované vstupy pre návštevníkov budú bránou do Zimného prístavy č.7 z Pribinovej ulice, pod mostom Apollo, vždy v celú hodinu: 10:00, 11:00, 14:00, 15:00, 16:00. Pre jednotlivé vstupy je možné sa zaregistrovať sa na muzeumdopravy@stm-ke.sk Vstup voľný. Tešíme sa na Vašu účasť! Spoluorganizátori : Slovenská plavba a prístavy a.s., Odborná skupina Šturec pri Slovenskom plavebnom kongrese z.z., Klub ochrany technických pamiatok OZ. Akcia sa uskutoční v rámci druhého ročníka Slnovratu na Dunaji organizovaného Dunajským fondom, celý program nájdete tu : https://slnovratnadunaji.sk/
]]>Aj v roku 2017 sa občianske združenie Klub ochrany technických pamiatok uchádza o poukázanie 2% z Vašich daní.
Keďže sa v roku 2016 podarilo KPMHaRD, aj s našou skromnou pomocou, vrátiť jeden z pôvodných vozňov Viedenskej električky späť do Bratislavy, v nadchádzajúcom období sa spolu s Múzeom dopravy STMmienime venovať najmä aktivitám podporujúcim myšlienku vzniku „Lodného múzea“ v Bratislave. Popri menších aktivitách (ako napr. rešerš historických filmových záberov slovenských lanoviek, ktorého výsledok bude možné vidieť v Slovenskom lyžiarskom múzeu v Podkoniciach, ktoré má ako jediné unikátnu zbierku predmetov z lanových dráh) bolo hlavnou aktivitou uplynulého roku vydanie Mapy technických pamiatok Bratislavy v spolupráci s iniciatívou Čiernej diery a za finančnej podpory Bratislavského samosprávneho kraja. Mapa sa rozchytala v rekordnom čase a tak rozmýšľame nad aktualizovanou dotlačou. A snáď by mohla pribudnúť obdobná mapa aj nejakého iného slovenského mesta… ?
Ďakujeme.
– ak ste zamestnanec, požiadajte svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň (do 15.2.2016!) a o vystavenia tlačiva „Potvrdenie o zaplatení dane z príjimov zo závislej činnosti„. Z tohto tlačiva sa zistí dátum zaplatenia dane a vypočítajú 2% Vašej zaplatenej dane. Toto tlačivo potom treba spolu s „Vyhlásením o poukázaní podielu dane – editovateľné (PDF)“ doručiť príslušnému daňovému úradu podľa Vášho bydliska (do 30.4.2016!). Údaje prijímateľa sú nižšie.
V tlačive „vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% (3%) zaplatenej dane…“ sa do políčka „Rok:“ uvádza obdobie, za ktoré sa platí daň, teda rok 2016.
Podrobné informácie sa nachádzajú tu.
– ak ste fyzická osoba, ktorá si daňové priznanie podáva sama (napr. živnostník), uveďte do príslušnej kolónky daňového priznania údaje prijímateľa uvedené nižšie.
Podrobné informácie sa nachádzajú tu.
– ak ste právnická osoba, uveďte do príslušnej kolónky daňového priznania údaje prijímateľa uvedené nižšie.
Podrobné informácie sa nachádzajú tu.
Obchodné meno, alebo názov: Klub ochrany technických pamiatok
Sídlo: Ferdiša Kostku 1, 841 05 Bratislava
Právna forma: Občianske združenie
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 30800897
Náš detailný výpis z Notárskej komory (ktorá registráciu poberateľov časti dane zastrešuje) sa nachádza tu.
Za všetku doteraz prejavenú dôveru ďakujeme.
]]>Mapa ja určená širokej verejnosti, nájsť sa v nej dá 115 miest nie len z priemyselnej histórie mesta aj s krátkymi textami a súradnicami, aby bolo možné pamiatky navštíviť.
