Podrží Ministerstvo kultúry svoj vlastný úrad pri vyhlasovaní pivovaru Stein za národnú kultúrnu pamiatku?

Bratislava, 13. 02. 2014 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) v spolupráci s odborníkmi na architektúru a pamiatkovú starostlivosť upozorňujú verejnosť, že stále nie je isté, či sa podarí vyhlásiť hodnotné historické objekty bývalého pivovaru Stein za kultúrne pamiatky, a tak ešte môže dôjsť k ich zničeniu. Pripomíname, že historický priemyselný areál pivovaru Stein je jedným z posledných zachovaných pamiatok z tohto, kedysi rozsiahleho, segmentu kultúrneho dedičstva v Bratislave. Od jeho vzniku uplynulo takmer 150 rokov.

Mestský funkcionalistický areál pivovaru Stein je jedinečným a nenahraditeľným historickým a kultúrnym industriálnym dedičstvom a dodnes predstavuje dokonalú autentickú vývojovú kultúrnu výpoveď, ktorej podstatu je nevyhnutné s veľkou pozornosťou a rozvahou zachovať.
V novembri 2013 Pamiatkový úrad za národné kultúrne pamiatky vyhlásil štyri objekty. Voči rozhodnutiu sa však vlastník odvolal. Vo veci rozhoduje Ministerstvo kultúry SR ako druhostupňový orgán. Obávame sa, že Ministerstvo nepotvrdí rozhodnutie svojho vlastného odborného úradu (PÚ SR) a objektovú skladbu zúži.

Sme presvedčení, že zachovanie len jediného objektu z tak významného a tak hodnotného areálu ako je pivovar Stein by bolo nezodpovedné a v rozpore s ochranou a zachovávaním kultúrneho dedičstva krajiny. Vyzývame Ministerstvo kultúry SR, aby sa postavilo na stranu záchrany kultúrneho dedičstva a nie na stranu jeho likvidácie.

Viac informácií:

Pivovar Stein v bratislavskom Starom Meste spolu s Ludwigovým mlynom, továrňou Stolwerck – Figaro, a Vinárskymi závodmi sú najvýznamnejšími historickými reprezentantmi potravinárskych výrobných komplexov na území Bratislavy.
Pivovar bol založený v roku 1871 v susedstve konskej železnice. Po výstavbe prvého dunajského mosta zaznamenal masívny rozvoj. V ére uhorského štátu sa pivovar úspešne rozvíjal v zóne prvého historického priemyselného predmestia Bratislavy – Blumental. Mimoriadne veľký rozvoj a úspech zaznamenal pivovar v obdobiach prvej ČSR, Slovenského štátu ako aj po ťažkých deštrukciách koncom vojny a tiež v nasledujúcom období 20. storočia.
Pivovar sa vyznačuje viacerými hodnotami, pre ktoré si zaslúži našu pozornosť a ochranu. Jeho spoločenské a historické hodnoty sú jednoznačné: vďaka svojej prosperite a technickým kvalitám areálu bol pivovar tretím najväčším v Československu a na Slovensku najväčším a najproduktívnejším. Kvalitné pivo konkurovalo Viedni aj Budapešti a šírilo dobré meno Bratislavy aj za hranicami – dostalo ocenenia v Paríži, Viedni aj v Maďarsku. V súčasnosti sa pivovar radí medzi najstaršie zachovalé priemyselné areály Bratislavy.
Pivovar má aj urbanistické hodnoty ako mestský komplex. Vytvára mestský blok a harmonicky zapadá do okolitej obytnej zástavby. Architektonické a konštrukčné hodnoty sú viditeľné dodnes. „Neopakovateľné prvky železobetónových (ŽB) konštrukcií – okrúhle ŽB stĺpy s hríbovými hlavicami a keramickým obkladom, jedinečná kupola kvasiarne, vežovitý objekt vodárensko – chladiarenskej nádrže, sústava nádherných oblúkových hál (1941) s unikátnymi rámovými oblúkmi a vrcholovými sklenenými svetlíkmi s vynikajúcim denným osvetlením z projekcie slávnej firmy Pittel & Brausewetter, ako aj kovové priehradové ťahadlové konštrukcie a množstvo ďalších zaujímavých prvkov – tvoria výnimočné priestorové kreácie a svojou veľko-rozponovosťou a presvetlením poskytujú flexibilné možnosti nového využitia“ hovorí Šimončičová ml. Areál prežil bombardovanie a objekty boli projektované na prenášanie záťaží a vibrácií od výrobných strojov. Dodnes sú z nich mnohé také dokonalé, že ani po dlhom období nevykazujú žiadne statické poruchy.
Úplným unikátom je zachovaná technická pamiatka Sulzerova pec zo Švajčiarska (1943?) v gigantickom priestore haly s bočným a horným denným osvetlením.
Už len z uvedených hľadísk je tento mestský areál jedinečným a nenahraditeľným historickým a kultúrnym industriálnym dedičstvom a dodnes predstavuje dokonalú vývojovú kultúrnu výpoveď, ktorej podstatu je nevyhnutné s veľkou pozornosťou a rozvahou zachovať.

