Legislatívne prostredie pre ochranu industriálnej architektúry a skúsenosti z praxe

V roku 1973 sa konal prvý medzinárodný kongres v Ironbridge vo Veľkej Británií, venovaný industriálnemu dedičstvu, ktorý vyústil do vzniku medzinárodnej organizácie TICCIH (The International Committee for the Conservation of the Industrial Heritage) a Charty priemyselného dedičstva (Niznij Tagil Chartre for the Industrial Heritage) z roku 2003. Ku ďalším východiskovým dokumentom by sme mohli zaradiť Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (Granada 1985).V súvislosti s Európskym dohovorom o krajine (Florencia 2000) sa hovorí aj o industriálnej krajine. Čoraz častejšie v súvislosti s ochranou kultúrneho dedičstva počúvame o komplexnom prístupe k jeho obnove (integrated conservation), o budovaní kultúrneho prostredia (cultural environment), zachovaní pamäti miesta, o pridanej hodnote prostredia a podobne.

Na základe týchto medzinárodných trendov a medializovaných správ o veľkoplošných asanáciach industriálnych komplexov v Bratislave, resp. zničených industriálnych stavbách aj v iných regiónoch Slovenska (napr. Mlyny v Nitre) MK SR ako ústredný orgán štátnej správy využilo svoje kompetencie (§ 4 Zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ďalej len zákon) : určovať hlavné smery a stratégiu ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, usmerňovať činnosť pamiatkového úradu, spolupracovať s orgánmi územnej samosprávy, s odbornými a vedeckými inštitúciami a v júni 2007 požiadalo Pamiatkový úrad SR spolu s dvoma ďalšími témami o zabezpečenie pasportizácie objektov industriálneho dedičstva na Slovensku. MK SR o spoluprácu požiadalo aj Slovenskú akadémiu vied, Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave a Východoslovenské technické múzeum v Košiciach. Zdrojom podnetov na vyhlásenie sú v súčasnosti aj občianske združenia, jednotlivé KPÚ, výstupy z aktualizácie ÚZPF (tu sa však väčšinou jedná o zmeny resp. zrušenia už zapísaných pamiatok).

Podľa pamiatkového zákona máme dva možné spôsoby ochrany pamiatkového objektu. Jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku podľa (§ 15 MK SR, alebo evidovaní formou pamätihodností obce Obcou a predložením zoznamu pamätihodností Stavebnému úradu (najčastejšie realizovanou formou je forma VZN). Existuje aj možnosť ochrany v rámci pamiatkového územia – rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

Ústredný zoznam pamiatkového fondu (ÚZPF)
Výber objektov predmetov ochrany prechádza istým vývojom. V začiatkoch štátnej ochrany pamiatok v Rakúsko Uhorsku to boli predovšetkým najvýznamnejšie stredoveké sakrálne objekty. Neskôr sa pole pozornosti rozširovalo na iné typy architektúry svetskej – napr. radnice, najvýznamnejšie drevené sakrálne stavby – (obdobie I. čs. štátu) až po meštiansku architektúru, ľudovú architektúru a pamiatkové územia v období socializmu. Nové typologické druhy pribúdali postupne, napr. židovské pamiatky, historické parky, technické pamiatky. Dnes evidujeme rastúci záujem o bunkre z II. svetovej vojny, urbanistické súbory socialistického realizmu a aj mladšie významné architektonické objekty zo 60. až 80. rokov 20.storočia.

