Ing. arch. V. Husák, CSc.: Poznámky k pamiatkovej hodnote Bratislavskej cvernovej továrne

Ako príloha k podnetu na prehodnotenie vyhlásenia Cvernovky za národnú kultúrnu pamiatku, podanému na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky 3. januára, bol dodatočne pripojený materiál Ing. arch. Vladimíra Husáka CSc. „Poznámky k pamiatkovej hodnote Bratislavskej cvernovej továrne.“ Uvádzame jeho druhú, rozšírenú verziu.

Ing. arch. Vladimír Husák, CSc.
Poznámky k pamiatkovej hodnote Bratislavskej cvernovej továrne
/II. verzia, rozšírená/

Zákonná ochrana historického industriálneho dedičstva zatiaľ nepotvrdzuje dostatočne, že Slovensko popri rurálnych hodnotách a bohatých tradíciách baníctva a hutníctva zdedilo aj z období spoločenskej modernizácie také diela, medzi ktorými sa môže pochváliť viacerými špičkovými priemyselnými podnikmi./2/

Súčasný stav poznania  historického industriálneho dedičstva dnes už dovoľuje poukázať na jeho obdivuhodný diapazón na Slovensku, vrátane faktografie, ktorá sa týka aj tohto historického industriálneho diela, akým je textilný závod Cvernovka, a to navyše aj v jej výnimočnej, takmer dokonalej zachovalosti od jej zakladajúcej éry až do času ukončenia jej produkčnej činnosti v roku 2003. Dovtedy patril produkčne aj technicky k vysokovýkonným, priebežne sa modernizujúcim závodom zjednoteného podniku /MDŽ/ dvoch úspešných historických bratislavských textilných pradiarní, ktoré vznikli koncom 19. a začiatkom  20. storočia. Spolu s vtedajšími ďalšími veľkopriemyselnými továrňami vytvorili z Bratislavy druhé najvýznamnejšie priemyselné centrum  Uhorska. Vo sfére textilného priemyslu továrenskej veľkovýroby /Cvernovka – 1895, Danubius – 1907-9, Klingerova továreň, súkenky,  petržalská továreň na bavlnenú priadzu – neskorší Matador a ďalšie/ Bratislava  získavala pomenovanie Uhorský Manchester.

Dejiny priemyselných podnikov s dlhoročnou tradíciou majú obyčajne vysokú výpovednú hodnotu. Okrem svojich dejín technologických, technických a dokladovateľných prítomných hmotných historických dokumentov vlastnej stavebnej kultúry, sú atraktívnym dokumentom vo sfére komplexných hospodárskych dejín s vývojom manažérskych elít, stratégie ich správania, podnikateľských aktivít a medzinárodných väzieb. Pretože každý podnik je zároveň súčasťou mestského, národného i širšieho medzinárodného prostredia, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú, sú súčasťou kultúrnej pamäti miest, národa a štátu, ktoré treba kultivovať./2/ Sú dokladom  historicky dosiahnutej civilizačnej vyspelosti priemyselne vyspelých spoločností – ich technickej vyspelosti a technickej tradície./7/ Dnes sa však obzvlášť intenzívne sledujú aj z hľadiska ich estetických a umeleckých dimenzií. Cvernovka predstavuje jedinečnú a asi najstaršiu kompaktnú historickú vrstvu a výnimočné dielo v Mestskej časti Bratislava – Ružinov.

Priemyselný rozvoj Bratislavy od polovice 19. storočia

Objemom priemyselnej výroby sa stala Bratislava v roku 1869 tretím najvýznamnejším mestom v Uhorsku. K jej rozvoju prispelo zrušenie colnej hranice v roku 1850, ktorá v monarchii podstatne znevýhodňovala výrobu v Uhorsku. Situácia po rakúsko – maďarskom vyrovnaní sa zmenila, v Bratislave pribudli ďalšie výrobné podniky. Štátna politika podpory rozvoja priemyselnej výroby po katastrofálnej hlbokej hospodárskej kríze v roku 1893 podnietila priemyselný rozvoj mesta do takého rozsahu, že sa Bratislava krátko pred 1. svetovou vojnou stala po Budapešti druhým najvýznamnejším centrom Uhorska. Bratislavské továrne chemického, elektrotechnického, strojárskeho, potravinárskeho a textilného priemyslu patrili k najmodernejším v strednej Európe, svoje výrobky vyvážali do celého sveta. Dokonca po vojne Cvernovka vybudovala svoju filiálku v Maďarsku.

S európskym pohľadom na hodnotu historického priemyselného dedičstva z hľadiska svojich dlhoročných  skúseností /trvajúcich od 70. rokov minulého storočia/ sa bolo možné oboznámiť  prostredníctvom účasti významných predstaviteľov zo sféry pamiatkovej ochrany priemyselného dedičstva Axela Föhla z Nemecka a Francisky Bollerey z Belgicka. Týchto odborníkov sme už viackrát mali možnosť spoznať  na prednáškach k téme PD v Česku. So záujmom sa počas svojho pobytu zúčastnili prehliadky bratislavskej Cvernovky – výnimočnej kvality bratislavského  industriálu.

