cvernovka – areál techniky a umenia

kotolňa – centrum technických pamiatok

Vypracovali: Peter Lényi, Marián Lucký, Michal Bálek, Tomáš Krištek, Ondrej Kurek, Ján Miškov

Vedúci práce : Hosť.Doc.Ing.arch. Vladimír Husák, CSc.

HISTÓRIA

Bratislavská cvernová továreň tvorí zachovaný historický priemyselný komplex, ktorý vznikol mimo pôvodného intravilánu mesta v priemyselnom územnom páse, vznikajúcom pozdĺž železničného koridoru, spájajúceho premostenie Dunaja s Považím.

Tvorí dnes ucelený, intaktný, pôvodný a zatiaľ uzatvorený, takmer zastavaný mestský blok, vymedzený ulicami Páričková, Košická, Mlynské Nivy, Svätoplukova, ktorý harmonicky obklopili obytné štvrte rozrastajúceho sa mesta po 2. svetovej vojne.

V roku 1895 založili viedenskí obchodníci v Bratislave peštiansku pobočku svojho veľkoobchodu. Čoskoro sa spojili s anglickým výrobcom nití – firmou Coats, preslávenou zakladaním textilných továrni – pradiarní na európskom kontinente. Spoločne v roku 1900 založili Uhorskú cvernovú továreň, vrátane vlastnej kotolne. Továreň na cverny predstavovala jedinečnú výrobňu na území celej bývalej monarchie. V roku 1928 zamestnávala 800 robotníkov. Veľkú pozornosť priebežne venovala modernému strojovému zariadeniu.

Továrenský areál sa vytvoril najprv okolo prvého, severného nádvoria, neskôr sa rozvíjal okolo nového, južného nádvoria. Vzhľadom na nezávadnosť výroby, z hľadiska životného prostredia, súbor celkom zrástol s okolitým obytným prostredím. Do súčasnosti sa v ňom zachovali všetky vývojové stavebné formy, ktoré tu vznikli v priebehu činnosti celého storočia.

V hmotnej štruktúre areálu možno rozoznať pôvodné, staré priemyselné nádvorie, ktorého podobu poznáme z historického prospektu, vytvoreného asiv roku 1904. k najstarším objektom Cvernovky patria:

·budova tzv. zošľachťovne, 1903

·pripojená budova (neskôr stolárska dielňa), 1903

·etážový výrobný objekt (tzv. polyfunkčný) a budova elektrárne (silocentrála – pravdepodobne jedinečná pamiatka, typ opakovaný firmou Pittel & Brausewetter v továrni Dynamit – Nobel, z roku 1913), 1904

·mechanická dielňa (s vodným zdrojom), 1910

·jednopodlažná rozsiahla budova úpravovne s horným osvetlením, 1910

·zámočnická dielňa (pôvodne kotolňa), 1912 (?)

Areál sa rozširoval a dopĺňal v ďalších obdobiach až do roku 1992. Neskoršími stavebnými úpravami po obvode areálusa pospájali všetky hlavné výrobné budovy. Modernizovali sa okná napr. na „polyfunkčnej“ budove v jednotnom charaktere. V ďalších budovách tejto najstaršej časti historického areálusa nahrádzali niektoré okná typovými prvkami, ktoré znehodnocovali ich jedinečný charakteristický architektonický výraz, dispozície sa prispôsobovali momentálnym potrebám vkladaním priečok.

Jedinečnú hodnotu predstavuje rôznorodosť 3 typov univerzálnych výrobných objektov so zachovaným pôvodným konštrukčným skeletom s liatinovými (resp. ŽB) stĺpmi (polyfunkčná budova – etážová budova, budova zošľachťovne, jednopodlažná budova s horným osvetlením). Predstavujú dodnes unikátnu hodnotu flexibilných priestorov. Pristavaná elektráreň (silocentrála) a solitérne objekty v nádvorí (kotolňa, dielňa) predstavujú ponuku pre rôzne možnosti spoločenského využitia (auditórium, koncerty, scéna, reštaurácia, bar, kaviareň).

