Na XII. kongrese Medzinárodného výboru pre obnovu industriálneho dedičstva /TICCIH/, ktorý sa konal v júni roku 2003 v Nižnom Tagile pri Moskve, vypracovali jeho delegáti Chartu industriálneho dedičstva /The Nizny Tagil Charter for the Industrial Heritage/. Dokument stručne zhŕňa podstatu industriálneho dedičstva, upozorňuje na jeho celospoločenské hodnoty a zároveň definuje hlavné priority a spôsoby, ako túto neoddeliteľnú súčasť nášho kultúrneho odkazu chrániť a napomôcť jeho zachovaniu.
Nakoľko sa v tejto oblasti jedná o jeden zo základných dokumentov, s ktorým by sa mali zoznámiť všetci, ktorí sa venujú problematike industriálneho dedičstva, zabezpečilo Výskumné centrum priemyselného dedičstva ČVUT v Prahe jeho pracovný preklad. Vzhľadom na to, že uvedený dokument sa dotýka tejto problematiky aj na Slovensku, pripravili sme jeho slovenskú verziu. Autorkami pracovného prekladu sú Lenka Popelová a Věra Kučová, preklad z češtiny Vladimír Husák. /Prvé uverejnenie v Zborníku zo seminára Vyhne – minulosť a súčasnosť, Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, jún 2006./
Dúfame, že tento text napomôže rozprúdiť na poli industriálneho dedičstva živú diskusiu.
Originálny text Charty industriálneho dedičstva v angličtine a vo francúzštine je k dispozícii na stránkach TICCIH: http://www.mnactec.com/ticcih

Charta industriálneho dedičstva *

Medzinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičstva /TICCIH**/, jún 2003.
TICCIH – svetová organizácia zaoberajúca sa industriálnym dedičstvom je v tejto oblasti odborným poradcom ICOMOS ***. Vznik tejto charty vyšiel z iniciatívy organizácií TICCIH , charta bude predložená ICOMOS na prijatie a na prípadné schválenie UNESCO.

Preambula

Už z najstarších období ľudskej histórie pochádzajú archeologické nálezy, ktoré dokumentujú podstatné zmeny v spôsoboch, akými ľudia vyrábali predmety. Dnes už všeobecne uznávame dôležitosť a význam zachovania a štúdia dokladu týchto zmien. V Európe od stredoveku do konca 18. storočia prebehli v oblasti využívania energie, vo výrobe a v obchodovaní inovácie také ďalekosiahle, že by to bolo možné porovnať k rozdielu medzi neolitom a dobou bronzovou. Rozvoj spoločenských, technických a ekonomických podmienok výroby bol taký rýchly a zásadný, že ho môžeme nazvať revolúciou. Priemyselná revolúcia bola už od počiatku historickým fenoménom, ktorý sa v stále väčšej miere dotýkal celej ľudskej populácie, ale aj ostatných foriem života na našej planéte. Tento proces pokračuje dodnes. Hmotné doklady týchto hlbokých zmien majú pre ľudstvo univerzálnu hodnotu, a preto musíme uznať dôležitosť ich štúdia a zachovania.
Delegáti kongresu TICCIH, ktorý sa konal v ruku 2003 v Rusku, dôrazne prehlasujú že stavby a konštrukcie postavené pre výrobné účely, ďalej technológie a nástroje, mestá a krajiny, v ktorých sa nachádzajú, a ich ďalšie hmotné a nehmotné prejavy majú pre nás zásadný význam. Mali by sa študovať, ich história by sa mala vyučovať, zmysel a význam by sa mali skúmať a vysvetľovať. Tiež by sa mali určiť najvýznamnejšie a najcharakteristickejšie príklady, ktoré by sa v duchu Benátskej charty chránili a udržiavali na úžitok a prospech v súčasnosti i v budúcnosti

