V centre Bratislavy oproti Ondrejskému cintorínu sa zachovala unikátna stavba – sladovňa pivovaru bratov Steinovcov z roku 1872. Pamiatkari za ňu päť rokov bojovali, ale potom sa niečo stalo, zmenili postoj o 180 stupňov a historickej budove hrozí zničenie.

Stará sladovňa; autori fotografie: Štefan Cipár a Martin Matula

Ešte v októbri minulého roku o prípade informoval Denník N. Novinári odkryli pravdepodobnú súvislosť, že pozitívne vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave k zámeru zbúrania, môže byť poďakovaním vládnej strany Smer nezaradenému poslancovi Petrovi Marčekovi, ktorý dodal vládnej koalícii hlasy v dôležitom hlasovaní. A práve brat poslanca Marčeka objekt Starej sladovne vlastní. Starú sladovňu mieni zbúrať a nahradiť 7 poschodovým objektom.

Bratislavskí pamiatkari sa ešte v roku 2014 vyjadrovali k investičnému zámeru Marčekovcov a jasne napísali, že s odstránením Starej sladovne nesúhlasia. V stanovisku uviedli, že „tento zámer vyžaduje asanáciu pôvodných stavebných konštrukcií areálu Starej sladovne vrátane dvoch podlaží nad sebou radeného trojlodia klenbových polí“ a že „objekt Starej sladovne dotvára charakter pamiatkovej zóny a je z hľadiska svojho významu určujúci v danom priestore“ a preto „má hodnotu pamiatkovú a historicko-architektonickú vo svojom pôvodnom objeme“.

Následne ich pred Marčekovcami podržal aj nadradený Pamiatkový úrad, ktorý pripomenul, že v rámci pamiatkovej zóny je tento “nárožný objekt vyhodnotený ako nehnuteľnosť s pamiatkovou hodnotou.”

Rozporuplnému rozhodnutiu krajských pamiatkarov z marca minulého roku, v ktorom súhlasili s likvidáciou Starej sladovne, predchádzala výmena na poste riaditeľa Krajského pamiatkového úradu. Po zmene sa stanovisko zmenilo expresne rýchlo. A menilo sa viackrát. Čudovali sme sa, prečo novinári píšu len o „prestavbe“ Starej sladovne. Prišli sme na to, že existujú minimálne dve rozhodnutia pamiatkového úradu z toho istého dňa, obe s pečiatkou úradu a podpisom povereného riaditeľa Karla Práška.

Rozhodnutie, s ktorým pracovali novinári, obsahovalo podmienku „zo severnej strany zachovať 3×3 klenbové polia“ a preto písali o „prestavbe“. Druhé rozhodnutie (pravdepodobne toto je platné), však už túto podmienku neobsahuje a prikazuje len „ponechať vnímateľný odkaz na objekt Starej sladovne a zároveň v koncepte novostavby prezentovať minimálne 3×3 klenbové polia z pôvodnej stavby…“. Tak či tak, obe rozhodnutia sú z vecného pohľadu katastrofálne a protirečia vlastným predošlým stanoviskám. Navyše existencia dvoch opečiatkovaných rozhodnutí KPÚ BA s tou istou značkou a podpísaných povereným riaditeľom Karlom Práškom vyvoláva podozrenia z manipulácie, pretože ak by si rozhodnutie Marčekovci u pamiatkarov ladili podľa svojej chuti, nevyzeralo by to inak.

Rozhodnutia sme si opakovane pýtali od bratislavského pamiatkového úradu, ale na naše infožiadosti nereagoval. Obe rozhodnutia máme k dispozícii. Jedna verzia je tu, druhá (pravdepodobne finálna) tu.

Stará sladovňa sa pritom nachádza v Pamiatkovej zóne Bratislava – Centrálna mestská oblasť. Platia tu tzv. zásady ochrany – základný dokument , ktorý hovorí o tom, ako sa má s jednotlivými objektmi v tejto pamiatkovej zóne nakladať. Vypracoval ho samotný Krajský pamiatkový úrad. Podľa týchto zásad je objekt Starej sladovne definovaný ako objekt s pamiatkovou hodnotou, čo znamená, že ho „nie je v zásade možné asanovať“. Dokument zásad ďalej explicitne uvádza požiadavku „zachovať hmotovo-priestorové riešenie a nosné konštrukcie objektu Stará sladovňa“.

Dotknuté rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu je teda v príkrom rozpore so základným dokumentom, ktorým sa má v tejto pamiatkovej zóne riadiť.

Nechali sme si spracovať právnu analýzu, z ktorej vyplynulo, že rozhodnutie bratislavského pamiatkového úradu je jednoznačne nezákonné. Dnešným dňom podávame podnet na prokuratúru, aby voči rozhodnutiu prokurátor vzniesol protest.

Dôležité bude aj konanie mesta Bratislava, ktoré pracuje na zmene územného plánu zóny Dunajská. Práve prostredníctvom územného plánu zóny, totiž je možné objekt Starej sladovne ochrániť zadefinovaním maximálnych prípustných výšok a objemov na parcelách, na ktorých sa nachádza.

Stará sladovňa z roku 1872 si pamätá dobu, keď patril pivovar Stein medzi najväčšie pivovary. Areál pivovaru Stein však nedávno zbúrali (až na budovu tzv. Spilky) a nahradili novými stavbami, rovnako ako väčšinu cenných priemyselných pamiatok v Bratislave. Pamiatkari navrhovali ochrániť zo Steinu viac, ale zastavilo ich ministerstvo kultúry. Chránená zostala len ikonická kvasiareň (Spilka) so zelenou strechou v tvare kupoly.

Sladovňa v centre mesta pri Ondrejskom cintoríne mala relatívne šťastie. Po zoštátnení v roku 1948 začala výroba piva upadať, ale sladovňu nenechali schátrať. V rokoch 1976 až 1980 ju zmenili na najväčšiu piváreň a reštauráciu v Československu s miestom pre vyše 1000 ľudí. Oficiálne sa volala Stará sladovňa. Ľudia jej hovorili Mamut. S nostalgiou je tu piváreň dodnes, i keď v budove sa udomácnil aj striptíz a herňa.

Čo bude ďalej? Veríme, že pamiatkari svoje stanovisko pod tlakom prokuratúry a verejnosti skorigujú. Úprimne nás vôbec neteší, že musíme riešiť takéto negatívne prípady. Na prípade spolupracujeme s našimi priateľmi z Čiernych dier.

150-ročnú históriu v pamiatkovej zóne hlavného mesta by mali v prvom rade chrániť štátne inštitúcie, ktoré tu na to sú. Cítime potrebu zasiahnuť, keď konajú nesprávne. V rozpore s tým, čo presadzovali predtým a v rozpore s verejným záujmom chrániť kultúrne dedičstvo.

Bratislava si za jednu generáciu zbúrala väčšinu svojho priemyselného dedičstva, množstvo cenných pamiatok. Dnes už máme aj v hlavnom meste príklady, ako sa dajú tieto stavby oživiť na nové funkcie – Stará sladovňa je pritom práve jedna z nich, nehovoriac o vzoroch v zahraničí. Kiež by sme sa z toho konečne poučili.

Historický záber ulice 29. augusta so Starou Sladovňou; zdroj www.ba.foxy.sk

Rubriky: Industriálne pamiatky, Informácie, Ochrana pamiatok, Tlačové správy // Pridať komentár »