Európa má dve hlavné mestá: v Bruseli sídli Európska komisia, v Štrasburgu Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva. Mesto dva krát menšie ako Bratislava má v porovnaní s ňou v jednom značne navrch – vo využívaní industriálneho dedičstva.
Zatiaľ čo v hlavnom meste Slovenska nám nenávratne mizne spred očí závratným tempom, v hlavom meste Európy, nachádzajúc najrôznejšie uplatnenie, vstáva z mŕtvych.

Tri príklady z nespočetného množstva, dokonale vystihujúce prístup Francúzov ku svojej minulosti. Tí si ju, na rozdiel od nás, vážia:

Armement Seegmuller

Skladové budovy niekdajšej prepravnej spoločnosti – Armement Seegmuller – stoja od 30. rokov v jednom z prístavov na štrasburských kanáloch. V minulosti sa tu skladovalo drevo, obilniny, za vojny sa tu vyrábala munícia. Dnes sa menia na mediatéku.

Takto vyzeral starý prístav ešte na jeseň.

Prvý z troch skladov mení svoju tvár.

Na tieto dve krásavice rad ešte len príde.

Keď citlivo splynie moderné so starým.

Obdivuhodné je, že i dva z troch 80-tonových dochovaných žeriavov nájdu v novom prostredí svoje uplatnenie – na samom cípe výbežku medzi kanálom a bočným bazénom budú zreštaurované slúžiť ako monumentálny pamätník pripomínajúci nedávny priemyselný charakter tejto lokality. Tretí bude rozobratý a použitý na náhradné diely.

Žeriavy čakajúce na znovuzrodenie. Ten vľavo má kabínu dokonca ešte z dreva.

Ancienne glaciere

Starodávna fabrika na ľad sa nachádza priamo na križovatke niekoľkých kanálov, na mieste plavebnej komory, kde je rozdiel hladín približne meter. Práve kvôli sile vody tu vznikla už začiatkom 19. storočia. Svoju produkciu definitívne ukončila až v roku 1990, nedávno bola premenená na luxusný hotel.

Starobylá fabrika na ľad – dnes luxusný hotel na lukratívnom mieste.

Náčrt fabriky/hotela.

Prúdy vody podtekajúce fabriku poháňali turbíny vyrobené v roku 1897. Tie sú dodnes na svojom mieste. Chránené sklom si ich môžete obzerať z lávky umiestnenej nad vodou, na vonkajšej strane budovy. Vnútri fabriky, dnes v vstupnej hale hotela, sa zachovali klapky, ktoré spustené dolu bránili prietoku vody, zdvihnuté nahor zase nechali vodu pretekať a poháňať turbíny. Tieto sú dnes zasklené, každá je podsvietená svetlom inej farby, čo vytvára neopakovateľný dojem kombinácie luxusu, umenia a techniky.

Do budúcna sa tu počíta aj s vybudovaním malého múzea.

V zadnej presklenej časti hotela, je možné obdivovať zachované turbíny.

Ateliers de construction mécanique

Budovy zbrojárskeho komplexu z roku 1880, postavené v neo-floretinskom štýle, doslova vstali z mŕtvych. Po premeny z ruín dnes denne vítajú 2500 študentov fakulty managementu a fakulty ekonómie jednej z tunajších univerzít.

Pred rekonštrukciou toho naozaj príliš nestálo (Poznámka editora: Ak sa z tohto dal urobiť príťažlivý objekt, tak prečo sa to nedalo zo „staticky narušenej“ Kablovky…) .

Takto ju zachraňovali.

Dnes predstavuje komplex unikátny koherentný celok.

Aj komín v rohu dvora dotvára nezameniteľný ráz fabriky z konca 19. storočia.

Niektoré časti nie sú pôvodné, moderná architektúra

však citlivo nadväzuje na originálne objekty.

Takto to vyzerá vnútri.

Prečo i Danubius-Elektrik, nitrianske mlyny, či mlyn a pekáreň Jedla, Kablo, Stein a mnohé ďalšie nemohol stretnúť podobný osud?

Jakub Ďurinda

Rubriky: Industriálne pamiatky, Informácie, Ochrana pamiatok // 1 komentár »