V minulosti posudzoval Pamiatkový úrad SR areál už pred rokom 2010, v roku 2010 došlo k vyhláseniu troch jeho objektov (varňa so silom, kvasiareň, ležiacke pivnice) za národné kultúrne pamiatky. Rozhodnutie Pamiatkového úradu SR však bolo následne Ministerstvom kultúry SR zrušené vzhľadom na námietky účastníkov konania a z dôvodu jeho rozporu so zákonom o konkurze (pivovar bol toho času v konkurze). V zmysle rozhodnutia Ministerstva kultúry SR sa mohlo konanie o vyhlásení dotknutých objektov opätovne začať až po ukončení konkurzného konania. K tomu došlo v júli 2013, kedy získal pivovar v aukcii nový majiteľ. V novembri 2013 Pamiatkový úrad za národné kultúrne pamiatky vyhlásil štyri objekty: varňu so silom z roku 1943, kvasiareň a chladiareň pravdepodobne z roku 1944, strojovňu s vodnou vežou z roku 1929 a ležiacke pivnice z roku 1896.
Oceňujeme, že v tomto prípade Pamiatkový úrad SR dôkladne zdokumentoval a vyhodnotil objekty areálu pivovaru, ale za národné kultúrne pamiatky vyhlásil len okresaný súbor, zúžený na výber štyroch objektov. Podľa viacerých odborníkov by bolo bývalo veľmi žiaduce medzi objekty určené na vyhlásenie za pamiatky zahrnúť aj objekt kotolne s unikátnou technickou pamiatkou, stavbou Sulzerovej pece, jedinou dodnes zachovanou pamiatkou tohto druhu na Slovensku; strojovňu integrovanú so vstupom; komín ako výrečný industriálny artefakt – dôležitý orientačný symbol pivovaru v mestskej panoráme a taktiež spomenuté prízemné haly. “Ukazuje sa, že pamiatkový výskum preukázal jedinečné hodnoty aj ďalších objektov. Sú to prekrásne funkcionalistické objekty, ktoré svojím mestským výrazom harmonicky formujú Blumentálsku ulicu. Napr. prízemné haly s jedinečne tvarovanými železobetónovými rámami sú stelesnením elegantnej a modernej architektúry. Na podobnom princípe je postavené staré letisko v Prahe alebo Veľtržný areál v Bratislave – naše dnešné PKO,” vysvetľuje architekt Husák. Nakoniec však Pamiatkový úrad SR spravil kompromis voči vlastníkovi a vyhlásil len minimum objektov, ktoré reprezentujú technologický tok výroby piva.
Voči vyššie spomenutému rozhodnutiu sa ale majiteľ odvolal. Vo veci rozhoduje Ministerstvo kultúry SR ako druhostupňový orgán. Obávame sa, že Ministerstvo nepotvrdí rozhodnutie svojho vlastného odborného úradu (PÚ SR) a objektovú skladbu zúži (rovnako ako v prípade Cvernovky, továrne Danubius (Cvernovka MDŽ na Trnavskej ceste) alebo prednedávnom v prípade petržalskej Smaltovne (neskôr súčasť Matadoru)). Podľa verejne dostupných informácií investor vo svojich projektoch počíta len so zachovaním kvasiarne (zaužívaný názov „spilka s kupolou“).
„Vzhľadom na výnimočnosť areálu pivovaru Stein v rámci zachovaného industriálneho dedičstva Bratislavy a Slovenska vôbec je už objektová skladba navrhnutá a vyhlásená Pamiatkovým úradom SR úplné minimum a prípadné ďalšie zúženie spôsobí de facto zánik výnimočnej situácie komplexne zachovaných pamiatkových hodnôt tohto technického a kultúrneho industriálneho dedičstva a odkazu Steinu“, dodáva Ďurinda. Preto je vo svete trend zachovávať historické industriálne areály v celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sme prekvapení, že vlastník je prekvapený z rozhodnutia Pamiatkového úradu SR („Čo sa týka rozhodnutia Pamiatkového úradu, vyhlásiť za chránené objekty okrem kvasiarne aj varňu so silom, pivnice a strojovňu s vodnou vežou, tak musím priznať, že sme ostali prekvapení a zaskočení. Najprv skutočnosťou, že sa ochrancovia pamiatok ozvali až teraz…“, bratislava.sme.sk, 13. 1. 2014).
Tiež informácie o jeho „dezolátnom stave“ sa javia rozpačito – najmä v porovnaní so stavom pamiatok, ktoré sa dnes vo svete bežne rekonštruujú. Ako príklad uvádzame historický zbrojársky závod vo francúzskom Štrasburgu (viď príloha), z ktorého pred rekonštrukciou stáli len tehlové obvodové múry, resp. bratislavský mlyn Klepáč, z ktorého pred rekonštrukciu zostala len kopa kamenia, alebo dobre známy príbeh bratislavského Hradu, ktorý bol pred rekonštrukciou úplnou ruinou.
Neporiadok na zemi a porozbíjané okná sú dôsledkom drsných zásahov predošlého vlastníka, nemôžu byť dôvodom na likvidáciu žiadnej pamiatky, nieto pivovaru Stein.

Ing. arch. Katarína Šimončičová ml.,
Ing. Jakub Ďurinda,
Ing. arch. Vladimír Husák, CSc.,
Ing. arch. Veronika Kvardová, PhD

Príloha: rekonštrukcia a konverzia  zbrojárskeho komplexu z roku 1880 vo Francúzsku

Pred rekonštrukciou sotva stáli len niektoré obvodové múry.

Detaily rekonštrukcie a konverzie.

Dnes je komplex sídlom Fakulty managementu a ekonómie miestnej univerzity.

Rubriky: Industriálne pamiatky, Informácie, Ochrana pamiatok, Prieskum industriálu // Pridať komentár »