ÚZPF je výberová kategória. Za národné kultúrne pamiatky považujeme reprezentačný výber objektov s výnimočnou pamiatkovou hodnotou pričom nie je podtstná len ich legislatívna ochrana ale aj schopnosť štátu a vlastníka účinne sa o pamiatku postarať. V súčasnosti na Slovensku ešte stále nie sú vyhlásené ani všetky stredoveké kostoly (to je spôsobené hlavne absentujúcim podrobným prieskumom v teréne), nie sú vyhlásené všetky barokové kúrie a kaštiele, z architektúry 19 storočia a z ľudovej architektúry sú vyhlásené len reprezentatívne objekty. V ÚZPF je evidovaných okolo 14000 nehnuteľných stavieb. Ani na tento počet však nie sú dostatočné personálne kapacity na adekvátne zabezpečenie výkonu štátnej správy na krajských pamiatkových úradoch. Finančný príspevok MK SR na kompenzáciu nákladov spojených s obnovou v roku 2008 predstavuje cca 140 mil. Sk, čo je zhruba suma postačujúca na obnovu len jediného väčšieho kaštieľa (v tejto sume je zahrnutá aj podpora 30 0000 hnuteľných pamiatok!). Výška štátnej dotácie ako aj personálne zabezpečenie pamiatkového úradu nie je postačujúca, odráža však celkový nezáujem spoločnosti o ochranu kultúrneho dedičstva. Dôvody tohto nezáujmu môžeme vysvetľovať rôzne. Ostáva však šokujúcou a ťažko pochopiteľnou skutočnosťou aj v malom a z hľadiska hist. a kult. genézy podobnom priestore Strednej Európy. Úroveň ochoty štátu situáciu KD riešiť nie je ani tak závislá od politickej orientácie vlády, ako by sa snáď na prvý pohľad mohlo zdať. Dramaticky sa v minulosti nemenila ani v prípade ľavicových, ani v prípade pravicových koalícií. Príznačným je aj úplná ignorácia ochrany KD samosprávnymi krajmi. Radikálny útlm podpory štátu nastal práve po roku 1989,a to až od zriadenia fondu Pro Slovakia a jej nástupného fondu OSSD od kedy z roka na rok finančná podpora mierne stúpa. Tieto finančné prostriedky sú prirodzene určené predovšetkým na záchranu vzácnych pamiatok (stredoveké oltáre, ohrozené nástenné maľby, objekty v havarijnom stave v lokalitách UNESCO a pod.) (Pre porovnanie v Čechách predstavuje priama štátna podpora sumu okolo 5.5 miliardy, v čom sú zahrnuté aj štátne hrady a zámky.) Štátna podpora obnovy pamiatok by mala byť motivačnou pre vlastníkov a zároveň zatraktívniť toto vlastníctvo. V prípade väčšiny objektov ID, vzhľadom na priemernú výšku dotácie do 1 mil. SK je z hľadiska nákupnej ceny, výšky potrebných nákladov a očakávaných ziskov táto suma pre investorov úplne nezaujímavá.

Proces vyhlasovania objektu za národnú kultúrnu pamiatku
Pamiatkový zákon rieši vyhlasovanie objektov s pamiatkovou hodnou za NKP správnym konaním na základe návrhu vypracovaného Pamiatkovým úradom SR. Za národnú kultúrnu pamiatku je možné vyhlásiť objekt aj napriek vôli jeho majiteľa, avšak to by mal byť prípad naozaj výnimočný (v prípade Bratislavy je to takmer pravidlom). Ak sa objekt vyhlási takýmto spôsobom – t.j. ak jeho vlastník nie je stotožnený s jeho zápisom – vedie to z dlhodobého hľadiska k odmietaniu zodpovednosti za stav pamiatky, k ignorovanie spolupráce s KPÚ a v konečnom dôsledku aj ku snahe objekt asanovať, alebo jeho ochranu zrušiť.

Námietky vlastníka, alternatívne posudky, odvolanie proti rozhodnutiu
Správne konanie je postavený tak, aby správny orgán bol nútený rešpektovať, resp. vyrovnať sa so všetkými námietkami vlastníka, resp. účastníka konania. V prípade, ak tak dostatočne preukazne nevykoná, je rozhodnutie pri predloženom odvolaní – rozklade zrušené rozkladovou komisiou.

Najčastejšie typy námietok:
– stavebnotechnický stav
Technický stav objektu nie je rozhodujúcim pre jeho pamiatkové hodnoty. Technicky je sanovať možné takmer každý objekt. Je to však vecou zvýšených stavebných nákladov, ktoré štát nekompenzuje. Dôležité je celkové zhodnotenie perspektívy zachovania objektu (funkčné využite, kontext prostredia). Nemá zmysel zapisovať pamiatku, ktorú budeme o dva roky zase rušiť. So stratou fyzickej podstaty objektu zaniká aj väčšina jeho pamiatkových hodnôt. Alternatívny statický posudok správny orgán môže objednať. Jeho vypracovanie však má zmysel, len v prípade ak vlastníkom predložený statický posudok nezodpovedá skutočnosti. Malé rozdiely v posudku sa ťažko dokazujú a Komora zvykne svojich členov obhajovať.

– vydané stanoviská štátnych orgánov
V prípade vydaného asanačného povolenia je potrebné vyplatiť všetky náklady vlastníkovi, čo z hľadiska rozpočtu MK SR prakticky nie je možné. Dôležitý je súlad s územnoplánovacou dokumentáciou. Veľmi problematické je predchádzajúce stanovisko KPÚ o tom, že objekt nemá pamiatkové hodnoty, prakticky umožňuje účastníkovi konania úspešné odvolanie voči vydanému rozhodnutiu.
– posudky orgánov životného prostredia, Inšpektorátu bezpečnosti práce a pod.
MK SR vyhlasuje NKP len v pôsobnosti ochrany pamiatkového fondu. Konečné rozhodnutie v tomto prípade môže ovplyvniť stanovisko Obce a stavebného úradu.

– posudky odborných organizácií
Stanoviská a posudky odborných organizácií (napr. Fakulta architektúry STU, Stav. fakulta, MÚOP, SAV apod.) môžu rozhodujúcim spôsobom pozitívne aj negatívne ovplyvniť úspešnosť alebo neúspešnosť vyhlasovania NKP. Odôvodnené spochybnenie návrhu predloženého PÚ SR môže vyhlásenie NKP úplne znemožniť.