VOĽBA NOVEJ FUNKCIE

Návrh budúceho využívania areálu chápeme ako jeho ďalší stupeň vývoja . Tak ako sa prispôsoboval novým technológiám a požiadavkamminulosti, tak sa prispôsobuje aj novej náplni a požiadavkam súčasnosti.

Cvernovka sa staneverejným priestorom prezentujúcim prechod od techniky k umeniu,prezentáciou vzniku technickych výrobkov od prvotného nápadu,cez vývoja ichsamotné fungovanieaž po historické stroje a výrobky. Priemyselný charakter jednotlivých objektov bude zachovaný a zdôraznený, asanačné zásahy sú vykonané z dôvoduvytvorenia nových komunikačných ťahov potrebných pre fungovanie areálu s novou funkciou.

V exteriérových priestoroch nádvorí zachovávame pôvodný továrenský charakter použitím primeraných povrchov pochôdznych plôch (štrk, priemyselná dlažba) a nenápadných osvetľovacích prvkov. Viacerými formami zelene, vodných plôch resp. parkového (industriálneho) mobiliáru ho humanizujeme a zároveň organizujeme do vnímateľne diferencovaných celkov. Návrh predpokladá s celodenným sprístupnením nádvorí so zeleňou, kaviarnami a Centrom technických pamiatok.

MÚZEUM UMENIA A PRIEMYSLU

Predmetom konkrétneho riešenia návrhu obnovy pamiatkového objektu a jeho nového využitia je vstupná budova Múzea umenia a priemyslu. Zo zeleného nádvoria (južné), uvoľneného od neskorších prístavieb prezentujeme celé priečelie symetrického architektonického výrazu budovy formou jeho slohovej rehabilitácie, ktorým jej vraciame pôvodný monumentálny charakter.

Vo vnútornom priestorovom riešení nechávame maximálne uplatniť skeletový systém, vďaka ktorému je možné voľné členenie expozičných priestorov na prízemí, ako aj na 1.poschodí.

Vo vstupnej hale, ktorá je zároveň prechodnou pasážou medzi oboma nádvoriami, sa návštevník prekvapivo stretne s perforovanou priečnou (nosnou) stenou. Halu formujeme otvorením cez obidve podlažia s priehľadom do strešnej drevenej konštrukcie krovu. Týmto industriálnym motívom vytvárame aj jednotný charakter a atmosféru premenných expozícií.

CENTRUM TECHNICKÝCH PAMIATOK

Predmetom konkrétneho návrhu je využitie pôvodnej kotolne továrne so zachovaným fragmentom sokla kolosálneho komínového telesa a ďalších historických industriálnych konštrukčných prvkov (priehľad do konštrukcie krovu s priebežným svetlíkom, vertikálne podpory galérie) ako centra technických pamiatok, ktoré prezentuje technické pamiatky na území hlavného mesta, čím napomáha k ich ochrane a záchrane.

Súčasná hmota sa doplní o novotvar ktorý navracia budovu kotolne do jej pôvodného objemu, tým získavame krytý verejný priestor vytvárajúci hlavný vstup do objektu, novotvar je pokrytý kovovými platňami s aplikovaním historických fotografii kotolne a areálu cvernovky, takto sa sama fasáda stávavýstavným artefaktomv areáli.

Na objem zachovaného komínového telesa nadstavujeme ocelovú konštrukciu opláštenú kovovými platňami, ktorá je perforovaná obrazom dymu, čo poukazuje na niekdajšiu funkciu komína, zároveň sa stáva budova výraznejšou v okolitej zástavbe. Vo vnútri komína je umiestnená panoramatická prezentácia mesta Bratislava a jeho architektonických a technických pamiatok.

Interiér spoločenskej a prednáškovej sály stavia na kontraste industriálnych elementov a elegantného designu zariaďovacích prvkov.

Rubriky: Industriálne pamiatky, Študentské práce // 1 komentár »