Železničná stanica Bratislava Nivy – spomienky
Stojím na bratislavskéj autobusovej stanici a čakám na autobus do Zvolena. Mám ešte pol hodiny čas a tak som sa postavil pred stanicu, keď tu zrazu vidím, ako si po chodníku vykračujú malé deťúrence s pani učiteľkou na prechádzke pekným babím letom. Ono je trochu chladno, ale peknej prechádzke to zaiste nevadí. Ani ako neviem, ale pomaly sa mi zastiera zrak a namiesto vysokej budovy VÚB banky sa mi vynára budova dnes neexistujúcej stanice Bratislava Nivy a do hlavy mi prichádzajú spomienky na detstvo…
Ako malý chlapec som navštevoval škôlku na Budovateľskej ulici, ktorá sa nachádza v mestskej časti prezývanej „500 bytov“. Spomínam si, ako sme chodili na miestne ihrisko, ktoré bolo pri garážach, za ktorými na nachádzala stanica Nivy.
Pravdepodobne tu som získal prvý kontakt zo železnicou, nakoľko si dobre spomínam, ako som vždy vyliezol na „preliezku“ a z nej zo zatajeným dychom sledoval, ako tu so silným hlukom motora posunoval krásny červený rušeň so žltými pásikmi. Áno bola to „karkulka“ T 444.0, ktorá tu dotvárala každodennú kulisu života tejto dnes neexistujúcej stanice.
Ešte viac som mal rád, keď nás „súdružky učiteľky“ zobrali na prechádzku. Bolo to vždy doobeda a vždy na rovnakom okruhu. Začínali sme z Budovateľskej ulice na Páričkovú, po ktorej sme pomaly, držiac sa za ruky išli smerom ku križovatke Mlynské Nivy – Karadžičova. Tu sme prechádzali cez vlečkovú koľaj vedúcu do vtedy národných podnikov Kablo, Gumon, Kovošrot a „Cvernovky“. Vychádzka bola vždy obohatená o možnosť pozrieť si vláčiky. Tento pohľad ma vždy veľmi potešil, nakoľko sme vyšli po schodoch na nadchod, odkiaľ sme mali výborný výhľad na celú stanicu.
Pohľad na stanicu z nadchodu.
Pod nadchodom bolo malé stavadlo, z ktorého sa ovládali staré drevené rampy so zvislými priehradkami, zabraňujúcimi podchádzanie stiahnutých rámp chodcami. Aj na tomto stavadle nás už poznali, nakoľko „ujo výhybkár“ nám vždy hore zakričal, že budú posunovať. Rampy idú pomaly dolu, pred nimi zastavuje autobus RTO linky číslo 30, z druhej strany zastavuje nová, farbou voňajúca Karosa ŠM linky číslo20. To už ale počujeme, ako sa mašinka blíži k nám a my jej s krikom začíname mávať na šťastnú cestu… Po ukončení posunu sa všetci poslušne zoraďujeme do dvojíc na druhej strane nadchodu a pomaly pokračujeme v prechádzke. Prechádzame okolo zeleného novinového stánku, z ktorého cítiť vôňu tabaku, prechádzame cez koľaje a pokračujeme ďalej smerom na Svätoplukovu ulicu. Chodník lemovali krásne gaštany a už sme sa tešili, kedy budeme prechádzať okolo TATRA servisu, plného vždy naleštených a elegantných automobilov T 603. Za ním sme ešte vytŕčali hlavu, či náhodou nepôjde vláčik z Cvernovky a pomaly sme sa vracali na Páričkovú ulicu, samozrejme z druhej strany.
Tu mi prvé spomienky na Nivy prerušil legendárny „Ikarus“, ktorý som si rýchlo odfotil, pozrel na hodinky a nakoľko som mal ešte čas, spomienky sa vrátili o niekoľko rokov ďalej, teda už do školských čias. Spomínam si, ako sme s kamarátmi chodili už priamo sa stanicu a pozerali sa na odstavené osobné vozne Bai „štvordveráky“, alebo sme si zašli až k miestnej rušňovej stanici, kde odpočívala niektorá z miestnych karkuliek T 444.0026,0092, 0094 a pod. Čas bežal rýchlo ďalej a nastúpil som na strednú školu. To sa už osud Nív začínal pomaly blížiť do definitívneho konca.