Autorom dizajnu mapy je Ondrej Gavalda z grafického štúdia KAT, vytlačená je na risografickej tlačiarni RISOMAT jasnými sójovými farbami. Použité písmo je od slovenského dizajnéra Samuela Čarnokého, inšpirované bolo reklamami z čias socializmu. Mapa je vytlačená na recyklovanom papieri. K dispozícii je poskladaná, ale aj neposkladaná – ako plagát.
Všetky texty sú v slovenskom aj anglickom jazyku, aby mohla poslúžiť aj zahraničným návštevníkom.
Mapu je možné zohnať v grafickom štúdiu KAT na Velehradskej 7. Ďalej v Artfore na Kozej, CHOOZE | Designshope na Májkovej a 82 Bøok & Design Shõp.
Za finančnú podporu ďakujeme Bratislavskému samosprávnemu kraju.
Potok Jasenica pretekajúci sa obcou Predajná patrí vďaka svojím ôsmim historickým vodným dielam, ktoré sa zachovali „in situ“ a vytvárajú takzvanú Jaseniansku kaskádu, medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie technické pamiatky Slovenska.
Kaskáda zároveň patrí zatiaľ k neznámej, nevyužívanej a postupne sa strácajúcej atrakcii, ktorej história sa nám nenávratne stráca s každým zvonením umieráčika.
Múzeum mlynárstva a silotvorných vodných diel na Horehroní je založené v obci Predajná, zatiaľ len ako neformálne združenie ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud Jasenianskej kaskády. Jeho členovia sa snažia o záchranu, spropagovanie kaskády a rozvoj zážitkovej turistiky v našom regióne.
Hydrocentrála Jasenie
Prvé plány na výstavbu hydroelektrárne Jasenie vznikli už v rokoch 1907 – 1911. Výstavba sa začala ešte pred Prvou svetovou vojnou, ale kvôli vojne bola zastavená. Po skončení Prvej svetovej vojny a množstve problémov sa projekty prepracovali a povolenie na výstavbu hydrocentrály v lokalite Pred Suchou dolinou vydal župný úrad vo Zvolene v roku 1918. Napriek tomu, že elektráreň bola dobudovaná už v roku 1925 jej prevádzka sa začala až v roku 1928 pre problémy s distribučnou sieťou. Toto unikátne technické dielo využíva vody Jasenianskeho potoka, Prostredného potoka a potoka Lomnistá. Vody sú privádzané tunelovými náhonmi do rozsiahlych podzemných nádrží vodojemu vybudovaného nad elektrárňou na návrší Rígeľ. Spádom s výškovým rozdielom 200 metrov je vedená potrubím na dve Peltonové turbíny s celkovým výkonom generátorov 2300 kW.
Za turbínami je vyrovnávacia nádrž, ktorá má v priehradnom múre osadenú jednu Kaplanovú turbínu s výkonom 400 kW.
Dielo je dodnes funkčne a slúži energetickým potrebám Železiarne Podbrezová, a. s.
Vyrovnávacia nádrž pod elektrárňou.
Vysokotlakové privádzacie povrchové potrubie.
Nápustný objekt – hať Bauková.
Obecný mlyn Jasenie
Obytná časť a pozostatok mlynice.
Súčasná stavba pochádza pravdepodobne z prvej polovice 18. storočia. Mlyn pravdepodobne patril banskej komore. Využíval vody potoka Jasenica a odvodňovacích šácht banského systému Čierny diel.
Bol zaujímavý tým, že mal dve vodné kolesá a v mlyne boli nainštalované valcha na splstenie vlny, dúchadlo na zlepšenie ohrevu vody a obilný mlyn t.j. vodorovné mlynské kamene, umiestnené v drevenom lube.
Hlavnou úlohou mlyna bolo výroba plsti, ktorá bola používaná na zachytávanie jemných čiastočiek zlata a striebra pri premývaní zlatonosného štrku a rozdrvenej zomletej horniny pochádzajúcej z Jasenianskeho banského revíru. Po ukončení ťažby zlata sa valcha prestala používať a nejaký čas fungoval len mlyn. Pre svoju neschopnosť konkurovať moderným zariadeniam, technologicky zanikol v prvej polovici 19 storočia.