Axel Föhl, predstaviteľ Združenia krajinských pamiatkarov v Nemecku pri príležitosti vernisáže svojej výstavy „Industriálne dedičstvo Nemecka“ / 9.11.2011 v Bratislave/ v  rozsiahlej prednáške na tému „Nové funkcie v starých priemyselných stavbách“ poukázal na význam, aký mala viac ako 200 ročná industrializácia pre rozvoj Nemecka. Vznikali rôzne vynikajúce stavby, z ktorých mnohé s progresívnymi konštrukčnými riešeniami, novými materiálmi posúvali vývoj architektúry v každom storočí. Stali sa súčasťou hmotnej kultúry priemyselného národa, ktorý približne od roku 1970 ich považuje za svoje svedectvo minulosti, rovnocenné s inými pamiatkami s kultúrno-spoločenským významom. Po celom území Nemecka sú preto tisíce registrovaných priemyselných pamiatok. I keď pôvodne boli postavené pre konkrétne funkčné využitie, často pôsobia monumentálne, či masívne, a sú trvácne a odolné, často i nepriazni osudu. Spoločnosť hľadá pre ne nové funkčné náplne, aby zapadli do historických urbanistických štruktúr často už ako súčasť centrálnych mestských zón. Ako solitéry, alebo súbory stavieb spĺňajú funkcie napr. integrovaných kultúrno-spoločenských a edukačných  centier. Ako súčasť pamäti národnej kultúry záchranu priemyselných objektov vo svojich začiatkoch financoval verejný sektor, dnes je stále viac súkromných investorov, ktorí našli v pamiatkových objektoch výnimočný potenciál, nezameniteľný charakter a neopakovateľnú atmosféru.
Nejde len o to bez zvyšku zužitkovať všetky zachované stavby, ale zachovať tie autentické, ktorými možno ilustrovať príbeh života po priemyselnej revolúcii a sú schopné poctivo sprostredkovať predstavu, aké to asi bolo pracovať v určitých továrňach, či vo Vítkoviciach, v Essene, v Le Creusot alebo v Alabame okolo roku 1900 alebo aj v roku 1960. Prednáška poukázala na prepracovaný systém pamiatkovej starostlivosti priemyselných stavieb v Nemecku, metodiku a kooperáciu na úrovniach štátnej a verejnej správy s privátnym sektorom pri ich záchrane. /5/

Do kultúrnych dejín Cvernovky patria všetky zachované vývojové kultúrne vrstvy, so všetkými zachovanými podstatnými hmotnými stopami. Všetky a spolu predstavujú ucelenú a mnohotvárnu kultúrnu výpoveď o vzniku a vývoji významného industriálneho diela všeobecne a textilného odvetvia zvlášť, o kultúrnej identite mesta, ako aj o živote a práci v typickom prostredí továrenskej veľkovýroby – a to od založenia jej  prvých objektov v roku 1895 až po posledné významné realizácie v 90. rokoch 20. storočia. Celú časť  areálu starého závodu okolo severného nádvoria, vrátane všetkých rozhodujúcich solitérov v ňom, je nutné vyhlásiť za NKP – všetky s vysokou zachovanou mierou autenticity pochádzajú zo zakladateľskej etapy od r. 1895 – do  1.svetovej vojny: farbiareň a pavilón stolárskej dielne /asi 1895-1900/, pradiareň s výrobou cverien v hlavnej výrobnej budove aj so strojovňou a s kotolňou, vybudovaných súčasne /asi 1904/, úpravňa /asi 1905/ – jedinečná prízemná 4-loďová hala s vrchným denným osvetlením, s jej štíhlymi železobetónovými stľpmi, ktorá je najpravdepodobnejšie prvým takýmto dielom v priemysle Bratislavy vôbec /realizovaným pravdepodobne firmou Pittel a Brausewetter/. Rovnako je nevyhnutné zahrnúť zákonnou ochranou aj pavilón vodného hospodárstva, /pred rokom  1909/, ako integrálnu súčasť závodu na zabezpečenie prevádzkových, hygienických a bezpečnostných potrieb. Do súboru NKP v areáli Cvernovky je nutné zahrnúť aj malý pavilónik olejového hospodárstva /údajne z 30. rokov 20. storočia/.

Cvernovka  je zároveň  navyše typickým reprezentantom textiliek tejto doby vzniku. Obsahuje veľmi vzácny dokument všetkých troch typických výrobných budov histórie základnej vrstvy Cvernovky. Popri dvoch celkom odlišných etážových výrobných budovách /ale ešte aj  rozsiahlych  etážových dostavbách zo 60. rokov minulého storočia!/,  sa práve na tomto mieste zachovala aj  ďalšia  kompozícia, typická pre  areály historických textiliek – prízemná hala s výhradne vrchným svetlíkovým osvetlením, potrebná kvôli enormnému zaťaženiu, ktoré v tých časoch získavali aj metaforické označenie ako „triumf železobetónu“. Unikátnu možnosť jej nového zhodnotenia na tomto mieste dokumentuje aj ocenenie najvyššou cenou Slovenskej komory architektov  CE.ZA.AR 2011 za  tvorivú adaptáciu priestorov na kníhkupectvo Alexis.

