Rozhoduje sa o Pivovare Stein a Smaltovni v Petržalke

Podarí sa v Bratislave zachrániť spomedzi industriálnych pamiatok aspoň reprezentatívne časti Smaltovne v Petržalke a Pivovaru Stein?

 

 

 

 

V súčasnom období prebieha, podľa nám dostupných informácií, na Pamiatkovom úrade SR (PÚ SR) správne konanie vo veci vyhlásenia niektorých objektov bývalého Pivovaru Stein za Kultúrne pamiatky (KP) a na Ministerstve kultúry SR (MK SR) správne konanie v súvislosti rozhodnutím, ktoré by po právoplatnosti poverilo PÚ SR znovu sa zaoberať vyhlásením niektorých objektov Smaltovne v Petržalke za KP.

Bývalá Uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky (tzv. Smaltovňa, neskôr súčasť podniku Matador) zo začiatku 20. storočia v Petržalke a bývalý Pivovar Stein s vývojovými etapami od konca 19. storočia v Starom meste sú jedny z posledných zachovaných industriálnych pamiatok v hlavnom meste. Pripomíname, že v minulých rokoch došlo k zániku väčšiny pamiatok tohto typu kultúrneho dedičstva: Tabakovej továrne z polovice 19. storočia, Kabla, Gumonu, továrne Siemens-Schuckert (Danubius Elektrik) či takmer všetkých stavieb textilnej továrne Danubius a najhodnotnejšieho objektu Cvernovej továrne zo začiatku minulého storočia. Z bohatého a vzácneho fondu technických pamiatok tak v Bratislave zostalo len malé torzo.

V Bratislave, ako v jednom z najvýznamnejších priemyselných centier bývalého Uhorska, je vzhľadom na pamäť mesta a krajiny nutné zasadiť sa za zachovanie reprezentatívnych pamiatok a to ich vyhlásením za KP. Keďže v súvislosti s časťami vyššie uvedených historických podnikov prebiehajú správne konania, majú ich budúcnosť v rukách práve Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán a nesú plnú zodpovednosť za úspešné alebo neúspešné dokončenie konania.

Pivovar Stein v Starom Meste, Blumentálska, Legionárska, Bernolákova ulica, Staré Mesto:

Pivovar Stein, spolu s továrňou Stolwerck – Figaro, Ludwigovým mlynom a Vinárskymi závodmi patria najvýznamnejšími historickými reprezentantmi potravinárskych výrobných komplexov na území Bratislavy. Pivovar bol založený v roku 1871, po výstavbe prvého dunajského mosta zaznamenal masívny rozvoj v rokoch 1884-7, ktorého sa zúčastnili také významné tvorivé osobnosti akými boli Ignác Feigler ml. a Karol Feigler. V ére uhorského štátu sa pivovar úspešne rozvíjal v zóne prvého historického priemyselného predmestia Bratislavy – Blumental. Mimoriadne veľký rozvoj a úspech zaznamenal pivovar v obdobiach prvej ČSR, Slovenského štátu ako aj po ťažkých deštrukciách koncom vojny a tiež v nasledujúcom období 20. storočia. Úplným unikátom je zachovaná historická technická pamiatka Sulzerova pec v gigantickom priestore haly s bočným a horným denným osvetlením. Vďaka svojej prosperite a vynikajúcemu technickému vybaveniu sa stal pivovar tretím najväčším v Československu, na Slovensku najväčším a najproduktívnejším. Z viacerých hľadísk je tento mestský funkcionalistický areál jedinečným a nenahraditeľným historickým a kultúrnym industriálnym dedičstvom a dodnes predstavuje dokonalú autentickú vývojovú kultúrnu výpoveď, ktorej podstatu je nevyhnutné s veľkou pozornosťou a rozvahou zachovať.

Koncom roku 2010 došlo k vyhláseniu troch jeho objektov (varňa so silom, kvasiareň, ležiacke pivnice) za KP. Rozhodnutie Pamiatkového úradu SR však bolo následne Ministerstvom kultúry SR zrušené vzhľadom na námietky účastníkov konania a z dôvodu jeho rozporu so zákonom o konkurze (pivovar bol toho času v konkurze). V zmysle rozhodnutia Ministerstva kultúry SR sa mohlo konanie o vyhlásení dotknutých objektov opätovne začať až po ukončení konkurzného konania. K tomu došlo v júli 2013, kedy získal pivovar v aukcii nový majiteľ.

Letecký pohľad na areál bývelého Pivovaru Stein, zdroj: Google Maps.

PÚ SR v súčasnosti vedie správne konanie vo veci vyhlásenia nehnuteľností za KP v súvislosti s nasledujúcimi objektmi areálu Pivovaru Stein:
– Ležiacke pivnice, rok vzniku 1896, parcelné číslo 10370/14 a 10370/15 (suterén)
– Nová strojovňa s vodnou vežou, rok vzniku 1929, parcelné číslo 10370/15
– Varňa so silom, rok vzniku 1943, parcelné číslo 10370/10
– Kvasiareň a chladiareň, rok vzniku pravdepodobne 1944, parcelné číslo 10370/17
KOTP oceňuje, že Pamiatkový úrad v novom konaní navrhuje vyhlásiť za KP jeden objekt pivovaru naviac. Avšak vzhľadom na výnimočnosť areálu Pivovaru Stein v rámci zachovaného industriálneho dedičstva Bratislavy a Slovenska vôbec, sme toho názoru, že je nevyhnutné zasadiť sa o zachovanie viacerých objektov, a to najmä ešte hlavného vstupu a brány spolu s kotolňou s komínom a strojovňou na parcele 10370/8.