Technické vybavenie mlyna sa nezachovalo, budova je pôvodná a časť náhonu je stále zavodnená.
Valcha slúžila na splsťovanie vlny. Pri tomto procese výroby sú ovčia vlna, resp. vlnené vlákna postupne plstené a zhutnené pôsobením vlhkosti, tepla a trenia, až kým nedôjde k vytvoreniu homogénnej látky, nazývanej vlnená plsť. Valchu poháňalo vodné koleso na jeho hriadeli boli kolmé trámiky (kríže), tie pri otáčaní striedavo dvíhali drevené kladiva (stupy). Kladivo vlastnou váhou padlo na podložku (huňku), na ktorej bola rozložená vlna. Do kotla pri valche sa žľabmi privádzala studená a z kotla do huňky odvádzala horúca, ktorou sa tkanina parila. Vlnu pri ubíjaní neustále otáčali, posúvali a zároveň pridávali ďalšiu vlnu až vznikol kus požadovanej veľkosti a hrúbky.
Najstarší písomný doklad o valche z územia Slovenska je z obce Rochovce z roku 1249.
Valcha – ilustrácia zariadenia.
Kordíkova šmykňa
Stavba pochádza z druhej polovice 18. storočia a postavil ju kováčsky majster Kordík, ktorého potomkovia ju používali až do roku 1948.
Šmykňa využívala prepadovú vodu z obecného mlyna. Vodné koleso so spodným náhonom malo v hriadeli osadené kolmé trámiky (kríže), ktoré pri otáčaní dvíhali chvostový hámor a zároveň poháňalo dúchacie mechy. Neskôr cez transmisiu poháňalo aj kováčsku vŕtačku a brúsku.
Pred šmykňou bola kolíska na podkúvanie rožného statku. Toto zariadenie sa zachovalo do dnes na svojom pôvodnom mieste. Technické vybavenie a interiér šmykne sú čiastočne uložené v depozitári SNM a čiastočne vystavené v skanzene Múzea slovenskej dediny v Martine.
Pôvodná budova je ešte zachovaná ale bez vybavenia. V rodnom dome u Kordíkov sa nachádza pôvodná kováčska vŕtačka, pôvodná nákova a menšia časť ručného náradia.
Fixačné zariadenie na podkúvanie rožného statku.
Postup podkúvania rožného statku: vôl bol vovedený do stojiska a podvesený v špeciálnej plachte. Jeho nohy uviazali o stojany. Kováč mu strhol podkovy, ošetril paznechty a nanovo ho podkoval.
Ilustárcia princípu transmisie.
Píla Jasenie
V 17. až 19. storočí tu bol železný hámor, patriaci banskej komore a neskôr Hrončianskemu komplexu. Spočiatku mal šesť otvorených ohnísk, ktoré v roku 1857 prerobili na vyhne COMTÉ. Hámor mal štyri buchare na vodný pohon.
Voda bola privádzaná náhonom z potoka Jasenica. V roku 1860 boli postavené pudlovacie a zváracie pece, ktorých dúchadlá boli tiež na vodný pohon.
Vyrábalo sa tu sochorové, pluhové, klincové železo a klince. V r. 1881 pri pôvodných technologických podmienkach a energetických prírodných zdrojoch, bola už výroba málo rentabilná a erár závod odstavil.
Hámor bol odpredaný súkromníkovi, ktorý ho prebudoval na skláreň, táto v r. 1904 zanikla a v jej priestoroch začala firma Wünsch a spol. z Banskej Bystrice prevádzkovať pílu, v ktorej až do roku 1945 vyrábali montované zrubové domy tieto v okolitých dedinách stoja dodnes. Okrem píly tu fungovala aj stolárska dielňa. Po roku 1975 sa na píle spracovávalo drevo z okolitých lesných závodov na akostné rezivo pre export.
Začiatkom 21. storočia bola píla špekulatívne zatvorená a pozemky rozpredané.
