K významu a hodnotám bývalého pivovaru Stein

Autori: Ing. arch. Vladimír Husák, CSc a Ing. arch. Katarína Šimončičová

Historické kultúrne hodnoty tohto konkrétneho mestského životného prostredia, ktoré zrodila mestská industriálna kultúra, tvoria neoddeliteľnú aktívnu zložku životného prostredia, sú jedinečné a neopakovateľné, a preto je ich potrebné zachovať.

Bratislava sa vyvinula pred 1. Svetovou vojnou na druhé najvyspelejšie priemyselné mesto Uhorska. Historici sa zhodujú v tom, že prejavy industriálnej stavebnej a technickej kultúry hmotných artefaktov sú signifikantnými z hľadiska komplexnej histórie mesta. Je teda nevyhnutné prezentovať aj industriálnu vrstvu ako charakteristické obdobie histórie, tak ako v iných krajinách Európy /a sveta/. Prezentovať tak obraz Bratislavy z 19. a 20. storočia.

Popri zachovaní diverzity prírodných prvkov životného prostredia, treba zachovať aj historické vrstvy a hodnotné tvorivé prejavy antropogénnej zložky zemskej sféry. Z najvýznamnejších reprezentantov historického bratislavského priemyslu na prvých miestach možno menovať, popri iných, aj pivovar Stein.

Pivovar Stein a továreň Stolwerck – Figaro sú navýznamnejšími historickými reprezentantmi potravinárskych výrobných komplexov na území Bratislavy.

V ére uhorského štátu sa pivovar úspešne rozvíjal v zóne prvého historického priemyselného predmestia Bratislavy – Blumental. V tomto území zostal vo svojej podobe iba Pivovar Stein.

Mimoriadne veľký rozvoj a úspech zaznamenal pivovar v obdobiach prvej ČSR, Slovenského štátu ako aj po ťažkých deštrukciách koncom vojny a v nasledujúcom období 20. storočia. Vďaka svojej prosperite a vynikajúcemu technickému vybaveniu sa stal tretím najväčším v Československu, na Slovensku najväčším a najproduktívnejším.

Pivovar Stein bol založený v roku 1871, po výstavbe prvého dunajského mosta zaznamenal masívny rozvoj v rokoch 1884-7, ktorých sa zúčastnili také významné tvorivé osobnosti akými boli Ignác Feigler ml. a Karol Feigler.

V medzivojnovom období výrazne poznamenali svojimi dielami rozvoj pivovaru Stein vynikajúci tvorcovia avantgardnej architektúry na Slovensku, ako Fridrich Weinwurm, Ignác Vécsei, ako aj Herbert Zrnovský – premiant nadácie Cvernovky. Podobne ako Weinwurm, ktorý vyštudoval architektúru v Drážďanoch a v Berlíne, aj Zrnovský absolvoval svoje štúdiá architektúry v Nemecku. Pivovar Stein je ukážkový príklad dynamickej a progresívnej premeny areálu historizujúcej architektúry poslednej štvrtiny 19.storočia. Kontinuálne sa pretváral do podoby mimoriadne pôsobivého, elegantného priemyselného funkcionalistického súboru, ktorý vďaka svojej ekologicky nezávadnej výrobe našiel priaznivé podmienky pre svoj rozvoj aj v úplnom centre mesta. Z týchto uvedených období sa dodnes zachovali zreteľné a čitateľné architektonické hmotné stopy v kompozične pôsobivých formách industriálnych architektúr rozmanitých veľkopriestorových hál a technických objektov.

Dodnes možno vidieť v zachovaných dielach vyspelej stavebnej kultúry pivovaru neopakovateľné prvky železobetónových konštrukcií (okrúhle ŽB stĺpy s hríbovými hlavicami s keramickým obkladom, jedinečná ŽB kupola kvasiarne, vežovitý objekt vodárensko – chladiarenskej nádrže, sústava nádherných oblúkových hál s unikátnymi ŽB rámovými oblúkmi splošteného tvaru a s vrcholovými sklenenými svetlíkmi s vynikajúcim denným osvetlením, ako aj v kovových priehradových ťahadlových konštrukciách a s množstvom ďalších zaujímavých prvkov, ktoré vytvoria výnimočné priestorové kreácie. Dodnes sú z nich mnohé také dokonalé, že ani po takom dlhom období nevykazujú žiadne statické poruchy.

Vrcholom a úplným unikátom je zachovaná historická technická pamiatka Sulzerova pec v gigantickom priestore haly s bočným a horným denným osvetlením.

Popri všeobecnom posúdení kultúrno – historických hodnôt, u ktorých niet žiadneho sporu u historikov, úplne absentuje nevyhnutné interdisciplinárne odborné posúdenie z hľadiska histórie hospodárskych dejín, stavebných konštrukcií, historických technológií, ako aj z hľadiska vývoja industriálnej architektúry, pre ktorú je typický jazyk triezvych, striedmych foriem častý, a zároveň spresnenie ich miesta v dejinách vývoja slovenskej architektúry. Je totiž viditeľné, že vo viacerých aspektoch hlboko predbiehali vývoj v civilnej občianskej architektúre. Celý vnútorný areál je slohovo – štýlovo veľmi harmonickým súborom a také je až do súčasnej doby aj jeho situovanie v zastavanej obytnej zóne. Preto je nevyhnutné pomenovať a interpretovať historické a kultúrne hodnoty tohto architektonického a technického dedičstva, ktoré sa nám zachovali až dodnes v historických stopách ich prejavov od 19. až do 20. storočia, v širších európskych súvislostiach, pred akýmkoľvek stavebným zásahom.

Osobnosti zo sféry stavebnej kultúry, akými boli Feiglerovci, Weinwurm, Vécsei, Zrnovský a s nimi prítomná  stredoeurópsky slávna stavebná firma, špecializujúca sa na železobetónové unikáty – Pittel a Brausewetter, patria k najvýznamnejším predstaviteľom tvorcov architektúry na Slovensku, a ich diela znesú priame európske porovnanie.

Aj z týchto hľadísk je tento mestský funkcionalistický areál z proveniencie potravinárskeho priemyslu Bratislave a na Slovensku jedinečným a nenahraditeľným historickým a kultúrnym industriálnym dedičstvom. Preto je nutné pri akejkoľvek prestavbe resp. pri stavebných zásahoch do neho identifikovať a interpretovať jeho podstatné historické hmotné  architektonické a technické  kultúrne hodnoty,  zabezpečiť ich zachovanie do budúcnosti a ich  vhodné kultúrne využitie.

Stein predstavuje dodnes dokonalú autentickú vývojovú kultúrnu výpoveď, ktorej podstatu je nevyhnutné s veľkou pozornosťou a rozvahou zachovať, aby sme – podľa medzinárodnej Charty industriálneho dedičstva UNESCO, vôbec „mohli ešte porozumieť historickému odkazu našich najtalentovanejších predchodcov,  svetu a dobe, v ktorej žili a tvorili, nielen v polovici 19. storočia, ale aj napr. v 60. rokoch storočia dvadsiateho – kdekoľvek na svete“ /Sir Neil Cossons, dlhoročný prezident English Heritage/.

Ing. arch. Vladimír Husák CSc, Ing. arch. Katarína Šimončičová

Fotografie pochádzajú z júla 2013.

 


Komentáre - Zanechajte nám komentár


Warning: Undefined variable $user_ID in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/themes/yellowjacket-10/comments.php on line 77