Obdivuhodná je štýlová jednota v zachovaných prvkoch objektov nádvoria, v prípade potreby kedykoľvek rekonštruovateľná, ich veľmi dobrý fyzický fond, ale najmä komplexne zachovaná výpoveď o rozmanitom a malebnom obraze v obsahu množstva rôznych typologických druhov z celého obdobia továrenskej produkcie. Svedčí o priebežne udržiavanom povedomí k hodnotám továrenského areálu, ale aj o tom, že pôvodnú koncepciu po celý produkčný čas /až na malé výnimky/ nebolo potrebné korigovať, ba naopak ešte aj rozšírenie výrobných plôch v 60. rokoch o takmer 100% vychádzalo úctivo z overených  koncepcií založených na začiatku storočia. Na druhej strane zároveň pre objekty s postupne doznievajúcou funkčnosťou sa takmer vždy našlo nové náhradné využitie, súvisiace s prevádzkou výroby.

Treba zahrnúť do formy pamiatkovej ochrany aj všetky stavebné diela zo 60., ale aj z  90. rokov. Predstavujú absolútnu súčasť kontinuity dejín továrne a obohacujú ju o nové druhy ako aj novou stavebnou kultúrnou vrstvou, ktorými sa  opäť významne rozšírila výrobná kapacita závodu. Rozšírenie výrobnej etážovej haly je mimoriadne harmonickou formou voči historickému objektu, ktoré je nositeľom novátorských ideí /z roku 1904/. Úplne nový fenomén v súbore Cvernovky, s vysokou eleganciou a s perfektným vrchným denným osvetlením, predstavuje výrobná hala zošľachťovne so svojimi zachovanými technologickými prvkami! K jedinečným prvkom súboru patrí aj budova vlastnej odbornej textilnej školy, dokument samostatnej podnikovej starostlivosti  prípravy vlastných aj zahraničných zamestnancov v textilných profesiách. Preto tieto skupiny industriálnych architektúr Cvernovky musia byť zabezpečené zákonnou pamiatkovou ochranou, minimálne ako ochranné pásmo súboru budov  a objektov starej Cvernovky, ktorá predstavuje v súčasnosti najvýznamnejšie, najkomplexnejšie a najzachovalejšie historické industriálne dielo v Bratislave z celého produkčného obdobia 1895 – 2003. V tomto zmysle jedinečné a dnes jediné. /Bolo by potrebné porovnať, či v európskom prostredí vôbec existuje podobne zachované dielo historického textilného priemyslu s takou dlhou kontinuitou. V západnej Európe zaznamenal textilný priemysel v období 50. – 60. rokov výrazný útlm./

Zároveň je dnes Cvernovka extrémne symbolickým dielom veľmi významného  podielu textilného priemyslu v Bratislave. So svojimi asi 50 000 spriadacími vretenami vtedajšia Uhorská cvernová továreň /dielo svetoznámej anglickej firmy Coats/, sprvu jediná v krajine, s ďalšími textilkami tohto obdobia  dokázali vytvoriť v Európe povedomie o Bratislave ako o Uhorskom Manchestri! A tento metaforický, ale pravdivý titul ju zaradil k takým industriálnym pojmom v textilnom priemysle, akými sú v napr. Taliansku toskánske Prato, v Lombardii Schio, v Poľsku Lodž! Všetky sú pamiatkovo stabilizované, Schio aj medzinárodne, vo veľkomestskej Lodži  ako nové centrum mesta.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť súčasnú situáciu kedy znefunkčnením, špekuláciami, neodbornosťou s následnou totálnou likvidáciou priemyslu, akú Bratislava nezažila v žiadnych vojnách, „vygumovala“ sa najpodstatnejšia a najoriginálnejšia časť jej histórie, ktorými sa Bratislava zaradila do spoločenstva civilizačne najvyspelejších miest Európy s porovnateľnou úrovňou technickej vyspelosti a technickej kultúry, ktorá sa v týchto krajinách západnej  Európy považuje za najvýznamnejší prejav dosiahnutého stupňa civilizačného vývoja priemyselne vyspelých národov /7/. V meste – treťom na kontinente, s verejnou mestskou elektrickou dopravou, ktorej linka „E“ od roku 1896 končila blízko Cvernovky! Prebiehajúci trend  zosunul východiskovú čiaru Bratislavy na úroveň rozvojových krajín. Zároveň došlo aj k mimoriadne  ťažkým ekonomickým stratám z hľadiska novej možnej zamestnanosti, ktorú prinášajú najmä konvertované historické industriálne súbory – dnes najpríťažlivejšie mestské zóny všade vo svete /napr.: Lodž, Babylon v Liberci, Vancouver a mnoho ďalších/. A o toto historické bohatstvo Bratislava prišla a o ďalšie má, vyslovene z hlúposti, prísť!

