K podnetu na prehodnotenie rozhodnutia vo veci vyhlásenia Cvernovky za národnú kutlúrnu pamiatku svojim odborným stanoviskom prispela aj doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, spracovateľka Zásad ochrany pamiatkovej zóny Centrálna mestská oblasť Bratislava. Odborné stanovisko bolo vypracované na základe žiadosti Klubu ochrany technických pamiatok.

Vec: Cvernova továreň s areálom , Páričkova 18, súp.č. II 1127 Bratislava
Bratislava, dňa 16.1.2012

Súčasný stav
Predmetný objekt s areálom bol v roku 2007 analyzovaný pracovníkmi Pamiatkového
úradu SR za účelom zhodnotiť objekty Cvernovej továrne (historický názov „Uhorská
cvernová továreň“) pre zápis pamiatkovo hodnotných objektov do ÚZPF. Základným
predpokladom pre zabezpečenie pamiatkovej ochrany bolo chápanie továrne ako areálu
priemyselných budov . Preto v písomnom návrhu č.PÚ-07/2025-23/8119/BAT na zápis do
UZPF boli navrhnuté budovy hlavného výrobného objektu (p.č. 9747/17), farbiarne (p.č.
9747/15), úpravne (p.č. 9747/25) a strojovne (p.č.9747/25).
Ministerstvo kultúry SR listom č. MK 613/2008-51/6837 oznámilo právoplatnosť
rozhodnutia, ale za Národnú kultúrnu pamiatku vyhlásilo iba budovu hlavného výrobného
objektu.
Na danú situáciu zareagovala skupina odborníkov z FA STU Bratislava, zaoberajúca
sa problematikou záchrany industriálneho dedičstva . V rámci doktorandských prác
prehodnotili archívne doklady o dobe vzniku objektov celého priemyselného areálu a doplnili
návrh PÚ SR o ďalšie objekty, ktoré sa zachovali z doby vzniku areálu zo začiatku
20.storočia. Jedná sa o objekty mechanickej dielne (p.č.9747/19), zámočníckej dielne
(p.č.9747/23), stolárskej dielne (p.č.9747/21) a skladu olejov (p. č. 9747/24).
Ich poznatky vychádzali nielen z analýzy Cvernovej továrne, ale z celého historického
kontextu, v ktorom industriálne dedičstvo mesta vznikalo.

Historická analýza urbanistického kontextu
„Pôdorys mesta Bratislavy sa formoval dlhé stáročia… Významnú a nezanedbateľnú
stopu tu zachovala aj priemyselná éra, ktorá sa začala u nás najmä po roku 1848, kedy sa
zrušilo nevoľníctvo, a po rakúskom – uhorskom vyrovnaní v roku 1867.
Aj keď sa v 60. rokoch 19. storočia v Bratislave nachádzali už veľké fabriky, akými
boli Uhorská tabaková továreň a Mestská plynáreň, najväčší rozmach prišiel až s cieleným
budovaním železničnej trate a postavením Starého mosta koncom storočia. Vytvoril sa tak
prstenec závodov, nových mestských štvrtí, východne od pôvodného jadra mesta.
Jednou z významných lokalít sa stala oblasť medzi Zimným prístavom a Starým
mostom /vtedy mostom Františka Jozefa I./, kde podniky ťažili zo strategickej polohy pri
Dunaji. Tu vyrástlo Kablo, Klingerova továreň, rafinéria Apollo, Mestská elektráreň a mnohé
iné.
Druhou významnou lokalitou sa stala os okolo železnice, ktorá sa tiahla od Starého
mosta, popri stanici Nové mesto (na Mlynských Nivách) a stanici prvej konskej železnice na
Krížnej ulici až k závodu Dynamit – Nobel. Okolo tejto tepny sa sústredili viaceré významné
podniky, okrem Dynamitky to boli Siemens Schuckert či Stollwerck.“ Zaraďujeme sem aj
Uhorskú cvernovú továreň, ktorá bola založená v blízkosti železničnej stanice Nové mesto
a svojou závodnou vlečkou napojená na systém železničnej dopravy v meste .
„Ďalšími lokalitami sa stali strategické miesta pri hlavných železničných ťahoch
smerujúcich na západ, medzi ne môžeme zaradiť Patrónku a Kühmajerovu továreň v blízkosti
Červeného mosta, či továreň Matador a Westen pri železničnej stanici v Petržalke“(1).