Mlyn u Kňazovických
V roku 1800 ho banská komora postavila ako druhý hámor pre jemne kované železo. Zvyšovaním technickej úrovne výroby železa a ocele sa stala skujňovacia vyhňa nerentabilná a komora ju odpredala súkromníkovi, ktorý ju prestaval na mlyn.
Mlyn prešiel v 30-tych rokoch devätnásteho storočia rozsiahlou rekonštrukciou. Vodné koleso bolo nahradené Francis-Reiffensteinovou turbínou. Na mletie sa začali používať valcové mlecie stolice s hranolovými sitami. Jednotlivé zariadenia boli poprepájané mechanickými lopatkovými dopravníkmi, ktoré z mletia vytvorili automatizovaný proces. V 50-tych rokoch devätnásteho storočia boli pristavené zásobovacie sila a doplnené automatické dávkovacie váhy. V mlyne je zachovaný aj pôvodný klasický kamenný mlyn v slovenskom usporiadaní. Mlyn zároveň vyrábal elektrický prúd s napätím 220 V a frekvenciou 50 Hz, ktorú dodával po vlastnej elektrickej sieti domácnostiam na Kramlišti a v hornej časti Predajnej.
Mlyn sa zachoval síce nefunkčný ale s pôvodným technickým vybavením a po vyčistení a drobných úpravách môže slúžiť ako stála technická expozícia.
Dávkovacie zariadenie a hlavný stĺp mlyna.
Valcové mlecie stolice s posledným mlynárom.
Pásový dopravník a písací pult.
Francis-Reiffensteinova turbína.
Mlyn u Čipkov (Horný mlyn)
Od svojho počiatku mlyn patril pod cirkevnú správu a spravoval ho správca podriadený miestnej farnosti. Z výnosov mlyna bola financovaná škola založená roku 1673 prievidzskými piaristami. Mlyn až do prvej svetovej vojny fungoval v archaickej podobe t.j. klasické vodorovné mlynské kamene, umiestnené v drevenom lube. Mal dve vodné kolesá, ktoré poháňali jeho zariadenie.
Keď mlyn od vdovy Pejkovej kúpil Július Čipka modernizoval prevádzku do súčasnej podoby. Mlyn bol vybavený valcovými mlecími stolicami a hranolovými sitami, zariadenia boli vzájomne prepojené mechanickými dopravníkmi. Drevené vodné kolesá boli nahradené jedným kolesom s päť ramennou kombinovanou konštrukciou s horným náhonom. Vodné koleso malo byť nahradené kaplánovou turbínou čo sa už ale nestalo.
V mlyne je zachovaný pôvodný klasický kamenný mlyn a vločkovač. Mlyn má plne zachované palečné koleso, rozvodovú prevodovku a transmisiu. Mlyn vlastní aj mláťačku, ktorá bola remeňom poháňaná z jeho transmisie.
Činnosť mlyna vo vodnom režime, bola ukončená stiahnutím vody potoka Jasenica do podzemného privádzača pre HC Dubová a zasypaní náhonu. Mlyn ešte nejakú dobu fungoval v motorovom režime, ale vzhľadom na spoločenské zmeny bola jeho činnosť úplne zastavená.
Mlyn sa zachoval s kompletným síce nefunkčným, ale s pôvodným technickým vybavením po jeho oprave a drobných úpravách môže slúžiť ako stála technická expozícia.
Kamenný mlyn a zdvíhadlo mlynského kameňa.
Dolný mlyn (Mlyn u Sedílekov)
Mlyn patril pod cirkevnú správu a spravoval ho správca podriadený miestnej farnosti. Zlý prístup a silná konkurencia modernizovaných mlynov a orientácia jeho majiteľov na prevádzkovanie píly viedla k jeho odstaveniu pravdepodobne už v 40-tych rokoch devätnásteho storočia.
Jeho technické vybavenie sa nezachovalo. Bolo tvorené obilným mlynom t.j. vodorovné mlynské kamene, umiestnené v drevenom lube a mlynicou v tradičnom slovenskom zložení. Budova je však pôvodná a náhon je v teréne stále viditeľný.