Katastrofálny úbytok najžiarivejších diel historického bratislavského industriálu, práve z tejto zakladateľskej doby, ktorý založil ekonomickú a kultúrnu kostru mesta na celé nasledujúce obdobie /!/ sa udial totálnou likvidáciou – Kablo, Gumon, výkvetu elektotechnického priemyslu v siemensovskej továrne Danubius – Elektrik na Račianskej, devastáciou – nádherného komplexu pradiarne Danubius na úkor úplne priemerných obytných budov, prehustených, a nevhodných na rodinné bývanie, postupujúcou devastáciou historických závodov bez zákonnej ochrany – pivovar Stein, podobný sa práve stáva symbolom Dortmundu ako Hlavného európskeho mesta kultúry 2013, ale aj /asi sa to považuje za normálne!/ najstarší industriálny veľkovýrobný unikát z roku 1853, z čias pred rakúsko – maďarským  vyrovnaním – t. j. cisársko – kráľovská Tabaková továreň, ktorej hlavná budova stojí dodnes v žalostnom stave na Radlinského ulici s jej liatinovými konštrukciami, prvými v našom meste. Zachované prvky krásneho schodiska dodnes svedčia o  autorskom znaku vynikajúcej architektonickej a staviteľskej spoločnosti Kittler a Gratzl. V situácii po hlúpej asanácii liatinového klenotu v centrálnej časti „Tabačky“, ako aj svetoznámej Továrne na kefy /1872, priamy pokračovateľ Grünebergovej rodinnej firmy z roku 1832!/a s jej úbohou „súčasnou architektonickou“ náhradou, v čase veľmi aktuálneho ohrozenia geniálnych historických  stavebných  diel v Dynamitke či v Matadore,  ktorý obsiahol aj objekty rovnako slávnej továrne Sfinx, je ohrozená mimoriadne podstatne práve aj Cvernovka.

V uvedených súvislostiach a z hľadiska dnešného stavu poznania prestavuje Cvernovka v Bratislave jediné kontinuálne úplne zachované industriálne dielo, ktoré vo svojej celistvosti z celého obdobia dlhého trvania je jedinečným historickým industriálnym dokumentom.

Historické industriálne dielo je veľmi zložitý, vo svojej komplexnosti do istej miery od mesta autonómny útvar, vyžadujúci vo svojej produkčnej dobe mimoriadnu ochranu. Je to dielo neobvykle krehké, veľmi závislé od viacerých faktorov napr. od /prajnosti/
– hospodárskych /politických/ podmienok,
– od podmienok dopravnej infraštuktúry,
– od dostupnosti surovín,
– od miestnych podmienok, a spolupráce mesta /často ide – metaforicky aj reálne o „ mesto v meste“ s vlastným urbanizmom – generelom/,
– od zorganizovania úrovňovo najschopnejších a najskúsenejších projektových a realizačných subjektov – osobností a firiem inžinierskej kultúry,
– od potenciálu a záujmu ľudských  pracovných síl,
– od ich odbornej pripravenosti a pohotovosti,
– od odbytového priestoru a mnohých ďalších okolností.

Zhodnocovací proces historického industriálu začal vo Veľkej Británii v 50. rokoch 20. storočia, v kolíske priemyselných revolúcií, ako aj v mieste zrodu vedného odboru Industriálnej archeológie. Rozvinula sa ako reakcia na dôsledky ideologicky presadzovanej masívnej deindustrializácie krajiny, ktorá podľa údajov British Council mala katastrofálny dopad na životnú úroveň, najmä na školstvo a zdravotný stav obyvateľstva. /Od 70. rokov v celej západnej  Európe sa presadzovali obidve tieto zásadne protichodné tendencie./ Odpor odbornej aj laickej verejnosti viedol k prehodnocovaniu kultúrnych hodnôt zanikajúcich závodov všetkých druhov, od foriem ťažkého priemyslu na okrajoch miest, až po vnútromestské závody priamo v ich jadre. Zrod a inštitucionalizácia nového vedného odboru umožnili realizovať systematickú identifikáciu industriálnych historických kultúrnych hodnôt, vrátane ich významu v dejinách štvrtí a miest, sídiel. S výraznou štátnou podporou sa zverejňovali prostredníctvom všetkých všeobecne masovo prístupných a zrozumiteľných médií kvôli zvyšovaniu povedomia o ich hodnotách v laickej verejnosti.