1. Definícia industriálneho dedičstva

Industriálne dedičstvo tvoria pozostatky industriálnej kultúry, ktoré majú historickú, technologickú, sociálnu, architektonickú alebo vedeckú hodnotu. Sú to rôzne stavby a strojové zariadenia, dielne, továrne, mlyny, skladiská, obchody, bane, miesta, kde sa spracovávajú a čistia suroviny, a objekty, kde sa vyrába, prenáša a využíva energia. Patria sem aj dopravné stavby a všetka infraštruktúra, miesta, ktoré majú vzťah k priemyslu, vrátane objektov, ktoré slúžia na bývanie, bohoslužbu a vzdelávanie. Industriálna archeológia je interdisciplinárna metóda štúdia všetkých hmotných a nehmotných dokladov, t.j. dokumentov, atrefaktov, stratigrafie a stavieb, ľudských sídiel a prírodných alebo urbanizovaných krajín /ďalej lokalita/, ktoré vznikli pre účely industriálnych procesov alebo ako ich dôsledok.
Industriálna archeológia využíva také postupy, ktoré najvhodnejším spôsobom prehlbujú poznanie minulosti a prítomnosti priemyslu. Ťažiskom nášho záujmu je historické obdobie od počiatkov priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia až do súčasnosti. Zároveň sa skúmajú aj preindustriálne a protoindustriálne korene tohto obdobia. Ďalšie poznatky sa čerpajú z odborných štúdií o práci, o výrobných postupoch a vývoji techniky.

2. Hodnoty industriálneho dedičstva

I. Industriálne dedičstvo vypovedá o činnostiach, ktoré mali a stále majú hlboké historické dôsledky. Dôvody pre ochranu industriálneho dedičstva sa opierajú skôr o jeho všeobecnú hodnotu ako o jedinečnosť konkrétnych lokalít.
II. Industriálne dedičstvo má spoločenskú hodnotu, pretože je súčasťou dokumentácie života obyčajných ľudí a ako také poskytuje významný pocit identity. Má vedeckú a technickú hodnotu v rámci histórie výroby, strojárenstva a stavebníctva. Môže mať aj výrazné estetické hodnoty vďaka kvalite celkového návrhu, architektúry a jej formy.
III. Tieto hodnoty sa viažu k miestu samotnému, k jeho častiam a ich usporiadaniu, strojovému zariadeniu, umiestneniu v urbanizovanej krajine, ale tiež k písomnej dokumentácii a záznamom nehmotného charakteru, napr. o industriálnej činnosti, udržiavanej v ľudskej pamäti a zvykoch.
IV. Zvláštnu hodnotu lokalitám dodáva jedinečnosť dochovaných technologických postupov, typológia miest alebo krajiny, a preto by sa malo toto všetko starostlivo vyhodnotiť. Mimoriadne cenné sú rané alebo priekopnícke príklady.

3. Význam identifikácie, dokumentácie a výskumu

I. V každom územnom celku by sa mali identifikovať, zdokumentovať a chrániť zvyšky industriálneho dedičstva, ktoré je potrebné uchovať pre budúce generácie.
II. Prieskumom územia a rozdielnych priemyselných typológií by sa mal určiť rozsah industriálneho dedičstva. Pomocou získaných informácií by sa mali vytvoriť súpisy všetkých lokalít, ktoré boli identifikované. Súpisy by mali byť voľne prístupné verejnosti a koncipovať by sa mali tak, aby sa v nich dalo ľahko vyhľadávať. Dôležitými cieľmi sú aj digitalizácia a on-line prístup.
III. Zabezpečovanie dokumentácie je základnou časťou štúdia industriálneho dedičstva. Kompletná dokumentácia fyzických charakteristík a stavu lokality by mala byť vypracovaná a uložená vo verejných archívoch skôr , ako sa budú vykonávať akékoľvek zásahy. Viac informácií možno získať, pokiaľ dokumentovanie prebehne ešte pred tým, ako lokalita alebo výrobný proces prestanú fungovať. Materiál s odkazmi k doplnkovej dokumentácii by mal zahŕňať popisy, výkresy, fotografie a filmové záznamy pohybu. Spomienky pamätníkov sú unikátnym a nenahraditeľným zdrojom informácií, ktorý by mal byť tiež podchytený, pokiaľ je dostupný.
IV. Základnou metódou štúdia historických priemyselných lokalít je archeologický výskum. Mal by sa realizovať na rovnako vysokej úrovni ako výskum lokalít z iných historických alebo kultúrnych období.
V. Programy historického výskumu sú potrebné, aby podporili koncepciu ochrany industriálneho dedičstva. Z dôvodu previazanosti mnohých priemyselných aktivít môžu medzinárodné štúdie pomôcť pri identifikácii lokalít a výberu tých, ktoré majú svetový význam.
VI. Aby sa dosiahlo všeobecné prijatie racionálnych a jednotných štandardov, mali by sa definovať a zverejniť kritériá, ako priemyselné stavby hodnotiť. V rámci zodpovedajúceho výskumu by sa tieto kritéria mali uplatniť a používať na identifikáciu najvýznamnejších dochovaných krajín, sídiel, lokalít, typologických druhov, stavieb, konštrukcií, strojov a výrobných postupov.
VII. Tie lokality a objekty, ktoré sú vyhodnotené ako významné, by sa mali chrániť dostatočne silnými právnymi prostriedkami, aby sa ich hodnota uchovala. Zoznam svetového dedičstva UNESCO by mal patrične odrážať obrovský vplyv industrializácie na ľudskú kultúru.
VIII. Hodnota významných lokalít by mala byť určená a mali by byť ustanovené pravidlá pre budúce zásahy. Mali by sa prijať všetky právne, administratívne a finančné opatrenia nevyhnutné pre uchovanie hodnôt týchto lokalít.
IX. Mali by sa určiť ohrozené lokality, aby sa mohli prijať príslušné opatrenia, ktoré by ohrozenie zmiernili a zaistili vhodné projekty opravy alebo konverzie.
X. Medzinárodná spolupráca prostredníctvom koordinovaných iniciatív a vzájomné informovanie o zdrojoch je mimoriadne vhodný spôsob, ako zachovať industriálne dedičstvo. Pre zostavovanie medzinárodných súpisov a databáz by sa mali vyvinúť kompatibilné kritériá.