Developerské spoločnosti ako vlastníci objektov ID
Developerské spoločnosti sú dá sa povedať typickými vlastníkmi ID, predovšetkým z dôvodu veľkosti areálov a potrebných finančných kapacít na ich využitie. Postoj týchto spoločností je ekonomický a utilitárny. Vo fáze overovania nehnuteľností skúmajú záťaže územia, ktoré ovplyvňujú jeho budúce využitie (ŽP, doprava, regulatívy mesta, pamiatková ochrana apod.) Pri kúpe kalkulujú s maximálnym možným využitím parcely v zmysle zastavanej plochy a celkového objemu zástavby od ktorej sa odvíja zisk. Využívanie nízkopodlažných priemyselných objektov je pre nich nevýhodné. Výška ceny pozemku a tým pádom aj budúca zastavanosť sa priamo odvíja od absencie regulatív mesta. Žiadne regulatívy = maximálna trhová cena pozemku = maximálna zastavanosť. Bratislava zatiaľ nepreukázala ambíciu zachrániť svoje ID. Mesto má pritom k dispozícií pre vypracovávanie odborných podkladov vlastnú odbornú organizáciu MÚOP (MK SR s touto org. úspešne spolupracuje pri prebiehajúcich správnych konaniach). Príznačným je zásadný nedostatok územnoplánovacej dokumentácie a absencia regulatív. Vyhlásenie väčšieho množstva objektov ID na už zakúpenej parcele predstavuje pre developera zmarenie jeho podnikateľského zámeru. Developer je zvyčajne ochotný „obetovať“ verejnému záujmu istú časť svojho pozemku, či sa jedná o verejnú zeleň alebo obnovu pamiatky ID, (stretli sme sa napríklad s údajom 10% z celkovej plochy pozemku).

Prakticky jediným presvedčivým argumentom v prospech ID je možný ekonomický dopad negatívnej reklamy na verejnosti. Aj ten je však ekonomicky vyčísliteľný a pokiaľ neprevyšuje ušlý zisk, developerská spoločnosť s vyhlásením nesúhlasí a použije všetky dostupné prostriedky aby tomuto vyhláseniu zabránila.

Návrh perspektív riešenia situácie
Ochrana pamiatok industriálnej architektúry smerom do budúcnosti by mala byť v súčinnosti štátnej ochrany a politiky mesta t.j. štát by mal chrániť formou NKP tie najvýznamnejšie objekty a mesto – obec, môže využívať zoznam pamätihodností, resp. pri vypracovávaní územných plánov zón vyžadovať ochranu hodnotných objektov. Dôležité je konať v časovom predstihu, teda pred predajom industriálnych areálov za účelom zisku. Krajské pamiatkové úrady podľa § 11 bod 2 písm. c) pamiatkového zákona vypracovávajú odborné podklady pre príslušné orgány štátnej správy, ktoré by mali zahrňovať aj požiadavku zachovať objekty ID, pokiaľ sa táto premietne do záväznej územno-plánovacej dokumentácie (územného plánu). Úloha mimovládnych organizácií je predovšetkým vo zvyšovaní povedomia kultúrnej verejnosti a kontrole činnosti štátnej správy a samosprávy. Úloha SAS a Komory architektov Slovenska ako stavovských odborných organizácií je propagovať konverziu ID a apelovať na etiku tvorivých architektov, ktorí vypracovávajú územno-plánovacie dokumenty a projekčné štúdie pre zóny a objekty ID. MK SR má záujem finančne podporovať v budúcnosti publikácie a iné akcie zamerané na propagáciu ID a podporovať financovanie jeho dokumentácie. V rámci prípravy novely Pamiatkového zákona MK SR uvažuje o prevode kompetencie vyhlasovania NKP na Pam. úrad, čo by mohlo zrýchliť proces vyhlasovania a zvýšiť počet vyhlasovaných NKP.

Na záver si dovolím konštatovať, že začatie terénnej identifikácie a základnej dokumentácie ID na celom území Slovenska, ako aj vyhlásenie najvýznamnejších zostávajúch objektov v hist. areáloch ID Bratislavy napriek niekoľko miliardovým investíciám developerských spoločností a očakávaným ziskom možno v podmienkach ochrany pamiatok na Slovensku považovať za úspech.

Ing. arch. Pavol Ižvolt

(autor je hlavný radca v služobnom úrade Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, v sekcii kultúrneho dedičstva v odbore ochrany pamiatkového fondu)

Tento príspevok odoznel na seminári Ochrana a obnova industriálneho dedičstva


Komentáre - Zanechajte nám komentár


Warning: Undefined variable $user_ID in /data/0/8/08a9be1f-92a7-4195-a4e2-2a7458f97921/railnet.sk/sub/kotp/wp-content/themes/yellowjacket-10/comments.php on line 77