Potok Jasenica pretekajúci sa obcou Predajná patrí vďaka svojím ôsmim historickým vodným dielam, ktoré sa zachovali „in situ“ a vytvárajú takzvanú Jaseniansku kaskádu, medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie technické pamiatky Slovenska. [Čítaj ďalej →]
Séria článkov o starej priemyselnej zóne pozdĺž Račianskej ulice a paralelnej železnice.
Mlynárstvo je pojem, ktorý poznáme naozaj dávno. Múka je najdôležitejšia potravinárska surovina. Kam sa len pozrieme, zistíme, že v minulosti mlyny na spracovanie obilovín boli na rôznych miestach. Najčastejšie pri tečúcej vode. Keďže sa mienim teraz venovať mlynom v Pressburgu, či dnešnej Bratislave, musím začať celkom od začiatku.
Ako som naznačil v závere priblíženia “Najstarších pressburgských koľajníc“, prvá uhorská železnica, ktorá mala animálny pohon, teda vagóny ťahali kone, musela ustúpiť modernej parnej ére. Bola pôvodne vybudovaná pre presun pasažierov a vtedajšieho malého tovaru, čo predstavovalo zväčša poľnohospodárske prebytky. Postupom času sa ňou prevážal aj väčší tovar, konkrétne náklad splavovaný po Váhu a po Dunaji. Na takéto objemy už koníky nestačili a preto bola v rokoch 1869 až 1873 prestavaná na parostrojnú.
Mlynárstvo je pojem, ktorý poznáme naozaj dávno. Múka je najdôležitejšia potravinárska surovina. Kam sa len pozrieme, zistíme, že v minulosti mlyny na spracovanie obilovín boli na rôznych miestach. Najčastejšie pri tečúcej vode. Keďže sa mienim teraz venovať mlynom v Pressburgu, či dnešnej Bratislave, musím začať celkom od začiatku.
Pomenovanie zodpovedných za kultúrne barbarstvo
–
prvé výročie zničenia Cvernovky
Bratislava, 17. 6. 2013 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) a iniciatíva Bratislava otvorene (BAO) pri príležitosti prvého výročia zbúrania najhodnotnejších historických objektov komplexu bývalej Cvernovej továrne na Páričkovej ulici v Bratislave („Cvernovky“) pomenovávajú inštitúcie a osoby, ktoré nesú zodpovednosť za zánik tejto unikátnej technickej pamiatky.
Slovenská televízia odvysielala 2.2.2013 dokument s názvom Zabudnuté okamihy, v ktorom rozoberá dôvody nedostatočnej pamiatkovej ochrany a zániku takmer všetkých hodnotných industriálnych pamiatok Bratislavy.
Odkaz na záznam nájdete tu: [Čítaj ďalej →]
Spomínal som v článku „Spomienky na ráz krajiny“ konskú železnicu, ktorá prechádzala Šenkvicami, kde bývam. Práve táto bola prvou animálnou železnicou v Uhorsku. Myšlienkou vybudovať takúto „štreku“ sa zapodievali podnikatelia a statkári už v roku 1836. Vtedy vznikla spoločnosť, ktorej vedúcou osobnosťou bol barón J. W. Walterskirchen. Pod jeho taktovkou vznikla akciová spoločnosť na výstavbu animálnej železnice vedúcej z Bratislavy do Trnavy.
Nobelovu cenu zatiaľ na Slovensku nik nedostal. Mali sme však Nobelovu fabriku. Jej dnešný stav sa dá zhrnúť pár slovami: dlhodobý úpadok, zánik, demolácia opustených prevádzok a nejasná budúcnosť toho, čo ešte zostalo. (V rámci všeobecného trendu premeny Slovenska na krajinu montážnych hál a logistických skladov to však ani neprekvapuje.)
V čase, keď bola už väčšina lesných železničiek na Slovensku zrušená bolo každému jasné, že je iba otázkou času, kedy toto rozhodnutie postihne aj železničku v údolí Čierneho Hrona. No jej priaznivci predsa len dúfali, že sa podarí funkcie železničky pretransformovať na nové a tak ostane zachovaná a prevádzkovaná aspoň časť. No vládne rozhodnutie bolo neúprosné – odsúdilo železničku na likvidáciu…
Poučení z prednášok, ktoré sme absolvovali v zimnom období na Strojníckej fakulte, vydali sme sa na cesty po Československu a čerstvými papiermi, že sme poverení Strediskom technického rozvoja ČSD vyhľadávaním a dokumentovaním exponátov do budúceho železničného múzea. Už sme vedeli základné veci ako napríklad: ak má nárazník na uchytení štyri pätky je z Rakúsko-uhorska, ak dve, je z prvej republiky, ak je rúrový je z vojny či povojnového obdobia.
Copyright © 2007 . YellowJacket design by Antbag ....