Podnet na znovuotvorenie konania vo veci vyhlásenia Cvernovky za národnú kultúrnu pamiatku

Klub ochrany technických pamiatok podal začiatkom januára tohto roku na Pamiatkový úrad SR (PÚ SR) podnet, ktorým žiada opätovne navrhnúť a za národné kultúrne pamiatky (NKP) vyhlásiť tri historické objekty, ktoré v roku 2008 svojim rozhodnutím Ministerstvo kultúry SR za NKP nevyhlásilo. Podnet bol rozšírený o ďalšie tri objekty, spadajúce do prvých dvoch vývojových fáz, ktoré pôvodný návrh PÚ SR nezahŕňal. Dôvodom sú medialzované informácie, podľa ktorých nový vlastník areálu s týmito objektami nepočíta.

 

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Cesta na Červený most 6
814 06 Bratislava, Slovenská republika

Vec: Podnet na prehodnotenie vyhlásenia nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku

Vážená pani generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Slovenskej republiky,

Vzhľadom na nesprávnosť rozhodnutia Ministerstva kultúry SR ohľadom vyhlásenia industriálnej pamiatky – Cvernová továreň, Páričková 18, súp.č. II 1127  Bratislava, za NKP, ale najmä vzhľadom na nové poznatky a novovzniknuté okolnosti, využívame zákonné prostriedky umožňujúce podať podnet na obnovenie správneho konania vo veci prehodnotenia vyhlásenia objemovej skladby predmetného historického priemyselného komplexu za NKP. Dôvodom tohto je presvedčenie, že Ministerstvo kultúry SR, v súčinnosti s Pamiatkovým úradom SR, neprimerane vyhodnotili architektonické, historické a iné hodnoty predmetného industriálneho súboru, čím znevážili jeho pamiatkové hodnoty a poškodili verejný záujem. Ďalšími dôvodmi sú nové poznatky týkajúce sa skladby najstaršej vývojovej etapy súboru, zmena jeho hodnotového postavenia vzhľadom na nedávne zdecimovanie väčšiny historických industriálnych súborov v Bratislave, ale najmä zmena vlastníckych vzťahov.

Zdôvodnenie:

Dňa 23.11.2007 Pamiatkový úrad SR podal na Ministerstvo kultúry SR písomný návrh č. PÚ-07/2025-23/8119/BAT, v ktorom navrhuje vyhlásiť za národnú pamiatku továreň s areálom v Bratislave, m. č. Ružinov, Páričkova 18, súp.č. II 1127 – Cvernová továreň, historický názov „Uhorská cvernová továreň“ v objektovej skladbe: hlavný výrobný objekt (parc. č. 9747/17), farbiareň (parc. č. 9747/15), úpravňa (parc. č. 9747/25) a strojovňa (parc. č. 9747/18) čím uznal pamiatkové hodnoty tohto súboru. Ministerstvo kultúry listom č. MK 613/2008-51/6837 zo dňa 9.5.2008 síce oznámilo právoplatnosť rozhodnutia, pričom však za národnú kultúrnu pamiatky vyhlasuje jedine objekt na parcele 9747/17.

Rozhodnutie MK SR tým vážne spochybnilo    kompetentnosť a odbornosť najvyššieho úradu pamiatkovej starostlivosti a ochrany v SR a na úkor preukázateľných pamiatkových hodnôt dotknutého súboru, podriadilo svoje vyhlásenie požiadavkám developéra.
Už samotný PÚ SR sa však vo svojom návrhu dopustil značnej chyby: opomenul niektoré objekty pochádzajúce z najstaršej vývojovej etapy továrenského súboru. Sú nimi: mechanická dielna/vodný zdroj (1910, parc. č. 9747/19), zámočnícka dielňa/kotolňa (1912, parc. č. 9747/23), stolárska dielňa (1903, parc. č. 9747/21) a sklad olejov (1930, 9747/24). Nutné je preto ďalší návrh rozšíriť aj to tieto objekty tvoriace pôvodnú štruktúru dotknutého areálu, pričom možné je tiež uvažovať o zachovaní aj ďalších objektov z povojnovej dostavby areálu. Viď prílohu č. 1.: Katastrálna mapa súboru s vyznačenými navrhovanými objektmi.

V nasledujúcom období došlo ku katastrofálnemu zdecimovaniu ostatných častí industriálneho dedičstva, objektov a súborov vykazujúcich pamiatkové hodnoty (Siemens-Schuckert, Kablo, Danubius), pričom konanie vo veci vyhlásenia niektorých za NKP prebiehalo (Gumon), prípadne niektoré z nich už v minulosti NKP boli (Tabaková továreň). Týmto nastali nové skutočnosti – zásadne sa zmenilo hodnotové postavenie súboru Cvernovej továrne a to nakoľko, že je v súčasnosti už posledným kompletne zachovaným industriálnym areálom z predmetného obdobia, čo aj PÚ SR podľa Zákona 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu umožňuje konať a navrhnúť pamiatkovému orgánu, ktorý národnú kultúrnu pamiatku vyhlásil, aby toto vyhlásenie vo verejnom záujme zmenil.