Ale aj tu som zažil dobrodružstvo, keď som sa už ako chlapec z „Ružinova“ túlal v týchto končinách. Aké dobrodružstvo to bolo ? Každý večer o 18.hodine jazdil vlečkový vlak z Nív na Filiálku a tak som si povedal, že sa raz s ním zveziem. Ani neviem kedy to bolo, ale raz som čakal na Bazovej ulici a sledoval, čo sa bude diať. Z malého domčeka vyšiel výhybkár, a na stene postupne zapínal vypínače zabezpečovacích zariadení na priecestiach Bazová, Záhradnícka, Steinerova ulica. Nakoľko v tom čase nejazdilo veľa áut, „koncert“ zvončekov na priecestiach bol nezabudnuteľný.
Železničné priecestia na Bazovej a Záhradníckej.
Za chvíľku sa pomaly vynára z Nív vlak a ja nepozorovane naskakujem na schodíky jedného nákladného vozňa a skrývam sa do búdky na jeho ochoze. Takto sa nepozorovane veziem a sledujem, ako na Záhradníckej stojí trolejbus linky číslo 17 (evidenčné číslo bolo 144), ďalej cez Steinerovu ulicu, kde netrpezlivo čakali na prejazd vlaku električky, ktoré sa tu s traťou križovali.
Železničné priecestie Steinerova (Krížna) – za lokomotívou je žel.stanica “Koňka”.
Tesne pred Filiálkou z vlaku vyskakujem, pričom tu mi v pamäti ostala „karkulka“ T 444.0296, stávajúca na slepej koľaji.
Železničné priecestie Malinovského (Šancova), vlak vchádza na stanicu Bratislava – Filiálka – za lokomotívou je rozostavaná železničná poliklinika.
Pred koncom prevádzky na Nivy tu už „kraľovali“ rušne T 466.2 (742), kde ako posledný vlak z Nív viezla úplne nová T 466.2313, ktorá pred sebou tlačila už nepojazdnú T 444.0026, na ktorej ochozoch boli uložené skrine, stoličky a nejaké obrazy. Zvonce na priecestiach stíchli, uzavrela sa kapitola jednej z bratislavských staníc.
Železničná stanica Bratislava – Nivy v čase rekonštrukcie cesty.
Ale čo to, zrak sa mi pomaly vracia do súčasnosti, na konečnej autobusov stojí nový „Solaris“, pohľadom na hodinky zisťujem, že je najvyšší čas sa vrátiť na autobusové nástupište. Nový Mercedes pomaly opúšťa Mlynské Nivy a spoločne s ním odchádzajú aj moje spomienky na stanicu, ktorá mi pripomína krásne detstvo…
Text a fotky: Dušan Kelo a Pavol Kukučík
No tak toto nema chybu ! velka vdaka za vybornu reportaz, tiez este mam par spomienok z detstva na tuto cast mesta. Fakt velka skoda, ze po kliknuti niesu tie fotky vacsie.
fajnovy clanok aj fotky…a otazka: aj osobne vlaky chodievali tade? a kedy asi zburali stanicu? dakujeeeeem
Pekná reportáž. Tak tie rampy na Páričkovej, ako aj na Krížnu si tiež dobre pamätám. Vždy sme hromžili v električke, než prešiel vlak – nechodil príliš často, ale zato mu to trvalo. Tiež sa mi vynorila v spomienkach karkula posunujúca po Prievozskej ceste do Kabla či Gumonu.
zaujimave fotky. kedze som bol vtedy este maly, mam na tuto trat len utrzkovite spomienky. pamatam si nadchod v mieste terajsej vubky a oplotenia niekdajsieho autobazaru pred uz zburanou kablovkou. stanicu ako taku si nepamatam, ale pamatam si este kolaje a vlaky v oblasti vub. taktiez si pamatam nadjazd – najazdovu rampu na stary most. samozrejme, ze si pamatam vlak v oblasti gumonu a kabla, ked pri kablovke, resp. pred autobusovou stanicou prisiel posuvajuci vlak az do stredu cesty. to bola raritna sranda.
