Mlyny a čerpacie stanice

Malá exkurzia spojená s hľadaním technických (industriálnych) pamiatok

O Žitnom ostrove vie takmer každý, že je obilnicou Slovenska. Lány úrodnej zeme, veľa slnka a veľa vody. Tá všadeprítomná voda bola príjemná a využívala sa na zavlažovanie a na pohon mlynov (napríklad na cca 10 km úseku Malého Dunaja ich bolo 18), ale prebytok pri záplavách príjemný nebol. Aby túto nepríjemnú situáciu vyriešili, začali v 19 storočí stavať odvodňovacie kanále oddelené regulačnými stavidlami a pri nich prečerpávacie stanice.

Jedného večera mi zazvonil telefón. Z telefónu sa ozval Dano a položil mi dve otázky: „Kam pôjdeme v nedeľu? Nechcel sa ti ísť pozrieť na vodné mlyny pri Malom Dunaji?“ Nebolo ma treba dvakrát núkať a tak po malom prieskume na internete (http://www.muzeum.sk) sme v nedeľu o desiatej vyrazili. Dve autá – Dano komplet obsadenie (syn, manželka, svokra, pes), Ja s čiastočným obsadením ( manželka, najmladší syn) + Jozef.

Najprv sme zamierili do Jelky, kde je pomerne veľký kolový (postavený na koloch) Némethovský mlyn. Mlyn spravuje obec Jelka a je pekne obnovený. Odborný výklad nás síce nezaujal, ale s návštevou sme boli spokojní.

mlyn v jelke

kolový mlyn v Jelke

 

zuby v mlyne

zuby v mlyne

Z Jelky sme zamierili po prúde do Tomášikova. Tunajší (tiež kolový) mlyn je menší, ale zaujal nás pôvodným vybavením a odbornými znalosťami sprievodcu.

zbytok služobného vozňa na brehu

železniční modelári si nájdu svoje všade… (zbytok služobného vozňa na brehu)

 

lávka na Tomášikovský mlyn

lávka na Tomášikovský mlyn

 

pôvodné mlynské zariadenie

pôvodné mlynské zariadenie – mlecí výkon bol 100 kg obilia za hodinu

 

Po prehliadke Jožo dostal nápad: Nafoťme si mlyn od rieky. A keďže je muž činu, hneď zjednal s miestnym mladíkom, že nás vyvezie motorovým člnom nad mlyn. Nasadli sme a po odraze od brehu mladý muž nahodil motor. Čln vyrazil proti prúdu a s praskaním laminátového trupu sa prehupol cez zvyšky kolovej hate. Za haťou síce motor vrčal, ale čln sa stal neovládateľným. Vrtuľa sa zachytila o kôl a ustrihla strižný kolík…

Tomášikovský mlyn – pohľad z vodného toku

Tomášikovský mlyn – pohľad z vodného toku

Prúd nás pomaly unášal a iba za pomoci pádla sme šťastlivo pristáli o 200m nižšie. Pomohli sme povozníkovi vymeniť ustrihnutý kolík (mal náhradný) a pre istotu pešo sme sa vrátili k mlynu.

Otázka znela čo s načatým dňom. Prvá skupina (Dano & spol) zamierili do Bratislavy s plánom na obed niekde cestou. Druhá skupina (cestou tiež zvládajúca obed) zamierila cez Dunajskú Stredu a Komárno za Patince, kde by sa mala (ako sme dúfali) nachádzať parná prečerpávacia stanica. (Poznámka: Prečerpávanie sa robí, ak je hladina Váhu / Dunaju vyššia, ako odvodňované pozemky – vtedy sa hate uzatvoria a tzv. vnútorné vody sa prečerpávajú za hate do vzdutých vodných tokov.)

Túto stanicu sme boli fotiť ešte pred cca 20 rokmi, keď ju ponúkal ich vlastník (Povodie Dunaja) spolu s ďalšími pôvodnými a zachovanými Technickému múzeu Košice. Vraj vtedy nepochodili – múzeum prejavilo záujem iba o jedinú. S uspokojením sme zistili, že čerpačka stojí, je zachovalá, uzatvorená, nerozkradnutá…. Takže vytiahli sme foťáky a spokojne nacvakali zábery.

Čerpacia stanica Patince – pohľad od cesty

čerpacia stanica Patince – pohľad od cesty

 

Detail čerpacia stanica Patince – pohľad od cesty

čerpacia stanica Patince – pohľad od cesty detail

 

Čerpacia stanica Patince – pohľad z hrádze

čerpacia stanica Patince – pohľad z hrádze

 

Detail podstavy komína

čerpacia stanica Patince – detail podstavy komína

 

sacia a výtlačná šachta

čerpacia stanica Patince – čerpacia a výtlačná šachta

 

Rok sprevádzkovania

čerpacia stanica Patince – rok sprevádzkovania

 

Vchod do strojovne

čerpacia stanica Patince – vchod do strojovne

 

Roztrasený záber vnútorného zariadenia fotený cez škáru dver

čerpacia stanica Patince – roztrasený záber vnútorného zariadenia fotený cez škáru dverí

 

Parný stroj - fotené pred cca 20 rokmi

čerpacia stanica Patince – parný stroj odfotený pred cca 20 rokmi – foto Zora Pauliniová