V liste zo dňa 11.2.2008, ktorým sa účastník konania – vlastník – spoločnosť SEG Residential I, s.r.o., Bratislava, vyjadril k vyhláseniu veci za kultúrnu pamiatku, sa okrem mnohých iných tendenčných, ničím nepodložených a zavádzajúcich tvrdení, uvádza:
„Navrhovaná kultúrna pamiatka má zachované len malé množstvo fragmentálnej pamiatkovej hodnoty a preto jej začlenenie do plánovaných nových stavieb by bolo značne neúčelné.

Pokiaľ ide o samotné holé stavby, prevažujú skôr už zbúrané budovy ako tie, ktoré v rámci areálu bývalej továrne v ešte schátralom stave, ba až dezolátnom stave a ohrozujúc zdravie peších okoloidúcich zostali stáť… Existencia len malej časti súboru budov tvoriacich komplex bývalej továrne nespĺňa a nemôže spĺňať svoju funkciu z pohľadu prípadnej NKP a teda nemôže mať historicky či spoločensky významné pamiatkové hodnoty.

Pri porovnaní historickej hodnoty navrhovanej kultúrnej pamiatky, jej schátralého stavu, neekonomickej rentabilnosti jej renovácie a obnovy, jej novodobej neatraktívnosti a nezaujímavosti na jednej strane a aktuálnych spoločenských potrieb obyvateľov Bratislavy, jednoznačne prevyšuje potreba spoločnosti na budovaní modernej oblasti a to aj cestou čiastočného zrúcania stavebne a esteticky nevyhovujúcich objektov.“

Ide o zjavné zavádzanie o „schátralom, ba až dezolátnom stave“ objektov, nakoľko tieto sú dodnes využívané na najrozličnejšie účely, areál je verejne prístupný. Pokiaľ by objekty skutočne boli v dezolátnom stave, vlastník by musel zabezpečiť ich ohradenie proti vniknutiu a ochranu okoloidúcich, pretože inak by sa dopustil ohrozenia verejnosti a tým trestného činu! Do očí bijúcim klamstvom sú tvrdenia o absencii pamiatkových hodnôt. Vyvracia ich totiž Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, ktorý sa k vyhláseniu uvedenej kultúrnej pamiatky vyjadril listom č. 103/Št. zo dňa 20.3.2008. Jeho súčasťou bolo aj odborné stanovisko, v ktorom sa uvádza, že všetky uvedené  objekty disponujú predovšetkým týmito pamiatkovými hodnotami:
– hodnotou veku, ktorá je u všetkých štyroch objektov rovnaká vzhľadom na čas ich     vzniku v prvej vlne výstavby areálu,
– historickou hodnotou z titulu významu Uhorskej cvernovej továrne (BTC) v rámci     celého Slovenska v prvej vlne industrializácie do 1. svetovej vojny,
– hodnotnou architektúrou, ktorá je u všetkých menovaných objektov veľmi výrazná a predovšetkým jedinečná (použitie špecifických okenných otvorov, odlišného lizénového systému a rozdielneho tvaru strich).

MUOP konštatuje, že vzhľadom na to, že „všetky navrhované objekty sú súčasťou pôvodného konceptu výstavby továrne, považuje navrhnutie továrenského areálu v uvedenom rozsahu za adekvátne a opodstatnené.“

Okrem toho sa vlastník tiež nesprávne odvoláva na možné úplné zmarenie záujmu realizácie svojho zámeru – developerského projektu výstavby bytových jednotiek v dotknutej lokalite. Početné príklady najmä zo zahraničia (napr. Gasometer City vo Viedni) dokazujú, že práve tzv. konverzia historických priemyselných objektov a areálov, t.j. rekonštrukcia a následné pridelenie novej funkcie, umožňujú dedičstvo uchrániť a developovať hodnotnejšie, ako ich asanácia a výstavba nových objektov. Dokazuje to aj ocenenie CE.ZA.AR (Cena slovenskej komory architektov za architektúru), ktoré v kategórii „Interiéry“ získalo kníhkupectvo Alexis sídliace v rekonštruovanom priestore bývalej úpravne samotnej Cvernovej továrne. Toto si osvojilo aj MK SR tvrdeniami, že „areály priemyselnej architektúry, ktoré prešli zmenou funkcie sú atraktívnymi destináciami turistického ruchu európskych veľkomiest a často predstavujú aj bývanie s vysokou bonitou“ a že „plánovaná nová funkcia areálu sa nevylučuje so zapísaním objektu za kultúrnu pamiatku…“ Navzdory tomu, toto uvedomenie MK SR do finálneho rozhodnutia nepremietlo.