Historické  industriálne diela sa stali predmetom zhodnocovania – recyklácie nielen ich hmôt, energií, ale aj ich významov. Stali sa rozsiahlym priestorom pre nové sídla potrebných funkcií zo sféry výroby, služieb, ale veľmi často aj kultúry, vzdelávania a bývania všetkých foriem. Predstavujú miesto významnej novej koncentrácie pracovných príležitostí a zdrojov nového rozvoja miest. V spojení nových funkcií so svojou neznámou atmosférou, tvarmi a prostredím, predstavujú pre návštevníka vstup do neznámych, ale pritom historických území a budov, do ich nezvyčajného sveta. Práve tým sa stali neobyčajne príťažlivými. Stali sa tak mostom medzi nepoznanou minulosťou a prítomnosťou. Dnes už západný človek nerozumie, prečo by sa také diela mali likvidovať, keď sú také vzácne a…!

Aj v Československu, konkrétne aj v Bratislave, na základe vlastných teoreticko – metodologických princípov sa uskutočnil veľmi dobre pripravený odborný seminár „Technické pamiatky Bratislavy“ /1983/, ktorý vyústil do prvého návrhu celého radu technických a priemyselných pamiatok Bratislavy na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, vrátane Cvernovky. V Zborníku zo seminára/1985/ celá kapitola venuje pozornosť jej textilnému priemyslu /M. Flekr: Vznik, vývoj a perspektívy textilného priemyslu v Bratislave/, kde sa dočítame, že spracovanie bavlny bolo na Slovensku známe už v stredoveku, ale širšie sa však rozvinulo, tak ako v celej Európe, až v období manufaktúr v 18. storočí. V roku 1736 bola v Šaštíne založená prvá bavlnárska manufaktúra Uhorska /i bývalého Československa/. Táto cisársko – kráľovská továreň bola vtedy jedným z najväčších bavlnárskych podnikov v Európe, avšak zakrátko nebola na Slovensku jediná, napr. Halič.

Kým vo vyspelých západoeurópskych štátoch bola textilná výroba prvým odvetvím, v ktorom zvíťazila priemyselná revolúcia  a začala industrializácia /nie však prvým s používaním parných strojov – v Británii, ako aj u nás na Slovensku, sa prvé „ohňové stroje“ začali používať v baníctve na odvodňovanie baní/, v Uhorsku sa rozvoj továrenskej výroby oneskoril z viacerých dôvodov /napr. blokovaním priemyselného rozvoja colnou hranicou medzi rakúskou a uhorskou časťou štátu/. Začal až v 60. rokoch 19. storočia – v Bratislave súkenka a ďalšia továreň na spracovanie ľanu, konope a juty /H. Klinger/, tiež podstatne rozšírená /1897/ po hlbokej hospodárskej kríze /1893/, svetovo úspešná  získavala ocenenia  na rôznych výstavách, vrátane svetovej v Paríži /1900/, v Bratislave mala okolo 700 robotníkov a v závode v Liptovskom Mikuláši 700-800 zamestnancov.

Tradície textilnej výroby sú v Bratislave však oveľa staršie. V tesnej blízkosti prístavu a pri železnici, sídlila spomenutá továreň na súkno, ktorú vlastnil od roku 1871 František Regenhard, ako aj Klingerova textilka. V ešte starších údajoch J. M. Korabinského z roku 1781 nachádzame pramene o továrni na výrobu súkna na Vazovovej /Neubau s./ ulici, ku ktorej sa viaže najpravdepodobnejšie údaj o Kraglovej /zaviedol prvý telegraf v Bratislave/ továrni na výrobu vaty z bavlny v 19. storočí, ktorá tam zázrakom asi stojí dodnes.

„Brownfield“  je obrovská hodnota. Tento anglický výraz sa používa na označenie území s opustenými stavebnými štruktúrami hnedou farbou v územných plánoch. Avšak zároveň znamená označenie území „už historicky urbanizovaných!Cvernovka tak predstavuje výnimočné industriálne dielo textilného priemyslu so svojou historickou kultúrou.

Potenciál nového funkčného využitia

Cvernovka, ako typický predstaviteľ historickej stavebnej kultúry textilnej továrne, vďaka svojim univerzálnym priestorom s najvyššou možnou flexibilitou, na veľmi dobre prístupnom mieste v dotyku historického mestského centra má unikátne vhodné podmienky na takmer neobmedzené možnosti nového funkčného využitia.

V ekologicky nezávadnom prostredí Cvernovky je ukrytý  výnimočný funkčný potenciál kryštalizačného jadra nového polyfunkčného  kultúrno – spoločenského, komerčného mestského centra. Miera úspešnosti v jej prostredí je takmer 100%. V dobre stabilizovanom obytnom prostredí sa môže pozitívne predstaviť ako jeho nová /staro-nová/, harmonická komplementárna súčasť. Cvernovka tak predstavuje v Bratislave tiež poslednú príležitosť na možnosť vytvorenia analogických riešení vo svete, kde podobné projekty dokázali vytvoriť najatraktívnejšie mestské zóny všeobecne príťažlivé so svojou neopakovateľnou autentickou  historickou atmosférou.

