Tlačová správa: Bratislave hrozí strata unikátnej industriálnej pamiatky

Plné znenie tlačovej správy týkajúcej sa Bratislavskej cvernovej továrne, ktorá bola rozoslaná médiám 25. januára 2012.

Bratislava, 24. 1. 2012 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP), v spolupráci s iniciatívou Bratislava otvorene (BAO) a ďalšími nezávislými odborníkmi z oblasti architektúry a pamiatkovej starostlivosti, s podporou občianskeho združenia Design factory, upozorňujú verejnosť, že Bratislave hrozí strata jedného z posledných dochovaných industriálnych areálov: Cvernovej továrne (Páričkova ul.). Zničenie uceleného areálu Cvernovej továrne by bolo nezvratnou ujmou na kultúrnej identite mesta. Podpísaní preto vyzývajú primátora Bratislavy, hlavnú architektku, starostu MČ Ružinova, ako aj ostatných volených zástupcov v dotknutých zastupiteľstvách a vedenie PÚ SR, aby podnikli všetko, čo je v ich silách a kompetenciách, s cieľom záchrany tejto unikátnej pamiatky: najmä obstaranie územného plánu zóny a zapísanie areálu Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.

Historický areál Uhorskej  cvernovej továrne (Cvernovky) z roku 1903 je vymedzený ulicami Páričkova, Svätoplukova a Košická. Z najstaršej vývojovej etapy sa tu s vysokou mierou autenticity zachoval súbor priemyselných objektov, predstavujúcich takmer kompletne dochovaný priemyselný urbanistický celok. V širšom centre Bratislavy ide o jedinečnú pamiatku. Skutočnosť, že zachovaná sústava stavieb dokumentuje technologický sled procesu výroby v továrni, predstavuje výnimočnú hodnotu, ktorú je aj podľa Charty priemyselného dedičstva potrebné brať na zreteľ.
Za posledné roky stratila Bratislava mnohé hodnotné industriálne pamiatky. Za všetky spomeňme Kablo, Danubius-Elektrik, Gumon, naposledy zmizla najstaršia pamiatka tohto druhu, Tabaková továreň z polovice 19. storočia. V rozvinutých krajinách je štandardom aj túto časť dedičstva zachovávať a tzv. konverziou transformovať a prispôsobovať novému funkčnému využitiu. Atraktívnosť takýchto areálov súvisí práve so zhodnotením potenciálu historického kontextu a s maximálnou mierou zachovania jeho genia loci – sú to hodnoty, ktoré sa nedajú umelo vytvoriť a predstavujú pridanú hodnotu z hľadiska dlhodobého ekonomického horizontu. Cvernová továreň je pritom ideálnym príkladom areálu, ktorý je vďaka typu bývalej výroby (ľahký priemysel) jednoducho adaptovateľný na nové využitie.

Areál Cvernovky pred časom zmenil majiteľa: od českej developerskej spoločnosti Sekyra Group ho kúpila francúzska spoločnosť JF Hamilton Group. Tá podľa nedávno medializovaných informácií plánuje v areáli výstavbu bytových, obchodných a kancelárskych priestorov. So zachovaním historických objektov (okrem jediného pamiatkovo chráneného „Hlavného výrobného objektu“) však bohužiaľ nepočíta.

V roku 2007 Pamiatkový úrad SR (PÚ SR) navrhol vyhlásiť štyri historické objekty areálu za národné kultúrne pamiatky (NKP), čím uznal ich pamiatkové hodnoty. Ministerstvo kultúry SR v roku 2008 oznámilo právoplatnosť rozhodnutia, ale za NKP vyhlásilo iba budovu „Hlavného výrobného objektu“ pozdĺž Svätoplukovej ulice (p.č. 9747/17). Sme presvedčení, že MK SR v súčinnosti s PÚ SR neprimerane vyhodnotili architektonické, historické a iné hodnoty tohto industriálneho areálu a jednotlivých objektov, čím znevážili ich pamiatkové hodnoty a poškodili tým verejný záujem.
V ďalšom období došlo ku katastrofálnemu zdecimovaniu ostatných častí industriálneho dedičstva Bratislavy. Spresnené boli poznatky o skladbe najstaršej vývojovej etapy súboru stavieb Cvernovky a došlo k zmene jeho vlastníckych vzťahov. Týmto nastali nové skutočnosti, ktoré umožňujú konať aj Pamiatkovému úradu SR. Podľa zákona 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu môže navrhnúť pamiatkovému orgánu, ktorý národnú kultúrnu pamiatku vyhlásil, aby toto vyhlásenie vo verejnom záujme zmenil – rozšírením o ďalšie hodnotné objekty. KOTP preto podal na PÚ SR podnet na prehodnotenie vyhlásenia nehnuteľnosti za NKP (viď príloha).
Podnet svojim stanoviskom podporila aj doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. Potvrdzuje v nich tiež vyššie spomínané pamiatkové hodnoty areálu (viď príloha).

Podľa medializovaných informácií mieni investor rozbehnúť práce na stavenisku už v marci tohto roku. Podľa informácií stavebného úradu MČ Ružinov dnes žiadne konanie vzťahujúce sa na priestor dotknutého súboru neprebieha (viď príloha). V roku 2008 vydané rozhodnutie, ktoré povoľuje odstránenie stavieb, je však po lehote vykonateľnosti. Podľa jeho bodu č. 7 stratilo toto rozhodnutie platnosť v júli 2009. List, v ktorom v júni 2010 vtedajší starosta MČ Ružinov súhlasil s predĺžením platnosti vyššie uvedeného rozhodnutia do júla 2012, je právne irelevantný. Nie je totiž možné predlžovať rozhodnutie, ktorého platnosť už vypršala; nie je ani možné rozhodnutie úradu predlžovať listom, teda mimo správneho konania. KOTP sa preto obrátil na ružinovského starostu Dušana Pekára a vedúcu stavebného úradu Dagmar Zárišovú s požiadavkou, aby toto vlastníkovi stavby bezodkladne oznámili a upozornili ho na povinnosť zdržať sa protiprávneho postupu.

Prílohy:
1.    Podnet na prehodnotenie rozhodnutia vo veci vyhlásenia Cvernovej továrne za NKP
2.    Podporné stanovisko doc. Ing. arch. Jany Gregorovej, PhD.
3.    Informácie stavebného úradu MČ Ružinov
4.    Obrazová príloha


Komentáre - Zanechajte nám komentár


Warning: Undefined variable $user_ID in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/themes/yellowjacket-10/comments.php on line 77