Uhorská kráľovská tabaková továreň
V Bratislave na Račianskom mýte medzi ulicami Mýtna a Radlinského sa nachádza jeden z najstarších industriálnych komplexov v Bratislave. Zatiaľ je jeden z mála tých, ktoré ešte ostali. Možno dnes pri začínajúcej finančnej a tým aj stavebnej kríze ostane ešte dosť dlho zachovaný tak, aby v budúcnosti vstal z popola ako Fénix… Ale možno vzhľadom na fakt, že nie je pamiatkovo chránená ľahne, ako jej neďaleká sestra Kefáreň…
Porovnanie fotografie z pohľadnice a súčasného stavu tabakovej továrne.
Foto Martin Entner.
Územie, ktorá tabaková továreň zaberá je určite dosť lukratívne na to, aby ostalo nepovšimnuté a tak si môžeme na webe nájsť rôzne štúdie, ako „zhodnotiť“ toto územie.
Táto štúdia predpokladá totálnu prestavbu (pravdepodobne zbúranie) pôvodných budov tabakovej továrne od Račianskeho mýta až po roh s Vazovovou.
Zdroj : http://img530.imageshack.us/img530/4199/novamytna2la0.jpg
Druhá štúdia tiež predpokladá zbúranie budovy na Radlinského, avšak budovu na Mýtnej ponecháva.
Zdroj: http://www.matuska.org/jan/skyscrapercity/radlinskeho_mytna.jpg
Na rohu od Račianskeho mýta sa už teoreticky začalo stavať, ale po oplotení staveniska a odstránení „drevenej dediny“ – krčmy ostalo ticho. Asi došli financie…
Ako teda vyzerá tabaková továreň zvonku a zvnútra?
Pohľad od „Bernoláku“na budovu na Radlinského
Rez budovy ako do encyklopédie od búracej čaty…
Možno si hovoríte, že čo s touto ruinou, či sa oplatí renovovať? A na čo by mohla slúžiť? Ale skúste sa pozrieť na stránku Kulturfabrik Hainburg , z ktorej pochádzajú nasledujúce obrázky:
Nepripomínajú Vám tieto priestory s liatinovými stĺpmi Bratislavskú tabakovú továreň?
V Hainburgu mali tiež opustenú bývalú tabakovú továreň a hoci ležala na lukratívnych pozemkoch v centre mesta s výhľadom na Dunaj, továreň nezbúrali, ale našli jej nové využitie… Prečo to ide v Hainburgu a nie v Bratislave?
Viac o histórii Uhorskej kráľovskej tabakovej továrne sa môžete dočítať v článku
Tabaková továreň v Bratislave – jej vývoj, zánik či záchrana od IVANA GOJDIČA a KRISTÍNY ZVEDELOVEJ
Marian Pavúk Paulini
To by mohla pani Pauliniová v takej prednáškovej sále prednášať prednášky o škodlivosti fajčenia. Ó, koľká symbolika by v tom bola…
Veľmi dobrá prezentácia dosiaľ rozpoznaných hodnôt Tabakovej továrne, najstaršej , alebo jednej z najstarších TOVÁRNÍ /ako nového stavebného typu vôbec, so svojimi rozsiahlymi, temer úplnými liatinovými konštrukciami s hlavicami a pätkami / v Bratislave, ako továrenského areálu, typického prejavu tabakových tovární po celej Európe,charakteristického pre začiatok 2. polovice 19. storočia. Najbližším príkladom zhodnotenia historických tabakových tovární je vami prezentovaný Hainburg s vedeckým archeologickým centrom. V Kremži, v kompletne zachovanom areáli rovnakého typu tabakovej továrne ako je bratislavská, nachádza sa dnes medzinárodná výstavná hala Dolného Rakúska – Kunsthalle, kde asi na ploche 3000 m2 sa konajú tematické výstavy umenia 19. a 20. storočia. Beadeckere mesta uvádzajú, že v areáli sa nachádza aj reštaurácia s domácou kuchyňou. Podobne ako Tabaková továreň – štátna kráľovská, resp c. – k. uhorská tabaková továreň, je koncipovaná aj bývalá Továreň na kefy bratov Grünebergovov, tiež na Radlinského ulici, ktorej exportné teritórium zasahovalo až do Ameriky /USA, Južná Amerika/. Pravdepodobne na rohu Vazovovej ulice sa nachádza továreň, presnejšie manufaktúra, rodiny Kraglovcov na súkno, vatu, atď. Jej existencia sa spomína v 18. storočí /viď J. Tibenský a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. diel, s. 755/, Možno ju rozoznať umiestnením plastiky sv. Floriána na nároží objektu. Tieto, nielen technické objekty, ale ucelené industriálne diela spoluvytvárali výrazne novátorskú, druhú najstaršiu kompaktnú výrobno – továrenskú osadu – Blumentál, pôvodne jednotného architektonického výrazu z obdobia historizmu, z ktorej nám zostali neorománsky farský kostol osady /a ďaľšie drobnejšie stavby/, ale svoju podobu v 30. rokoch 20. storočia prispôsobili novému estetickému cíteniu, vkusu a predovšetkým výrazne sa meniacemu okoliu / Avion a ďalší obytný komplex s bývalým kinom Obzor/, avšak bez straty svojej charakteristickej funkčnej, konštrukčnej a interiérovej kultúrnej podstaty. Prvky stvárnenia schodiska v Tabakovej továrni jednoznačne odkazujú na autorstvo významných architektov a staviteľov tejto doby Kittlera a Gratzla /Karáčoniho palác na Štefánikovej ulici a mnohé krásne vily, resp nájomné domy v Bratislave.