Cvernovka v uplynulom období sa stávala viackrát predmetom experimentálnych projektových štúdií na fakultách STU v Bratislave. V jednotlivých študentských prácach, medzi nimi aj vysoko ocenených, sa presvedčivo preukázala neobyčajná prispôsobivosť jej rozmanitých historických dispozícií a hmôt pre  rôzne vrcholne potrebné, ale absentujúce funkcie napr. v našej kultúre, o ktorých sa vedú aj súčasné diskusie /Kunsthalle,Centrum moderného umenia, Múzeum dizajnu a architektúry, Technické a priemyselné múzeum, Múzeum užitého umenia, ale aj mnoho iných ďalších/. A to zároveň aj pri ich kombinácii s komerčnými, ale aj s tvorivými remeselnými a výrobnými formami, pravdaže v ideálnom prípade tematicky zviazanými s technikou, textilom, dizajnom a umením. Výpočet harmonicky a komplementárne uplatniteľných funkcií je takmer neobmedzený. Predpokladá to však organizačný talent a tiež aj vkus a rozhľadenosť, tak ako to bolo aj  pri zakladaní tohto historického industriálneho diela nevyhnutnosťou. Špecifickým pozitívnym výsledkom v prácach mladých tvorcov bolo uplatňovanie veľmi striedmych zásahov, ktorými však dosiahli vysokú presvedčivosť v opodstatnení nového zhodnotenia Cvernovky a predovšetkým odhalenie jej jedinečnej príťažlivosti a nepoznanej krásy.

 

Použitá literatúra

1. Obuchová Viera: Priemyselná Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT Bratislava, 2009.
2. Holec Roman: Dejiny plné dynamitu, Kalligram Bratislava , 2011.
3. Technické pamiatky Bratislavy. Zborník 8, MSPS OP v Bratislave, Príroda Bratislava, 1985.
4. Šulcová Jana, Obuchová Viera: Návrh na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, PÚ SR, Bratislava, 2008.
5. Gürtler Ivan: Dve stretnutia s industriálnym dedičstvom, Eurostav 6/2011.
6. Zlatá kniha Bratislava 1928.
7. Bulletin Nemeckého výboru TICCIH UNESCO, Lipsko 1995.

 

Príloha

Výber z dosiaľ identifikovaných pamiatkových hodnôt, textilnej továrne Cvernovka v Bratislave, uvedených v Návrhu na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku /PÚ SR, 2008, lit.4/ Uvedené tri druhy vzájomne výrazne odlišných výrobných budov svojou koncepčnou rôznorodosťou vytvárajú jednotu a musia spolu s ostatnými  budovami severného nádvoria byť zachované ako celok, inak sa ich výpoveď absolútne zdegraduje. /Výber, komentár a zvýraznenie, VH./

Továreň, hlavný výrobný objekt, Cvernovka /pradiareň a výroba nití, jediný objekt z pôvodného návrhu 4 budov, vyhlásený v r. 2008 za NKP/

Dva roky po založení Uhorskej cvernovej továrne a.s.(Magyar cérnagyár) v Bratislave, v r. 1904, bol postavený jej nový hlavný výrobný objekt na západnej strane továrenského areálu. Starším objektom od tohto bola farbiareň z r. 1903 /resp. 1900-1901. pozn. VH./. Majitelia – viedenskí obchodníci Josef Salcher a Georg Richter – za finančnej spoluúčasti anglickej firmy Coats vybudovali zo svojho podniku najväčšiu továreň na nite v Uhorsku. Pasport nehnuteľností BCT z r. 2002 uvádza dátum vzniku objektu 1904 (bez uvedenia zdroja informácie) – tento údaj predbežne nie je možné overiť. Autor projektu, ani stavebná firma nie sú v súčasnosti známi. /V súčasnosti sa ukazuje objasnenie autorstva budovy – D. V. Junck. – pozn. VH, 2012./ Na pláne z r. 1909, ktorý bol súčasťou projektu úprav budovy (vybudovanie nákladných výťahov), je pečiatka firmy Pittel a Brausewetter, z toho sa však nedá dedukovať, či v roli realizačnej firmy, alebo aj projekčnej a či boli aj projektantami samotnej budovy.

Hlavná výrobná budova bola rozdelená na dve prevádzky: v severnej časti bola pradiareň, v južnej časti vlastná výroba nití. Priestorovo vyhovovala po celý čas bez podstatných adaptácií, až do zastavenia výroby v r. 2003, vymieňané bolo len jej strojové zariadenie.

Budova si dodnes zachovala svoje podstatné konštrukčné, dispozičné a architektonické danosti.