4. Právna ochrana

I. Industriálne dedičstvo by sa malo všeobecne vnímať ako neoddeliteľná súčasť kultúrneho odkazu. Právna ochrana by mala brať do úvahy špecifickú povahu tohto dedičstva a mala by chrániť výrobný podnik i jeho zariadenie, podzemné súčasti, stojace objekty, areály, súbory stavieb a industriálnu krajinu. Na miesta, kde sa ukladajú priemyselné odpady, by sa malo nazerať aj z hľadiska archeologického potenciálu a ekologickej závažnosti.
II. Programy uchovania industriálneho dedičstva by sa mali začleniť do zásad ekonomického rozvoja a do regionálneho a národného plánovania.
III. Najvýznamnejšie lokality by sa mali plne ochrániť a nemali by sa v nich povoľovať žiadne zásahy, ktoré by oslabili ich historickú integritu alebo autentickosť usporiadania. Správna a citlivá adaptácia, ako aj nové využitie môžu byť vhodným a finančne efektívnym spôsobom, ako zaistiť prežitie priemyselných stavieb. Tieto postupy by sa mali podporiť vhodnými právnymi reguláciami, technickým poradenstvom, úľavami na daniach a dotáciami.
IV. Priemyselným spoločnostiam, ktoré sú ohrozené prudkými štrukturálnymi zmenami by mali pomáhať ústredné a miestne výkonné orgány. Mali by sa predvídať potenciálne hrozby, ktoré z takých zmien pre industriálne dedičstvo vyplývajú a včas by sa mali pripravovať plány, ako predísť nutnosti núdzových opatrení.
V. Mali by sa stanoviť prístupy, ako rýchlo reagovať na uzavretie významných priemyselných lokalít, aby sa predchádzalo odstráneniu či zničeniu ich dôležitých prvkov. V nevyhnutných prípadoch by mali mať zodpovedné orgány zákonnú moc zasiahnuť v prospech ochrany ohrozených významných lokalít.
VI. Vlády by mali mať odborné poradné orgány, ktoré by v otázkach ochrany a zachovania industriálneho dedičstva poskytovali nezávislé poradenstvo. Ich názor by sa mal vyžiadať vo všetkých závažných prípadoch.
VII. V otázkach ochrany a zachovania miestneho industriálneho dedičstva by sa malo vyvinúť všetko úsilie, aby sa zaistila spoluúčasť a konzultácia s miestnymi obyvateľmi.
VIII. Združenia a spoločenstvá dobrovoľníkov hrajú významnú úlohu pri identifikácii lokalít. Napomáhajú zapojiť širokú verejnosť do obnovy industriálneho dedičstva, ako aj do výskumu a pri rozširovaní informácií, a preto sú nepostrádateľnými aktérmi na scéne industriálneho dedičstva.