Píla u Karamanov
Pôvod a história píly je zatiaľ nezistená. Píla fungovala až do 50-tych rokov devätnásteho storočia. Využívajúc vodu potoka Jasenica pomocou francisovej pomalobežnej turbíny s mokrou savkou. Píla bola vybavená podúrovňovou transmisiou, ktorá poháňala dva gátre, šindľovačku, hobľovačku a cirkulár.
Píla zároveň vyrábala elektrický prúd s napätím 110 V, ktorú dodával po vlastnej elektro rozvodnej sieti okolitým domácnostiam.
Činnosť píly bola ukončená po stiahnutí vody potoka Jasenica do podzemného privádzača pre HC Dubová. Technické vybavenie sa nezachovalo, z budovy vidieť len základy náhon je v teréne stále viditeľný.
Betónový základ s drevenou nadstavbou.
Obežné koleso francisovej pomalobežnej turbíny.
Letecký snímok píly z roku 1950.
Parná píla pri Hrone
Letecký snímok píly z roku 1950.
Táto píla začala fungovať od roku 1890 a využívala kanály, ktoré pôvode rozvádzali vodu z Hrona po Ravne, kde sa ňou premýval zlatonosný štrk.
Na Hrone bol ostrov, ktorý ho rozdeľoval na dve ramená. V užšom severnom ramene boli postavené česlá, ktoré zachytávali plavené drevo a prirážali k ním plte z Horehronia. Drevo sa zo severného ramena po privádzacom kanáli plavilo na pílu, kde ho vyťahovali na breh a spracovávali. Spracované drevo volské povozy prevážali cez Hron po drevenom moste na železničnú stanicu. Tam ho na nakladacej koľaji prekladali na vagóny.
Píla bola poháňaná parným strojom, v ktorom kúrili odrezkami a rezom zo spracovaného dreva. Južné rameno bolo širšie a otvorené, po ňom sa plavili plte určené pre iných odberateľov. Technické vybavenie sa nezachovalo, z budov sa dajú lokalizovať len základy a pivnica. Severné rameno a privádzací kanál je zasypaný. Ostrov a kanál je v teréne už len čiastočne viditeľný.
Činnosť píly bola ukončená po stiahnutí časti vody rieky Hron do podzemného privádzača pre HC Dubová.
Pivovar v Predajnej
Pivovar v Predajnej bol postavený na konci Farskej ulici v roku 1800. Po prvýkrát bol prebudovaný v roku 1817. Na varenie používali jačmeň, chmeľ a jedľové výhonky. Chmeľ pestovali v lokalite dodnes zvanej Chmelinec priamo v chotári Predajnej.
V roku 1875 pivovar vyhorel, po požiari sa ho podarilo znovu obnoviť. Vyrobené pivo sa odvážalo do Banskej Bystrici a menšia časť piva sa potrebovalo v obecnej krčme, ktorú otvorili v roku 1821. Pivovar celkovo zásoboval až jedenásť krčiem. Súčasťou pivovaru bola aj obytná časť, kde býval sládok spolu s rodinou.
Pivovar zanikol okolo roku 1890. V súčasnosti sú zachované zrúcaniny pivovaru (obvodové múry) a časť sladovne.
Jeho obytná časť je stále využívaná na bývanie. Existencia pivovaru historicky dokumentuje význam a vyspelosť obce Predajná v tomto kraji.
Majer v Predajnej
Na začiatku 17. storočia bol v obci vybudovaný panský majer, ktorý fungoval až do prvej polovice 19. storočia. Na severozápadnej strane majera bol v minulosti produkčný rybník.
V súčasnej dobe v priestoroch majera sídli Lesná správa. Budova majera je plne zachovaná. Z rybníka zostala viditeľná len časť napusteného stavidla.
Letecký snímok majeru z roku 1950.
Banské dielo
Ryžovanie zlata pravdepodobne pod kalváriou okolo roku 1905.