Vyhodnotenie stavu
Z uvedenej analýzy vyplýva, že industriálne zóny obkolesovali kompaktné mesto
a výrazne sa koncentrovali práve vo východnom poloblúku vtedajšieho sídla. Dodnes sa ako
najidentickejšie javia Zimný prístav a Starý most na nábreží Dunaja a v SV časti mesta systém
železníc, železničných staníc v rámci lokality predstaničného priestoru. Ostatné areály sú buď
priamo naviazané na komunikačné osi, alebo sú v ich bezprostrednej blízkosti. V každom
prípade však vytvárajú potenciál územného definovania charakteristickej enklávy sídla.
Prevažná časť týchto areálov však nie je v Pamiatkovej zóne a postrádajú územnú ochranu.
Dôsledkom tohto stavu je, že priemyselné areály (plošné, aj líniové) vytvárajúce
pôvodne ucelené urbanistické celky, navzájom pospájané komunikačnými líniami, sa
v súčasnosti neregulovanou asanáciou stávajú solitérmi, prípadne (ak sú asanované úplne)
vytvárajú rozsiahle stavebné prieluky, určené pre odlišný typ zástavby. Výsledkom je
postupná strata kultúrnej identity mesta a jeho celková dezurbanizácia.

Odporúčania
Z uvedeného vyplýva, že zhodnotenie industriálneho dedičstva na území mesta
Bratislavy by sa malo diať paralelne, v dvoch líniách – urbanistickej aj architektonickej.
Urbanistická dimenzia hodnotenia by mala zohľadňovať polohu priemyselného areálu
v sídle, jeho možnú väzbu na ostatné časti industriálneho dedičstva mesta aj na existujúcu
okolitú zástavbu. Mala by vnímať továrne ako areály ako celok a nie ako solitérne objekty.
Architektonická dimenzia hodnotenia by sa mala sústrediť na architektonické hodnoty
jednotlivých objektov ako solitérov.
Výsledkom analýzy by malo byť nadefinovanie spôsobu prezentácie jednotlivých
hodnotných objektov v rámci areálu a ich zakomponovanie do novej zástavby. Je potrebné
počítať aj s prezentáciou technologických zariadení tak v interiéri ako aj v exteriéri areálov.

V praxi by sa tieto princípy mali zohľadniť pri
– mapovaní industriálneho dedičstva a stanovení jeho spôsobu ochrany a prezentácie
v kontexte horeuvedených urbanistických materiálov
– spracovávaní Zásad ochrany PZ CMO Bratislava
– spracovávaní ÚPN zóny
– spracovávaní ÚPN sídla

Na záver by som preto odporúčala prehodnotenie objektov areálu Cvernovej továrne
s ohľadom na uvedené kritériá tak, aby bola továreň prezentovaná ako areál. Pri
vyhodnocovaní treba voliť postup od celku k častiam. Preto by nová zástavba v rámci
konverzie mala byť definovaná v rámci ÚPN zóny a nie v rámci areálu a vyhodnotenie
industriálneho dedičstva v jednotlivých zónach by malo vychádzať z výsledkov hodnotenia
industriálneho dedičstva v rámci sídla.

Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.

KOTP týmto ďakuje docentke Gregorovej za poskytnutie stanoviska.

Rubriky: Akcie, Industriálne pamiatky, Informácie, Ochrana pamiatok // Pridať komentár »