Historické budovy bývalých Coburgových závodov + fabrická kolónia
Pôvodný názov: Coburgove závody, založenie: 1918 (knieža Coburg)
Terajší názov: ZLIEVÁREŇ TRNAVA s.r.o. Coburgova 48, Trnava
Predchádzajúci vlastníci (náplň výroby):
1918 – Siemens Martinské pece, – oceliareň, 30.roky – výroba drôtov, do 1988 – TAZ, – ťažká lisovňa, 1993 – zlievareň
Popis areálu, objektu/objektov
Areál: Areál Coburgových závodov je dnes rozdelený do viacerých samostatných závodov a množstvo ďalších objektov je v jeho blízkosti nových. Predmetom tohto pamiatkového výskumu je najstaršia časť pôvodných Coburgovych závodov, čo je samotná oceliareň (teraz zlievareň), pôvodná vstupná brána a administratívna budova. V areáli sa ešte nachádzajú výrobné haly, do ktorých však nebol umožnený vstup. Fabrická kolónia sa nachádza po oboch stranách Coburgovej ulice, v smere od Coburgových závodov do mesta.
Objekt/objekty:
1. Hlavný objekt zlievarne sa nachádza juhozápadne od objektu Coburgova 84, pozdĺž Coburgovej ulice. Pred hlavnou uličnou juhovýchodnou fasádou sú pristavané dva nižšie dvojpodlažné objekty. Je to vysoký halový objekt obdĺžnikového pôdorysu s hlavnou osou v smere JZ-SV, Na streche sa nachádza svetlík (od 2. po 8. pole juhovýchodnej osi), v ktorom je umiestnených 14 okien, bližšie nezistených, pravdepodobne na oboch dlhých fasádach rovnako. Juhovýchodná fasáda zlievarne je rozdelená železobetónovými stĺpmi, ktoré tvoria hlavný nosný systém, na 9 polí, v každom z nich sú umiestnené dve vedľa seba vertikálne orientované 45-tabuľkové okná. Na severovýchod od objektu je naňho napojená výrobná hala z 80-tych rokov.
2. Vstupná brána sa nachádza priamo pri objekte Coburgova 84 (firma Comax), pár metrov západne od Stredného odborného učilištia strojárskeho. Brána je vysoká asi 8 metrov, sú v nej tri priechody – v strede je otvor pre väčšiu dodávku a po bokoch sú otvory vo výške typických dverí. Všetky otvory sú orámované kamennými zárubňami. Má plochú strechu so škridlami tehlovej farby a výraznú korunnú rímsu, ozdobenú ornamentom, ktorá tvorí zároveň akúsi atiku. Brána je omietnutá bielou omietkou, ale z veľkej časti je opadaná na predchádzajúcu okrovú. Ako pätky portálu (brány) sú použité žlto natreté kamenné polgule.
Medzi vstupnou bránou a administratívnou budovou je biely múr vo výške jedného podlažia, ktorý má funkciu plotu.
3. Administratívna budova je južne hneď vedľa vstupnej brány. Je to dvojpodlažný objekt obdĺžnikového pôdorysu s pozdĺžnou stranou orientovanou takmer S-J, zastrešený je valbovou strechou pokrytou sivou škridlou. Objekt nemá rovnorodú farbu, ale sú na ňom vidieť rôzne opadané vrstvy omietok. Východná fasáda je 4-osá, horizontálne rozdelená kamenným soklom vo výške asi pol metra, kordónovou rímsou v úrovni pod spodným okrajom okien druhého podlažia a korunnou rímsou. Všetky osi sú rovnaké, na prvom podlaží sa v každej osi nachádza skupina troch vertikálne osadených 8-tabuľových okien vedľa seba, s parapetom a vonkajšou mrežou pred každým z nich. Dve skupiny mreží sú staršie, jedna je novšia a jedna najnovšia (v smere zľava doprava, ku bráne). V prvej osi je prostredné okno zo skupiny zamurované. Na druhom nadzemnom podlaží je v strede každej osi umiestnené štvorcové trojkrídlové 12-tabuľové drevené okno s bielo natretým rámom. Severná fasáda je 3-osá, viditeľné sú tri vertikálne orientované dvojkrídlové 8-tabuľové okná na druhom podlaží.
4. Fabrická kolónia pozostáva zo šiestich dvojpodlažných bytových domov. Každý objekt má obdĺžnikový pôdorys s hlavnou osou v smere JZ-SV, je omietnutý okrovou omietkou a zastrešený je valbovou strechou pokrytou škridlou oranžovo-tehlovej alebo tmavej tehlovej farby. Na streche väčšiny z nich je 5-6 komínov, na niektorých komíny nie sú a niektoré domy sú čiastočne nadstavované ďalším podlažím. Juhozápadnú a severovýchodnú fasádu majú hladkú, bez okenných otvorov. Uličná juhovýchodná fasáda je 8-12-osá (2×4 alebo 3×4), v každej osi sa na oboch podlažiach nachádza vertikálne orientované obdĺžnikové trojkrídlové okno s vonkajšími žaluziami. Obytné domy na opačnej strane ulice sú 5-osé, vstupnú časť v 3. osi majú zdôraznenú rizalitom so schodiskom a vysokým oknom. Vstup je prekrytý strieškou, konzolou prekrytou plechom.
Spracoval: Ing.arch. Juraj Stieranka
Dobry den, zaujima ma, co sa stalo s kulturnym domom, ktory bol sucastou fabrickeho kolonialu Coburgovych zavodov. Chcela by som vediet, kde by som sa mohla dozvediet nieco viac o historii toho kulturneho zariadenia. (napr. datum vybudovania, meno architekta, vyuzitie a pod.)
Dakujem.
S pozdravom
Vlasta
PRAYEM VAV VSETKO NAYLEPSIE