História obcí Jasenie a Predajná je nerozlučne spojená s ryžovaním a neskôr s pod povrchovou ťažbou zlata. Najväčšie ryžovisko sa nachádzalo v Ravni o čom vypovedá aj názov tejto časti chotára Raveň – z latinského „ di raviné“ strš na ryžovanie zlata.
Prichádzajúci prospektori ako prvé preryžovali údolie Hrona v miestach, kde sa dnes nachádza Raveň. Po vyčerpaní týchto ložísk, postupne otvorili pod povrchové zlatonosne náplavy, tromi hlavnými šachtami na severnú a jednou na južnú stranu. Tieto šachty sa postupne rozvetvovali, pričom ťažobné šachty sledovali tektonické zlomy v smere severovýchod-juhozápad a dopravné šachty smerovali juh – sever.
Dopravné šachty majú kamennú klenbu a ich veľkosť umožňovala vyvážať vyťažené kamene a štrk na volských povozoch. Štrk následne premývali vo vodných kanáloch, ktoré boli odrazené z Hrona. Intenzita tejto činnosti bola tak veľká, že zatlačila Hron až k severnému úpätiu Slovenského rudohoria. A vznikla štrková plocha o rozlohe viac ako 30 hektárov.
Prepadnutá banská šachta vo farskej záhrade.
]]>103-ročný pôvodný vozeň Viedenskej električky sa po takmer 80tich rokoch vrátil do Bratislavy. Spolu s už zachránenou lokomotívou Ganz Eg6 sa tak onedlho budú môcť predstaviť ako kompletná súprava legendárnej Viedenskej električky.
Predmetný vozeň má označenie BCDFah 1400 a vyrobený bol v roku 1913. Pochádza z prvej výrobnej série vozňov pre Viedenskú električku vyrobenej vo vagónke Ringhofer Praha Smíchov, ktorá sa vyznačuje otvorenými nástupnými plošinami. Zvláštny je tým, že vozne uvedeného prevedenia BCDFah, teda vozne kombinovanej II. a III. triedy s poštovým a služobným oddielom, sa zachovali už len dva (druhý je v múzeu električiek v Mariazelli) a jeho interiér navrhol známy predstaviteľ rakúskej secesie Otto Wagner.
Nakladenie vozňa v Grosspetersdorfe vo štvrtok 17.3.2016. Foto: Roman Delikát
Ešte v roku 2012 sa takmer zahatala cesta k získaniu tohto vozňa: rakúsky pamiatkový úrad totiž vyhlásil daný vozeň (spolu s ďalšími dvoma vozňami nachádzajúcimi sa v železničnom múzeu vo Schwechate) za rakúske národné kultúrne pamiatky. V prípade vyhlásenia by logicky vozeň nemohol opustiť územie Rakúska. Na základe detailného preštudovania si vyhlásenia sme vtedajšiemu majiteľovi sformulovali odvolanie s návrhom na vyhlásenie druhého zachovaného vozňa tohto prevedenia, ktorý je v neporovnateľne lepšom technickom stave, pretože je zrekonštruovaný, a je v starostlivosti múzea električiek v Mariazelli. Rakúsky pamiatkový úrad odvolanie uznal a chránenou pamiatkou sa tak stal vozeň v Mariazelli…
Noc na rakúsko-slovenskej hranici. Foto: Jakub Ďurinda
Hoc pôvodným zámerom bolo získať vozne dva (druhým mal byť BCah 1202), čo sa pre tento moment z dôvodu veľkej finančnej náročnosti nepodarilo, už záchranu jedného vozňa treba považovať v našich podmienkach za obrovský úspech.
Nakoľajovanie vozňa vo Vajnoroch v piatok 18.3.2016. Foto: Jakub Ďurinda
Vozeň bude spolu s rekonštruovanou lokomotívou Ganz Eg6 verejnosti predstavený na 18. celoslovenskom zraze historických železničných vozidiel na bratislavskom Rendezi v júni tohto roku a následne sa podrobí približne dva roky trvajúcej rekonštrukcii.