Tiež mám na túto časť len útržkovité spomienky z detstva.Nespomínam si kde presne, ale na tejto trati bol aj podchod. Žiaľ keď som tam s babkou chodieval bol už zasypaný a náležite opletivovaný aby s tam niekto nezatúlal. Myslím si, ale neviem to presne, trať pokračovala na druhý breh Dunaja po Starom moste. Než sa tam vlak dostal naskytla sa neuveriteľná scenéria. Pod nadjazdom tesne pred mostom premávali električky a človek mal na dlani aj celé vtedajšie električkové depo s opravárenskými električkami a nákladnými autami a pod. Bohužiaľ nadjazd už neexistuje a ani koľajnice na moste. Ešte niečo, na posunovanie nenadávali len cestujúci v električke, ale aj obyvatelia v bytovkách popri trati. Zatvárali si okná. Za čias parnej éry mali okná zvonku dosť špinavé a to nehovorím o záclonách. Škoda, že z tejto trate už prakticky neostalo nič len tie spomienky. Je dobré, že si na ten priestor spomínajú ľudia amajú ambície oživiť aspň to málo čo existuje.
Hladám viac dobrých fotiek z tej lokality kedže je to miesto môjho narodenia ak by sa dalo
Bol by som rád, keby niekto poskytol fotky vlečky k mlynu Ludvig, závodom MDŹ a odbočka cintorín
Tiež mám na túto stanicu detské spomienky. Prvý krát som mal možnosť vidieť, žo má človek v hlave, keď oproti šenku “U závory” prešiel vlak opitého železničiara 🙁 Zaujímavejšie však je, že po zrušení tejto stanice a demontovaní násypu k Starému mostu, mesto rozhodlo o uvoľnení tohto priiestoru pre zástavku metra / rýchlodráhy. Možno aj preto sa napokon žiiadna rýchlodráha nezrealizovala, lebo ktorási gorila iste dostala províziu za lukratívny odpredaj pozemkov pre tie nechutné budovy, čo tam stoja dnes a hyzdia okolie vcelku vydarenej budovy VÚB 🙁 Neviete niekto, kto a za koľko sa na tom nabalil ?
super….vynorili sa mi spomienky…doverne poznám lokalitu, nadchod, stanicu, tabakový domček…stále bývam na Budovateľskej ulici.
Chodievali sme na nadchod sledovať ohňostroje, dolu bola záhradka s domčekom a v nej rásli “nešpule”,ktoré sme oberali..boli trpké,ale nás to bavilo…pamätám si aj na skracovanie cesty cez koľaje na trolejbusovú a neskor autobusovú zastávku, vždy sme sa báli..:) Spomínam aj na “šibovanie” vlakov, s roznym nákladom..ošípané, kravy, mraziarenské vagony plné nanukov…..vďaka autorom za reportáž
Nádherné spomienky 🙂 Chcelo by to viac fotiek resp. linkov zo zábermi z celej tejto trate: Od stanice Predemestie(dnes by sa tam dal natáčať horor Hostel III.), bývelé zastávky Slovany, Filiálka(kde dnes prespávajú Homlesáci), Nivy aj záber na Starý most, ke´d tam premával ešte vlak a aj nejaké zábery starej Petržalskej stanice. Kdesi bol parádny letecký záber z centra ako šiel po násype vlak práve na Starý most. Minimálne trať z Rače po Filiálku by mohla byť vynivená a používaná ako nadzemná rýchlodráha a odľahčilo by to preplnenej autobusovej doprave.
Ahoj Palo, Vyborny clanok a spomienka na detstvo. Som rad ze sa podarilo zachovat fotografie.