Poloha objektov Pivovaru Stein, v súvislosti s ktorými vedie PÚ SR správne konanie vo veci vyhlásenia za NKP, na katastrálnej mape.

Uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky („Smaltovňa“), Kopčianska a Údernícka ulica, Petržalka:

Smaltovňa vznikla v roku 1899 ako továreň podnikateľa P. Westena. Pôvodne mala dve samostatné výrobne pri Kopčianskej ulici, z ktorých sa po požiari začiatkom 20. Storočia zachovalo len niekoľko stavieb. Z tejto etapy ostala vila riaditeľa naproti vstupu do petržalskej stanice. Následne bola továreň prestavaná na jeden z najmodernejších a najväčších podnikov na výrobu kovových a smaltovaných nádob na území dnešného Slovenska. Dodnes sa zachovali stavby, ktoré naprojektoval nemecký architekt Heinrich Zieger a postavila nemecká firma Wayss & Freytag – vtedajší priekopník v oblasti železobetónových konštrukcií. Táto firma postavila aj unikátne „dvojhalie“ na vypaľovanie smaltu, ktoré bolo podľa dobových časopisov najväčšou železobetónovou stavbou na území Uhorska. Okrem „dvojhalia“ sa na území bývalej Smaltovne nachádza mlyn s taviarňou na prípravu smaltovacej zmesi, haly na namáčanie, sušenie a vypaľovanie smaltu a lisovňa zo žíharňou na výrobu kovových nádob. Napriek tomu, že územie bolo neskôr súčasťou podniku Matador a objekty boli využívané na rôzne iné funkcie, vďaka ich architektúre, konštrukčným kvalitám, historickému kontextu a ojedinelosti dnes vykazujú vysoké pamiatkové hodnoty, najmä v rámci mestskej časti Petržalka.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky navrhoval vyhlásenie viacerých objektov továrne Matador za KP už v roku 2010. K ich vyhláseniu nedošlo z dôvodu nedostatočnej dokumentácie pamiatkových hodnôt. V septembri 2013 na základe žiadosti PÚ SR vydalo MK SR rozhodnutie o obnovení konania vo veci vyhlásenia dotknutých objektov – ktoré však ešte nenadobudlo právoplatnosť. Dôvod rozhodnutia je, že „vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie“. Tieto nové skutočnosti vyšli najavo vďaka aktivite Klubu ochrany technických pamiatok a spolupracujúcich osôb a ide najmä o: doložené autorstvo architekta Heinricha Ziegera, spresnenie funkcie jednotlivých výrobných objektov, spresnenie datovania vzniku tzv. Smaltovne, doložené vysoké hodnotenia z hľadiska uplatnenej konštrukcie a architektonického stvárnenia.

Treba podotknúť, že PÚ SR v roku 2010 navrhoval za pamiatky vyhlásiť celkovo 11 objektov bývalého podniku Matador, z ktorých ale len niektoré pripadajú pôvodnej Smaltovni. KOTP je toho názoru, že je v tomto prípade úplne dostatočné vyhlásiť za KP najhodnotnejšie stavby Smaltovne, pretože sú dodnes autenticky zachované, predstavujú ucelenú stavebnú etapu a dodnes reprezentujú technologický tok v samotnej Smaltovni.
Niektoré z dotknutých objektov sú evidované aj ako pamätihodnosti mesta pod názvom Bývalý výrobný podnik Matador.

Situačná mapa zachovaných budov Smaltovne v areáli bývalej továrne Matador v Petržalke.


Komentáre - Zanechajte nám komentár


Warning: Undefined variable $user_ID in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/themes/yellowjacket-10/comments.php on line 77





Fatal error: Uncaught TypeError: Cannot access offset of type string on string in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/plugins/wp-super-cache/wp-cache-phase2.php:567 Stack trace: #0 /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/plugins/wp-super-cache/wp-cache-phase2.php(313): wp_cache_get_ob('<!DOCTYPE html ...') #1 [internal function]: wp_cache_ob_callback('<!DOCTYPE html ...', 9) #2 /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-includes/functions.php(5221): ob_end_flush() #3 /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-includes/class-wp-hook.php(307): wp_ob_end_flush_all('') #4 /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-includes/class-wp-hook.php(331): WP_Hook->apply_filters('', Array) #5 /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-includes/plugin.php(474): WP_Hook->do_action(Array) #6 /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-includes/load.php(1100): do_action('shutdown') #7 [internal function]: shutdown_action_hook() #8 {main} thrown in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/plugins/wp-super-cache/wp-cache-phase2.php on line 567