Špecifikácia pamiatkových hodnôt

Objekt bol postavený v areáli továrne medzi prvými – v r. 1904. Na fasáde sa pôvodne ešte prejavili prvky „Rundbogenstilu“ (segmentové nadokenné ostenia) a liatinové stĺpy v interiéri ešte majú členenie na hlavicu, driek a pätku, hlavica i driek však už majú technické výčnelky a vpadliny na montáž rôznych prvkov skeletu, pohonných zariadení strojov, vedenia potrubí a pod. V interiéri ide o súvislý štvorloďový halový veľkopriestor bez priečok, určovaný funkciou. Flexibilnosť takéhoto priestoru sa osvedčovala najmä v súvislosti s inováciami a prestavbami strojového parku. Na fasáde dominujú veľkoplošné okná, ktoré takmer úplne potláčajú plnú stenu. Vo svojej dobe sa takto ponímané industriálne stavby stali synonymom moderného zmýšľania a pokroku. Možno predpokladať, že zakladatelia Cvernovky moderné trendy európskej industriálnej architektúry poznali a využili nielen pre funkčné vlastnosti, ale aj z reprezentačných a demonštratívnych dôvodov. Už počiatočný neobyčajne veľký rozsah budovy nasvedčuje na prosperitu a veľkorysé podnikateľské zámery zakladateľov, umožnené najmä spojením s finančne silným anglickým partnerom (firma Coats). /Ide o svetoznámu anglickú firmu, ktorá v tom čase zakladala svoje továrne vo viacerých krajinách na kontinente, známe sú príklady z Nemecka. Továrne aj zariaďovala strojovým zariadením  anglickej výroby, pozn. VH./.

Na svoju dobu ide o technicky a architektonicky progresívnu stavbu, ktorá aplikovala technické riešenia stavieb charakteristické neskôr pre celé 20. storočie. Po technickej stránke je objekt obdivuhodný svojím rozsahom, pritom subtílnosťou konštrukcií, statickou pevnosťou a odolnosťou materiálu. Po architektonickej stránke premysleným použitím minima prostriedkov na dosiahnutie maxima účinnosti. Prejavujú sa tu moderné stavebné trendy zo začiatku 20. stor., ktoré boli určujúce pre smerovanie architektúry v budúcnosti (skelet, použitie betónu, železa, skla, minimalizovaný geometrický dekor, pohľadové priznanie konštrukčných a tektonických prvkov). V Bratislave patrí medzi veľmi skoré príklady tohto trendu. V súčasnosti si dejiny architektúry všímajú aj príklady prechodných vývojových riešení industriálnych stavieb a hodnotia ich ako významné javy formovania kultúry 19. a 20. storočia.

Zhodnotenie významu

Na základe špecifikácie pamiatkových hodnôt spočíva význam objektu v zachovalosti jeho autentického stavebno-technického a architektonického výrazu. Ide o historický dokument vývoja industriálnej architektúry s väzbami na európske stavebné trendy prvých desaťročí 20. storočia. Flexibilnosť vnútornej dispozície predstavuje potenciálne široké možnosti využitia. V pôvodnom továrenskom areáli ide o jeden z najstarších objektov, o dominantu celého areálu a o najdôležitejší výrobný objekt, v čom spočíva jeho jedinečnosť. Pohľadovo sa významne uplatňuje ako vžitý prvok zástavby a udáva urbanistickú mierku okoliu. Vysoké hodnoty objektu sú predmetom spoločenského záujmu na zachovaní tejto pamiatky.

Farbiareň, dvojpodlažný štvorloďový najstarší objekt Cvernovky, /pôvodná Továreň na nite vznikla v rokoch cca 1900-1901 rozšírením prvej budovy zakladateľov J. Salchera a G. Richtera v Bratislave v r. 1895/

Objekt sa v podstate v nezmenenej podobe zachoval až do súčasnosti.

Priestory sú členené liatinovými stĺpmi s rozostupmi po 5 m na pozdĺžne štvorlodie. Stĺpy sú výrobkom zlievarne a strojárne Schlick a spol., úč.spol. Budapešť (značené na stĺpoch: SCHLICKféle,Vasöntöde és Gépgyár R.T. Budapest). Stĺpy majú hladké kalichovité hlavice s bočnými „krídelkami“ na stabilnejšie uloženie stropných nosníkov a hladké vysoké pätky.

Zhodnotenie významu

Farbiareň je jeden z najstarších objektov pôvodnej továrne /spolu s malým objektom nazývaným stolárska dielňa, cca 1900/. Zachoval si všetky podstatné stavebno-technické a architektonické znaky svojho pôvodného riešenia. Predstavuje typ industriálnej architektúry, ktorý v našich podmienkach využíval prevzaté prvky nemeckého Rundbogenstilu. Po technickej stránke sa na objekte uplatňujú progresívne riešenia a materiály v kombinácii s tradičným staviteľstvom, možno ho preto charakterizovať ako prechodný typ v procese osvojovania si nových riešení. Ako stavba takéhoto prechodného typu má objekt zvláštne miesto v škále hodnotenia vývoja industriálnej architektúry nielen v areáli Cvernovky, ale aj v širších súvislostiach. Po 1.svetovej vojne bol už tento štýl celkovo vnímaný ako konzervatívny a nahrádzali ho nové technické a výrazové trendy. V súčasnosti dejiny architektúry okrem progresívnych stavebno-technických riešení týchto stavieb oceňujú aj ich estetické hodnoty a vnímajú túto architektúru ako významný fenomén kultúry 19. a začiatku 20. storočia. /Osobitným javom kompozície vonkajších priečelí je markantné úsilie o akcentovanie estetickej hodnoty, pozn. VH./

Je to jedinečný dokument s dostatočnou mierou autenticity a súvzťažnosti s historickým celkom továrne. Tieto jeho hodnoty spolu s hodnotou funkčnou plne zdôvodňujú spoločenský záujem na zachovaní pamiatky.