 

Čerpadlo a zotrvačník - fotené pred cca 20 rokmi

čerpacia stanica Patince – čerpadlo odfotené pred cca 20 rokmi- foto Zora Pauliniová

O chvíľu sa zjavili domorodci a tí nám prezradili, že neďaleko býva správca novej čerpačky, ktorý má kľúče aj od tejto historickej.

nová čerpačka – ničím nás nezaujala, čím to asi bude...

nová čerpacia stanica Patince – ničím nás nezaujala, kto vie prečo…

Okrem toho nám prezradili, že pred Kolárovom je čerpačka síce dieselová, ale pôvodná z roku 1913. Takže najprv sme zamierili k správcovi s prosbou o otvorenie. Pochodili sme biedne, ale z novými informáciami: historická čerpačka pri Patinciach patrí stále Povodiu Dunaja a dovnútra nás nepustí, lebo nemáme povolenie od vedenia firmy.

Takže sme zamierili do Kolárova hľadať dieselovú čerpačku. Uháňajúc do Kolárova kúsok pred obcou Kameničná sme spozorneli, lebo sa na horizonte objavil komín a pod ním čosi ako stará historická hala.

Nasledovalo cúvanie, odbočka z cesty a nadšenie. Objavili sme nádhernú parnú čerpačku s dvojloďovou halou, ktorá skrývala dva plamencové kotle a dva dvojvalcové parné stroje, ktoré poháňali dve veľké čerpadlá. Čerpačka prečerpávala tzv. vnútorné vody z odvodňovacích kanálov do Váhu.

Čerpacia stanica v Kameničnej

čerpacia stanica v Kameničnej postavená v rokoch 1901 – 1902, v prvej hale sú kotle a v druhej parné stroje a čerpadlá.

 

Pohľad na stavidlo

pohľad na stavidlo – na moste pri stavidle (ružová mramorová tabuľa vpravo) je záznam z roku 1856 o návšteve cisára Františka Jozefa I, ktorý bol skontrolovať stavbu ochranných hrádz a odvodňovacích kanálov na Žitnom ostrove

 

čerpačka z druhej strany – od komína

čerpacia stanica v Kameničnej pohľad z druhej strany – od komína, cez dvere je vstup do strojovne

 

Po odfotení zvonku prichádza domorodec, ktorý nás ochotne odvádza k správcovi objektu a ten nám rovnako ochotne čerpačku otvorí, porozpráva, povodí…

Vstup do kotolne

čerpacia stanica v Kameničnej, vstup do kotolne – cez dvere vychádza úzkorozchodná dráha na privážanie uhlia a vyvážanie popola z kotolne

 

plamencové kotle

čerpacia stanica v Kameničnej – dva plamencové kotle

 

štítok na kotli

čerpacia stanica v Kameničnej – štítok na kotli

 

otvorené dvierka do kotla

čerpacia stanica v Kameničnej – otvorené dvierka do kotla

 

strojovňa

strojovňa – veľkosť dvoch čerpadiel demonštruje môj 6 ročný syn, výtlačný výkon stanice je 2 x 2,0 m3/sec

 

dvojvalcový parný stroj

každé čerpadlo poháňal dvojvalcový parný stroj

 

krása stroja...

ladné krivky starých strojov…

 

záznamy o službe z roku 1940

zachované záznamy o službe čerpačky z roku 1940 !!!

 

Celí šťastní nastupujeme do auta s cieľom navštíviť aj pôvodnú dieselovú čerpačku. No deň sa chýli ku koncu a s ním odchádza aj šťastie, starú čerpačku v Kolárove nenachádzame…

čerpačka v Kolárove

Jediná nájdená čerpačka v Kolárove – ale nie tá, ktorú sme hľadali… foto Zora Pauliniová

Takže naberáme kurz Bratislava s rozhodnutím: Prieskum určite zopakujeme a dokončíme!

PS: Chcel by som veľmi poďakovať Povodiu Dunaja za starostlivosť o čerpacie stanice. Bez ich starostlivosti by určite skončili na smetisku dejín a v pažerákoch vysokých pecí, lebo múzejníci a pamiatkári by ich pre nás nazachránili.

Zdroje informácií:

Ladislav Décsi – Počiatky zavlažovacieho a melioračného systému na Žitnom ostrove (Technické pamiatky Bratislavy – Zborník Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave 1984)

S láskavým dovolením p.Ladislava Décziho Vám ponúkame scan jeho príspevku v spomínanom zborníku Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave 1984 vo formáte pdf:

  • Ladislav Décsi – Počiatky zavlažovacieho a melioračného systému na Žitnom ostrove.pdf (3 000 kB)Marian Pavúk Paulini

  • One Response to “Mlyny a čerpacie stanice”

    1. exkurzia po vodnych mlynoch na malom dunaji stoji za to. vacsina z nich je pekne zrekonstruovana a ludia, casto potomkovia rodinnych pribuznych vas radi prevedu aj mimo navstevnych hodin. su to pekne vylety k peknym pamiatkam.

    Komentáre - Zanechajte nám komentár


    Warning: Undefined variable $user_ID in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/themes/yellowjacket-10/comments.php on line 77