Krásna spomienka na mladosť!!! Ale neviete niekto o železničnej nehode , ktorá sa mala stať práve na žst. Nivy, asi v 50-tych rokoch 20. storočia , údajne vlak sa tam mal vykolajiť. Spomínali mi to nebohí rodičia.
Ďakujem.
pri stúpaní na Most ČA sa odpojili /utrhly / vagóny nákladného vlaku ktoré sa potom rútili smerom k Nivám a Filiálke, vzpriečili sa zrovna pod lávkou na Nivách a ju strhly, ďalšie vagóny
na žel. priechode Záhradnícka Vuka Karadžička zramovali autobus MHD , tam boli závory už hore
Tiež mám množstvo spomienok na túto lokalitu. Býval som do r. 1969 na Miletičovej a do ZDŠ chodil na Jelačičovej a Košickej. Spomínam na rýchlikovú trať na Komárno (pravdepodobne ešte pred výstavbou st. Nové Mesto). Odbočovala z trate Nivy – Filiálka na výhybke hneď za priecestím so Záhradníckou a išla cez dnešnú Metodovu, krížila Miletičovu (tam z nej odbočovali vlečky do bitúnku, mliekární a ZMDŽ) a pokračovala okolo Zimného štadióna.
O pár príspevkov vyššie – Gilbert – ten podchod bol pod železnicou na Steinerovej ulici (dnes Krížna). Zhruba v tých miestach, kde dnes odbočujú autá z Karadžičovej na Krížnu a Trnavské Mýto. Ako dieťa som raz mamu presvedčil, aby sme išli cez neho, ale už vtedy to bola vykachličkovaná diera pod zemou, kde stáli mláky vody …
… a nadjazd nad vtedajšou Martanovičovou ul. (pri Umeleckej Besede) je v mojich spomienkach zviazaný s jedným zimným večerom. Husto snežilo/pršalo – typický november. Na nadjazde smerom ku Starému (vtedy nepomenovanému, lebo bol jediný) mostu ťažko funel parný rušeň, až montovaný nadjazd poskakoval, a spod kolies vyletovalo obrovské množstvo iskier. Pieskovanie zjavne nezaberalo. Dnes by to bolo okamžite na YouTube … Muselo to byť koncom 50tych rokov, max. 1961, ešte som nechodil do školy.
Vyrastal som na Červenej armáde v 50. rokoch. Chalani sme na Malú stanicu chodili stále. Pekne som si to pripomenul. Dík.
nádhera – cez to priecestia z Karadžičky na Bazovú som niekolko rokov denne chodil – býval som pri Justičáku a chodil na ZDŠ Kulíškova 🙂
výborný článok, ďakujem za sprostredkovanie doby a miesta na ktorom som nežil a kde práve prežívam svoje študentské roky, dosť mi to ozrejmilo prečo som našiel zaasvatované drevené podvaly na križovatke metodova – levická pri komplexe centrál
Fantastický zážitok, veľká vďaka. Nadchod, kt. bol približne tam, kde teraz je budova VUB som na fotke uvidel po mnohých rokoch vďaka tejto reportáže. Kiež by sa ten čas dal vrátiť, aspoň na pár hodín a znovu sa poprechádzať popri koľajniciach.
Veľká vďaka za podrobnú reportáž. Vyrastala som na Svätoplukovej ulici. Železničnú stanicu aj s nadchodom si pamätám veľmi dobre. Cez nadchod keď sa nedalo ísť cez kolajnice sme chodili na malý trh . Keď vlak stál dlhšie na priecestí Bazova-Karadžičova, tak sme prechadzali na druhú stranu cez vagon. Krásne detstvo a spomienky.
Ja som ušla zo škôlky na Pavlovovej ul . a išla som sa pozerať ako chodia vlaky z Kablovky, vtedy tam stál ešte drevený most, tam kde je dnes VUB
Bohušu šak to bol most ČA akože nepomenovaný,starý
Nezabudnutelna nadhera. Velka vdaka!
Nezabudnutelna nadhera