Strojovňa továrne, integrálna a neoddeliteľná súčasť prevádzkového celku z roku 1904, upravená asi v roku 1955 na  energetickú centrálu, „silocentrálu“. Úplne výnimočne zachovaný historický hmotný dokument budovy pre technické zariadenie továrne. Podobne a z toho istého obdobia je aj budova kotolne.

Objekt je príkladom dobového riešenia jednej zo základných častí továrne – strojovne parných strojov. Pôvodné charakteristické architektonické prvky tohto objektu sa v značnom rozsahu zachovali napriek nevhodným novodobým úpravám.

Zhodnotenie významu

Odôvodnenie návrhu vyplýva z hodnotenia architektúry a jej pôvodnej funkcie. Ide o jednu z najvýznamnejších súčastí každého továrenského areálu v období parných strojov, ktorá bola so zreteľom na túto skutočnosť vždy náročnejšie riešená. Objekt je historickým dokumentom so špecifickým stavebným výrazom a zároveň nevyhnutnou súčasťou integrity továrne v jej pôvodnej funkčnej a architektonickej podobe. Tieto hodnoty spolu s  funkčnou využiteľnosťou zdôvodňujú spoločenský záujem na zachovaní pamiatky.

Úpravňa, prízemný halový štvorloďový objekt, bez okien s horným osvetlením prostredníctvom sedlových svetlíkov. Štíhle železobetónové stĺpy dotvárajú tento typický druh v textilných továrňach v dobe jej vzniku. Pre ich požadovanú výrazne vyššiu únosnosť a odolnosť sa v nich už používali  železobetónové konštrukcie, preto sa im zachovalo niekde pomenovanie „triumf železobetónu“. Ide pravdepodobne o prvú konštrukciu tohto druhu v Bratislave, preto možno opodstatnene predpokladať, že jej realizátorom bola stredoeurópsky známa firma Pittel a Brausewetter asi v roku 1905. V nasledujúcom období 1907-9  realizovala výstavbu celej slávnej textilnej továrne Danubius /Trnavská ulica/.

Všetky zásadné komponenty autentického konštrukčného, dispozičného ako aj architektonického výrazu v rozhodujúcej miere sú zachované.

Špecifikácia pamiatkových hodnôt

Objekt je príkladom architektonického riešenia, používaného v širokom rozsahu na industriálnych stavbách. Jeho exteriér nesú výrazné znaky geometrizovanej secesie. Konštrukčný systém je oproti používaniu liatinových stĺpov a nitovaných oceľových traverz pokročilejší – tvorí ho  železobetónový skelet. Významným prvkom je plochá strecha s horným nasvetlením sedlovými svetlíkmi – tu bol pravdepodobne uplatnený všeobecne rozšírený patent firmy C.A.Séquin&Bronner z r. 1885. Objekt je technicky pokročilejší, rozmerovo veľkorysejší a štýlovým výrazom pôsobivejší ako starší objekt farbiarne (1903), čo možno pokladať za ďalší vývojový posun v rámci budovania areálu továrne.

Zhodnotenie významu

Úpravňa vznikla s niekoľkoročným odstupom od stavby farbiarne (1903), ktorá predstavuje tradičné stavebné riešenie, a stavby hlavnej továrenskej budovy (1904), ktorá ich obe predstihuje ďalším posunom k modernosti bez vonkajšieho dekoru. Objekt úpravne predstavuje ešte stále prechodnú vývojovú etapu s variantom secesie na fasádach a racionálnym skeletovým poňatím samotnej konštrukcie. Možno vysloviť zatiaľ neoverenú hypotézu, že výtvarne pôsobivé secesné riešenie fasád mohlo zámerne zvýrazňovať pôvodný význam objektu a taktiež že takéto riešenie mohli mať aj ďalšie budovy areálu, ale zachovalo sa len na objekte úpravne. V tomto ponímaní je významným vývojovým článkom v  stavebnom vývoji Cvernovky, ako aj vývoja industriálnej architektúry v širších časových a geografických súvislostiach.

Úpravňa je jedinečný dokument s dostatočnou mierou autenticity a súvzťažnosti s historickým celkom továrne. Tieto jeho hodnoty spolu s hodnotou funkčnou plne zdôvodňujú spoločenský záujem na zachovaní pamiatky.

 

KOTP týmto ďakuje architektovi Husákovi za spracovanie tohto obshiahleho materiálu.


Komentáre - Zanechajte nám komentár