5. Údržba a zachovanie

I. Zachovanie industriálneho dedičstva závisí na udržaní funkčnej celistvosti, preto zásahy vykonávané v priemyselnej lokalite by mali čo najviac sledovať tento cieľ. Hodnota a autenticita priemyselnej lokality sa môžu výrazne znížiť, pokiaľ sa odstráni strojové zariadenie, či jeho časti, alebo sa zničia iné prvky celku.
II. Zachovanie priemyselných lokalít vyžaduje znalosť účelu, pre ktorý boli určené, ako aj rôznych výrobných procesov, ktoré tu mohli prebiehať. Tie sa mohli priebehom času meniť, a preto je žiadúce všetky predchádzajúce formy využitia skúmať a vyhodnocovať.
III. Prioritou pri rozhodovaní by malo byť uchovanie objektu in situ. Rozoberanie a premiestnenie stavby alebo konštrukcie je prijateľné len vtedy, ak je zbúranie nutné kvôli neprekonateľným ekonomickým, či spoločenským podmienkam.
IV. Adaptácia priemyselnej lokality na nové využite s cieľom jej zachovania býva obvykle prijateľným riešením, avšak okrem lokalít, ktoré majú špecifický historický význam. Nové využitie by malo rešpektovať významové charakteristiky, udržať originálnu schému prevádzky a činnosti a čo najviac by sa malo priblížiť pôvodnému a prevládajúcemu využitiu. Odporúča sa vymedziť priestor, kde by sa niekdajšie využitie vysvetľovalo.
V. Priebežné prispôsobovanie a využívanie industriálnych stavieb zabraňuje plytvaniu energií a prispieva k udržateľnému rozvoju. Industriálne dedičstvo môže hrať dôležitú rolu v ekonomickej regenerácii oblastí, ktoré upadajú alebo strácajú význam. Nové využitie tohto dedičstva vytvára kontinuitu, ktorá môže posilňovať psychologickú stabilitu komunít, ktoré čelia náhlemu zániku dlhodobého zdroja zamestnanosti.
VI. Zásahy by mali byť vratné a mali by mať minimálny dopad. Akékoľvek nevyhnutné zmeny by sa mali dokumentovať a významné prvky, ktoré sa odstraňujú, by sa mali zaznamenať a bezpečne uložiť. Mnohé výrobné procesy vytvorili určitý špecifický odtlačok, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou integrity a zaujímavosti miesta.
VII. Rekonštrukcia alebo návrat k predchádzajúcemu známemu stavu by sa mal pokladať za výnimočný zásah, prípustný iba vtedy ak podporí celistvosť lokality, alebo v prípade, že k zrušeniu lokality došlo násilným spôsobom.
VIII. Ľudské zručnosti obsiahnuté v mnohých starých alebo prekonaných výrobných postupoch sú veľmi zaujímavým zdrojom poznania, ktorého strata môže byť nenahraditeľná. Preto sa všetko musí starostlivo zaznamenávať a odovzdávať mladším generáciám.
IX. Malo by sa podporiť uchovanie dokumentárnych záznamov, podnikových archívov, stavebných plánov a tiež ukážok priemyselných výrobkov.

6. Vzdelávanie a výchova

I. Profesionálna výuka teoretických, metodologických a historických aspektov industriálneho dedičstva by mala prebiehať na úrovni technických škôl a univerzít.
II. Pre študentov na základnom a stredoškolskom stupni by sa mal za ich účasti vytvoriť zvláštny výukový materiál, týkajúci sa industriálnej minulosti a jej dedičstva.

7. Prezentácia a výklad

I. Verejný záujem o industriálne dedičstvo a určité nadšenie a oceňovanie jeho hodnôt sú najistejšou cestou k jeho uchovaniu. Verejné orgány správy by mali aktívne vysvetľovať význam a hodnotu priemyselných lokalít prostredníctvom publikácií, výstav, televízie, internetu a ďalších médií. Rovnako by mali zabezpečovať trvalý prístup k významným lokalitám a propagovať turizmus v priemyselných oblastiach.
II. Špecializované priemyselné a technické múzeá a obnovené priemyselné lokality sú významným prostriedkom pri ochrane a interpretácii industriálneho dedičstva.
III. Vytvorením regionálnych a medzinárodných ciest industriálneho dedičstva sa môže zvýšiť úroveň transferu technológií, pričom tieto cesty môžu mať vplyv na verejnosť, ktorá sa zaujíma o nový prístup k priemyselnému dedičstvu.

Podpísaní
Eusebi Casanelles, prezident TICCIH
Eugene Logunov, za XII. Medzinárodný kongres TICCIH v Nižnom Tagile, 2003

Poznámky :
*The Nizhny Tagil Charter for the Industrial Heritage
**The International Committee for the Industrial Heritage
***Medzinárodná rada pre pamiatka a sídla; The International Council on Monuments and Sites

Text Charty Industriálneho Dedičstva bol prevzatý zo stránky INDUSTRIALNAHLAS.