Vzhľadom na to, ale aj s ohľadom na ďalšie argumenty uvedené v odôvodnení MK SR (vyhlásenie kultúrnej pamiatky nie je časovo obmedzené a je nezávislé od vlastníckych vzťahov a od doby nadobudnutia vlastníctva, kultúrnu pamiatku vyhlasuje správny orgán v celospoločenskom záujme a na základe preukázaných pamiatkových hodnôt, KPÚ a PÚ sa v predošlej komunikácii s vlastníkom vo svojich stanoviskách vyjadrili len ku aktuálnemu stavu veci, t.j. ku skutočnosti, že stavby a nehnuteľnosti v danom čase neboli evidované ako kultúrne pamiatky a nenachádzali sa na pamiatkových územiach, asanáciou týchto objektov zaniká ich substancia a tým aj možnosť ich nového uplatnenia, spochybnenie pamiatkových hodnôt účastníkom bolo vyvrátené stanoviskom MÚOP), rovnako relevantným ku všetkým navrhovaným objektom, úplne nepochopiteľne vyznieva fakt, že sa rozhodlo vyhlásiť len hlavný objekt továrne. Pritom práve objektov porovnateľných s tými ostatnými sa v Bratislave zachovalo len úplné minimum. Toto rozhodnutie sa tak javí byť tendenčné a účelové.

V poslednom čase tiež došlo k zmene majiteľa areálu, čo vytvára predpoklad na opätovné prejednanie a otvorenie konania vo veci jeho vyhlásenia za NKP. Keďže sa jedná o investora z Francúzska, je možné predpokladať, že bude otvorenejší a kultúrne vyzretejší ako investori z nášho regiónu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, vyzývame Vás týmto k opätovnému podaniu návrhu, rozšíreného o ostatné pôvodné súčasti areálu, na začatie správneho konania vo veci vyhlásenia industriálneho súboru Cvernovej továrne na Páričkovej a Svätoplukovej ulici, historický názov „Uhorská cvernová továreň“, za národnú kultúrnu pamiatku s cieľom jej vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku ako chránený areál vo verejnom záujme.

 Príloha: katastrálna mapa s vyznačením navrhovaných objektov

 Obrazová príloha:

1. Farbiareň/zošlachťovňa, rok 1903, parc.č.: 9747/15

2. Úpravňa, rok 1910, parc.č.: 9747/22


3. Strojovňa/silocentrála (modro sivý objekt), rok 1904, 9747/18

4. Mechanická dielňa/vodný zdroj, rok 1910, parc.č.: 9747/19

5. Zámočnícka dielňa/kotolňa, rok 1912, parc.č.: 9747/23

6. Stolárska dielňa, rok 1903, parc.č.: 9747/21

7. Sklad olejov, rok 1930, parc.č.: 9747/24


2 komentáre to “Podnet na znovuotvorenie konania vo veci vyhlásenia Cvernovky za národnú kultúrnu pamiatku”

  1. Váš podnet pre obnovenie konania o vyhlásení súboru stavieb „Cvernovky“ za NKP považujem za historicky nesmierne významný počin – rovnako kultúrne prospešný ako je renovácia tzv. Viedenskej električky. Preto by ma veľmi zaujímalo, čo spravila generálna riaditeľka PÚ SR s Vaším „revolučným“ podnetom a čo sa dialo aj na Ministerstve kultúry SR po januári 2012 doteraz v tejto veci?

  2. Dobry den,

    Vdaka. Pre korektnost: renovacia Viedenskej elektricky je najma zasluha Klubu priatelov mestskej hromadnej a regionalnej dopravy (KPMHaRD), my sa vsak na tomto usili spolupodielame a to aj vyznamne financne.

    K podnetu: bohuzial, Pamiatkovy urad doteraz na tento podnet oficialne nereagoval a neodpovedal. Viac sme k tomu povedali v TS kde sme pomenovavali zodpovednych za buranie Cvernovky: „Pamiatkový úrad SR (PÚ SR) pod vedením generálnej riaditeľky Kataríny Kosovej, ktorý mal pol roka pred búraním na stole podnet na vyhlásenie aj ostatných historických objektov komplexu za NKP. Úspešným zdržovaním, premrhaním času a nezačatím správneho konania však historické objekty neochránil a umožnil ich likvidáciu….“
    (http://kotp.sk/2013/06/17/ts-kto-zbural-najhodnotnejsiu-industrialnu-pamiatku-bratislavy/)

Komentáre - Zanechajte nám komentár