Vozeň sa po zdĺhavých rokovaniach s vlastníkom podarilo získať Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, pričom Klub ochrany technických pamiatok toto úsilie významne najmä finančne podporil.
Úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí túto akciu podporili finančne, alebo jej akokoľvek inak pomohli.
Súvisiace články:
Vozne Viedenskej električky čakajúce na záchranu
Lokomotíva Viedenskej električky Ganz Eg6 v Múzeu dopravy – foto
Rušeň Ganz Eg 6 Viedenskej električky po 70-tich rokoch späť v Bratislave!
Viedenskej električke hrozí zošrotovanie! (aktualizované 7.10.2011)
Záchrana Viedenskej električky – lokomotívy Eg 6 (aktualizované 31.07.2011)
Jakub Ďurinda
]]>Aj tento rok sa občianske združenie Klub ochrany technických pamiatok uchádza o poukázanie 2% (resp. 3%) z Vašich daní.
Bez minuloročnej podpory formou poukázania časti dane by sme neboli schopní postaviť petržalským poslancom do cesty výstavu o petržalskej Smaltovni, ani zorganizovať vydarenú akciu posielania pohľadníc s fotografiami Smaltovne a vašimi odkazmi týmto poslancom, ani usporiadať vernisáž fotosúťaže Zaostri na Zimný prístav s odbornou prednáškou a diskusiou v Cvernovke…
Aj keď tento rok zostáva stále našou prioritou pomoc pri projekte záchrany aspoň jedného pôvodného vozňa Viedenskej električky, ležia pred nami nové výzvy, ako napríklad intenzívnejšia spolupráca s Múzeom Dopravy STM na vznikajúcom „Lodnom múzeu“ v Bratislave. Okrem toho sa pokúsime vymyslieť ďalšiu časť fotosúťaže „ZAOSTRI NA … !„, črtá sa „Mapa technických pamiatok Bratislavy“ v spolupráci s kamarátmi z Čiernych dier, no a rozhodne neprestaneme sledovať situáciu zostávajúcich, nielen bratislavských, industriálnych pamiatok…
Ďakujeme.
Správa o hospodárení za rok 2015 je dostupná tu.
– ak ste zamestnanec, požiadajte svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň (do 15.2.2015!) a o vystavenia tlačiva „Potvrdenie o zaplatení dane z príjimov zo závislej činnosti„. Toto tlačivo potom treba spolu s „Vyhlásením o poukázaní podielu dane – editovateľné (PDF), resp. predvyplnené (WORD)“ doručiť príslušnému daňovému úradu podľa Vášho bydliska (do 30.4.2015!). Údaje prijímateľa sú nižšie.
V tlačive „vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% (3%) zaplatenej dane…“ sa do políčka „Rok:“ uvádza obdobie, za ktoré sa platí daň, teda rok 2015.
Podrobné informácie sa nachádzajú tu.
– ak ste fyzická osoba, ktorá si daňové priznanie podáva sama (napr. živnostník), uveďte do príslušnej kolónky daňového priznania údaje prijímateľa uvedené nižšie.
Podrobné informácie sa nachádzajú tu.
– ak ste právnická osoba, uveďte do príslušnej kolónky daňového priznania údaje prijímateľa uvedené nižšie.
Podrobné informácie sa nachádzajú tu.
Obchodné meno, alebo názov: Klub ochrany technických pamiatok
Sídlo: Ferdiša Kostku 1, 841 05 Bratislava
Právna forma: Občianske združenie
Identifikačné číslo prijímateľa (IČO/SID): 30800897
Náš detailný výpis z Notárskej komory (ktorá registráciu poberateľov časti dane zastrešuje) sa nachádza tu.
Za všetku doteraz prejavenú dôveru ďakujeme.
Pôvodné vagóny Viedenskej električky chátrajúce v Rakúsku.
Historický remorkér Šturec – budúce „Lodné múzeum“ na Lodnom výťahu v priestore pred Lodnou dielňou (všetko NKP).
]]>